S 1316 bodmi (452+864) v 1521 zápasoch je rekordér klubu. Stal sa ním 14. marca, keď prekonal Marcela Dionnea (1307 bodov). Rekord Kings má aj so 107 zápasmi play off, v ktorých dal 27 gólov a nezbieral 89 bodov.
V piatok bol na Zimnom štadióne Pavla Demitru jedným z najsvižnejších hráčov na ľade. Je to pochopiteľné už len vzhľadom na vek všetkých účastníkov - v pondelok ho čakajú 39. narodeniny a najstarší hosť Ray Bourque oslávil už 65. Okrem Davida Pastrňáka z Boston Bruins bol Kopitar zároveň jediný, kto v ešte v minulej sezóne hral NHL.
"Ak som vám pripadal čerstvý, tak mi môžete veriť: Určite som sa čerstvý necítil. Definitívne končím," vyhlásil slovinský veterán.
Svoj posledný zápas NHL odohral 26. apríla proti Colorado Avalanche, ktorí vyradili L.A. v piatich zápasoch 1. kola Stanley Cupu. Pokým jeho dnes už bývalí spoluhráči sa chystajú na novú sezónu, on si namiesto každodennej driny na ľade užíva voľno s rodinou.
"Som veľmi šťastný," tvrdil. "Je to super. S rodinou teraz môžem tráviť oveľa viac času. Oveľa častejšie som s deťmi. Chodím na synove hokejové turnaje a na dcérine krasokorčuliarske preteky. Takže som stále niekde na štadiónoch, ale veľmi si to užívam."
Rodina ho zamestnáva natoľko, že cez víkend ani nemohol ostať v Trenčíne, kde mal Chára pre vzácnych hostí naplnánovaný golf alebo výlet na bicykloch.
"Zajtra letím," povedal v piatok Kopitar. "Musím ísť domov, v nedeľu tam máme niečo s rodinou."
Slovinský center, ktorý sa s NHL rozlúčil ako 23. hráč v histórii ligy podľa počtu odohraných zápasov a 38. podľa počtu bodov, sa veľkej slávy dočká v Los Angeles 24. februára, keď Kings pred zápasom proti Montreal Canadiens slávnostne vyvesia pod strop Crypto.com Areny jeho číslo 11. Tejto pocty sa pred ním dočkali len Rogie Vachon (číslo 30), Marcel Dionne (16), Dave Taylor (18), Wayne Gretzky (99), Luc Robitaille (20), Rob Blake (4) a Dustin Brown (23).
Ako ešte len štvrtý hokejista po Gretzkym, Robitailleovi a Brownovi bude mať Kopitar pred štadiónom v L.A. aj sochu.
Pokým v NHL si všetky tieto úspechy mohol a ešte stále bude môcť plne vychutnať, na medzinárodnej scéne mu to nevyšlo. Slovinsko, ktoré na majstrovstvách sveta IIHF pendlovalo medzi elitnou skupinou a 'béčkom' a kvalifikovalo sa len na jednu olympiádu s účasťou NHL (v Soči 2014), na veľkých turnajoch určite nemohlo mať medailové ambície.
Jedinou výnimkou bol Svetový pohár v Toronte 2016, na ktorom bol vymenovaný za kapitána Tímu Európy postaveného z európskych hráčov mimo reprezentácií Česka, Fínska, Ruska a Švédska. Okrem Cháru si zahral napríklad aj so švajčiarskym bekom Romanom Josim, slovenskými útočníkmi Mariánom Hossom či Mariánom Gáboríkom, nórskym krídlom Matsom Zuccarellom alebo rakúskym forvardom Thomasom Vanekom.
S týmto tímom dokonca vybojoval účasť vo finálovej sérii na dva víťazné duely, ktorú Kanada vyhrala 2:0.
"Svetový pohár bol pre mňa výnimočná udalosť," zaspomínal Kopitar. "Zahrať si so Zdenom, s Hossom, s Zuccarellom... So všetkými tými chlapcami, proti ktorým celý rok bojujete, ste zrazu v jednom tíme. Veľmi som si to užil."
