Dostál: Budaj ma naučil, že je v poriadku niekedy spomaliť

Má za sebou tímovo najlepšiu sezónu v kariére a chystá sa na ňu nadviazať. Lukáš Dostál pracuje na tom, aby bol individuálne ešte lepší a vytiahol svoju úspešnosť z údaja 88,8 z posledného roka späť na 90 percent. Kvôli tomu sa vracia aj na klasické nastavenie nožov na korčuliach, ktoré naposledy používal na majstrovstvách sveta IIHF 2024 v Prahe.  

Vtedy fantastickým výkonom priviedol českú reprezentáciu k zlatu. Teraz by chcel posunúť Anaheim Ducks zase o krok ďalej. 

"Chcem mať už stále pocit, že môžeme v NHL uspieť," povedal najvyťaženejší brankár minulej sezóny v rozhovore s NHL.com počas predsezónnej mediálnej tour v Mníchove. 

Ako ste si užili tohtoročné leto? 
"Bolo to fajn. Najlepšie na tom bolo, že som ho mohol stráviť s rodinou, pretože v posledných piatich alebo šiestich rokoch som sa vždy v lete pripravoval vo Fínsku, takže som sa s najbližšími veľmi nevidel. Toto som si na tom užil najviac. Bol som aj zranený, takže je super, že som sa dal zdravotne dokopy. Pred kempom som zdravý a to je veľmi dôležité, inak do toho človek ide na tenkom ľade. Dostal som sa do dobrého bodu a do novej sezóny môžem ísť so sebadôverou."

Na čom ste v lete najviac pracovali? 
"Skôr by som vám povedal, aká bola pre mňa najväčšia zmena. Vymenil som totiž čepele na korčuliach. Teraz som mal dva roky vyššiu čepeľ pod pätou a trochu nižšiu v špičke. Človek je potom trochu predklonený. Prišli sme na to asi pred dvomi rokmi s brankárskym trénerom doma v Česku. Táto pozícia vám umožňuje byť trochu viac zaklonený. Ako keď robíte drepy a dáte si niečo pod päty, potom sa pri nich nemusíte tak predkláňať a máte lepší balans, aj keď máte ťažisko vzadu. Alebo ako ženy, keď nosia podpätky. V normálnych topánkach by ste spadli dozadu, ale s vyššou pätou sa nemusíte tak predkláňať. A je to rovnaké, keď nemáte rovnú čepeľ na korčuliach, ktorú som až dovtedy vždy mal a vyrastal som na tom."

Prečo ste sa teda vrátili k rovným korčuliam? 
"Chcel som to skúsiť takto, ale myslím si, že v priebehu dvoch rokov som si vypästoval príliš veľký zlozvyk, že som sa už príliš zakláňal. Potom človek zrazu dáva ruky viac dozadu, ako by mal. Takže sme sa vrátili do normálu a myslím si, že to na moje chytanie bude mať veľký vplyv. Keď som chodil na ľad s Pardubicami, tak som okamžite cítil, že mi to pomáha. Posledných dva a pol mesiaca som sa pripravoval s trénerom brankárov a znova som sa cítil ako na majstrovstvách sveta 2024, pretože tam som mal rovné nože naposledy. Tá rovnováha je potom lepšia, máte lepší balans na hranách, ramená môžete viac vytočiť dopredu, môžete potom lepšie sledovať puk, mať aktívnejšie ruky... Toto pre mňa bola pre mňa veľká zmena. Verím, že mi to pomôže v zápasoch, pretože hneď na tréningu (s Pardubicami), kde sa už tím naostro a v tempe pripravoval na sezónu, som videl, aká je to výhoda."

Museli ste kvôli tomu prejsť na novú značku alebo máte rovnaké korčule? 
"Značku budem mať rovnakú, oni mi urobia aj rovnú čepeľ. Ale zatiaľ to ešte nestihli, takže som sa vrátil na tie, ktoré som mal vždy predtým. Cítim, že mi to určite pomôže, pretože keď sa príliš zakláňate, tak sú ruky tiež trochu vzadu, potom nemôžete sledovať puk tak, ako chcete a všetko sa zrazu trochu rozpadá. Z toho nákladu na korčuliach všetko vychádza. Ako keď staviate dom - musíte mať dobré základy, inak sa potom celý rozpadne."

V minulej sezóne ste prvýkrát v kariére dosiahli na 30 výhier. Na tom sa dá stavať aj do budúcnosti, však? 
"Určite, to bola veľká vec. Získate pocit, že v NHL konečne môžete uspieť a ja chcem, aby som tento pocit mal už navždy. Keď som chytal v (American Hockey League), tak sme nemali veľmi dobrý tím. Potom som sa dostal do NHL a v našom klube prebiehala prestavba. Človek sa stále učil, zbieral skúsenosti. Aj keď sme prehrávali, tak vždy bolo možné zobrať si z toho niečo pozitívne a postupne sa zlepšovať. A v minulej sezóne som vrátane olympiády a play off odchytal 72 zápasov. Myslím si, že som mal najviac minút zo všetkých brankárov NHL. Takže teraz naozaj verím, že na tých skúsenostiach môžem stavať a preniesť si ich do novej sezóny."

Ako vám pri takej záťaži pomohli rady brankárskeho trénera Ducks, bývalého slovenského brankára NHL Petra Budaja?
"Samozrejme, že má obrovské skúsenosti. Robíme veľa klasických vecí, pracujeme na technike, ale najviac mi pomohol práve vďaka svojim skúsenostiam z čias, keď ešte chytal. Mal totiž možnosť pôsobiť vedľa vynikajúcich prvých brankárov ako Carey Price, Jonathan Quick a ďalší. A u nich videl, ako sa s tým dokážu popasovať. Vďaka tomu mi mohol povedať: Hej, niekedy môžeš trochu spomaliť. Je to úplne v pohode si pri tom všetkom niekedy vydýchnuť. Ak by ste to neurobili, tak vás to môže ako jednotku s toľkými zápasmi dosť dobre zomlieť. S týmto mi pri mojom prechode na post prvého brankára asi pomohol úplne najviac."

Týka sa to fyzického vyťaženia, ale aj psychického.
"Stoprocentne. Ľudia si asi môžu myslieť, že tréner brankárov vám pomáha hlavne s technikou, ale je to aj veľmi mentálna záležitosť. Keď má tím tridsaťpäťročného brankára, tak je tam tréner brankárov skôr už ako psychológ. Nebudete preúčať brankára, ktorý má 35 rokov. To ja síce ešte nemám, ale už mám niečo za sebou. Mal som šťastie, že prvý zápas NHL som odohral asi v 22 alebo 23 rokoch. Teraz mám 26 a už nejaký čas som jednotka, čo beriem ako veľké privilégium. Pretože do tohoto bodu sa brankári väčšinou dostávajú o niečo neskôr. Aj Peter mi hovoril, že on sa cítil na vrchole až v nejakých 30 rokoch. Nie je tajomstvo, že brankári zrejú dlhšie ako hráči. Ale späť k vašej otázke: Určite je to veľmi o hlave. Treba byť psychicky vyrovnaný v každom jednom zápase."

Vedenie Anaheimu malo v lete veľa práce. Ako vyzeral skupinový chat medzi hráčmi, keď Leo Carlsson dostal ponuku od Philadelphia Flyers?
"Ten týždeň boli toho plné správy, takže to nebolo pokojné obdobie. Keď však podpísal, tak boli všetci chlapci veľmi pozitívne naladení. Samozrejme, že nám Leo dlhuje veľa večerí. Som veľmi rád, že si ho náš klub udržal, pretože je to neskutočný hokejista s obrovským potenciálom. Bude ešte silnejší, bude ešte rýchlejší. Nedokážem si predstaviť, kde bude o päť rokov, pretože jeho strop je naozaj veľmi vysoko. Ak ja na tréningu neprepnem na svojich sto percent, tak mi vždy dá gól, pretože je to vynikajúci strelec."

Pamätáte si, ako ste sa dozvedeli, že dostal ponukovú listinu?
"Áno, bol som práve s kamarátom v Mníchove a zrazu mi hovorí: Videl si to? A ja pozerám: Leo dostal ponuku na 180 miliónov (dolárov)! Nečakal som to, pretože tie ponukové listiny sú naozaj vzácna vec. Nie som generálny manažér, takže to nie je moja vec. Myslím si, že s rastom platových stropov sa možno podobných ponúk dočkáme častejšie. Ja som tu však na to, aby som zastavoval puky, nie riešil ponukové listiny. To nechajme šéfom klubu. V každom prípade som však veľmi rád, že si klub Lea dokázal udržať."

Viac o téme: Carlsson ostáva, Ducks dorovnali ponuku Flyers

Káder Ducks prešiel zmenami. Preč je mnoho obrancov vrátane Radka Gudasa. Bude vám krajan, líder a kapitán tímu chýbať? 
"Radko bol pre mňa veľký mentor. Keď som pomaly začínal v NHL, tak si ma zobral pod krídla a veľmi mi pomohol. Naučil ma, ako vnímať nejaké veci, ako relaxovať, že je v pohode zobrať si niekedy deň voľna. Pretože keď sem prídete ako mladý chalan, tak vždy všetko chcete robiť na sto percent. Nehovorím, že to teraz nerobím, ale treba to robiť múdro. Vedieť, kedy zapnúť a kedy môžete trochu poľaviť. Niekedy som mal problém zapnúť, pretože som myslel na hokej od rána do večera. Aj v dňoch voľna, čo nie je dobré. Potrebujete sa aj psychicky zrelaxovať, aby ste boli nabudúce zase sústredený. V tomto mi Gudy veľmi pomohol. Chodili sme spolu na večere, chodil som k nemu domov a hral som sa s jeho deťmi. Bude mi tu veľmi chýbať, ale na Floride mu prajem len to najlepšie. Dostal veľký kontrakt a teším sa z toho."

Kto ho podľa vás môže nahradiť vo funkcii kapitána? Má také vodcovské kvality napríklad práve Carlsson?
"To je skôr otázka na manažment. Pretože napríklad Troyer (Terry) je tu už veľa rokov, ale teraz má za sebou operáciu, takže bude nejaký čas chýbať. Aj ja som zvedavý, ako sa to bude riešiť. Leo by bol určite tiež dobrý líder. Kapitán má však veľa práce navyše. Rieši veci s trénermi, médiami a ďalšie povinnosti. Na niekoho to asi môže byť trochu príliš, ale to závisí od Lea a ďalších hráčov, či sú na to pripravení."

Nová sezóna bude mať 84 duelov. Niekto by mohol povedať, že je to len o dva viac, ale pre všetkých to bude nové. Predstavujeme to pre vás nejakú výzvu?
"Beriem to tak, že sú tam dva extra zápasy, čo sa rovná štyrom bodom navyše. A tie potom môžu rozhodovať, hlavne keď sa tie zápasy navyše odohrajú v rámci jednej divízie. Zároveň to znamená kratší kemp, človek sa musí pripraviť v kratšom období. Veľa chlapcov odohrá len dva prípravné zápasy, aj keď v minulosti sme ich hrali asi šesť. Pre niekoho to môže byť zložitejšie, ale verím, že to zvládneme."

Do novej sezóny idete po ročníku, v ktorom sme sa dostali do play off a v ňom do druhého kola, kde ste skončili na Vegas Golden Knights. Ale aj s pozmeneným kádrom a výrazne mladšou obranou. Aký je podľa vás kľúč k úspechu v ďalšom roku? 
"V tom poslednom sme si dokázali, že zvládneme dávať góly. V tom by mala byť aj naďalej naša najväčšia sila. Máme veľa vynikajúcich útočníkov, ktorí dokážu skórovať. A skúsenosti v play off nám vždy ukázali, že môžeme hrať ofenzívny hokej hore-dole s mužstvom ako Edmonton, ale potom narazíte na Vegas, čo je velmi štruktúrovaný, takticky vyspelý a defenzívne orientovaný tím. A ten bol skrátka o niečo lepší ako my. Z tejto série sa môžeme poučiť, že tam budú tieto dva póly. Raz sa hrá útočný hokej a ako brankár môžete dostávať viac gólov, ako chcete, ale tak to skrátka je. A potom tam bude Vegas, kde rozhoduje jediný gól a každučký detail. To si z toho asi môžeme zobrať. Aby sme sa dostali ešte ďalej, tak treba trochu utiahnuť skrutky. Keď to v kľúčových zápasoch dokážeme, tak môžeme dosiahnuť naozaj veľký úspech."