Legenda Barkov: Dva tituly pre európskeho kapitána 

História NHL pozná mnoho skvelých európskych kapitánov, väčšinou súčasných alebo budúcich členov Hokejovej siene slávy v Toronte. Mats Sundin, Nicklas Lidström, Zdeno Chára, Alexander Ovečkin, Patrik Eliáš, Milan Hejduk, Jaromír Jágr...

Niektorí z nich ako Lidström či Chára dokonca priviedli svoje tímy k Stanley Cupu. Ani jednému sa to však nepodarilo dvakrát za sebou - až do tohto roka, keď to dokázal Aleksander Barkov.

Fínsky center Florida Panthers v utorok vstúpil medzi legendy, keď po výhre v šiestom finále nad Edmonton Oilers druhýkrát za sebou ako prvý zdvihol nad hlavu najslávnejšiu hokejovú trofej.

"Byť ako Európan kapitánom tímu NHL je obrovská česť. Aleksander Barkov si zaslúži veľkú gratuláciu," povedal pre švédsku verziu NHL.com. bývalý slávny obranca Lidström. "Myslím si, že pre hokej veľa znamená v Severnej Amerike aj v Európe. Je skvelé, že európski hráči môžu viesť tímy NHL a dokážu ich priviesť až k Stanley Cupu."

Lidström dobre vie, o čom hovorí. Stal sa prvým európskym kapitánom v histórii, ktorý to dokázal - v roku 2008 s Detroit Red Wings.

"Som na to veľmi hrdý. Dodnes si pamätám, aký to bol pocit byt prvý hráč, ktorý sa môže dotknúť pohára," zaspomínal na titul, ktorý okrem iného vybojoval aj s brankárom Dominikom Haškom.

Keby sme sa striktne riadili miestom narodenia, tak by bol prvým kapitánom víťazov NHL z Európy Dunc Munro, ktorý v roku 1926 priviedol k triumfu v NHL Montreal Maroons. Ďalší škótsky rodák Charlie Gardiner s Chicago Blackhawks v roku 1934. O štyri roky neskôr aj Johnny Gottselig z toho istého klubu, ktorý sa narodil ešte v cárskom Rusku.

Tí všetci však v ranom veku odišli s rodičmi do Kanady a vyrastali tam, takže sa ich nedá považovať za európskych hráčov. 'Skutočných' Európanov bolo v tejto úlohe len päť: Lidström, slovenský obranca Chára (Boston Bruins 2011), ruský krídelník Ovečkin (Washington Capitals 2018), švédsky útočník Gabriel Landeskog (Colorado Avalanche 2022) a teraz Barkov.

Aj to dokazuje, aký veľký je už teraz odkaz centra z Tampere, ktorý má ešte stále len 29 rokov.

"Že európsky kapitán dokáže svoj tím k Stanley Cupu je možno ešte väčšia vec v Severnej Amerike ako v Európe, ale aj pre nás to veľa znamená. Už len nosiť céčko na drese NHL je veľká česť. To, čo teraz dokázal Barkov, len ukazuje, že Európania v lige dostávajú stále väčšie úlohy," myslí si Lidström.

"To, ako a aký tím Barkov vedie, na mňa urobilo obrovský dojem. Florida hrá hokej, ktorý presne pasuje na play off: ťažko sa proti nim bráni aj útočí, je vynikajúci v defenzíve, všetci hráči v tíme presne plnia svoje úlohy a robia to na jednotku."

Toto všetko vlastne stelesňuje aj samotný Barkov. Nie je superstar, ktorej individuálne prieniky, geniálne prihrávky či milimetrové strely sa pravidelne objavujú v zostrihoch najlepších akcií. Za 12 rokov sa ani raz nedostal na hranicu sto bodov za sezónu - jeho maximom je 96 (35+61) z ročníka 2018-19. Nikdy nenastrieľal 40 gólov.

Je však univerzál, ktorý dokáže všetko. V hre nevypustí žiadny detail a patrí medzi najlepšie brániacich centrov v lige, čo dokazujú aj tri víťazstvá v ankete o Frank J. Selke Trophy (2021, 2024, 2025). Vyhráva vhadzovania, eliminuje najväčšie hviezdy súpera. Tvorí hru a dokáže byť nebezpečný aj vpredu.

"Keď kapitán vášho mužstva niekoľkokrát dostane Selke Trophy, tak je to základ celej vašej hry," vyhlásil Paul Maurice, tréner Floridy.

Aj keď v produktivite NHL bol najvyššie desiaty, tak si Barkov celú kariéru drží priemer takmer bod na zápas, v 804 štartoch ich nazbieral 782 (286+496).

Pritom je dosť pravdepodobné, že keby sa sústredil len na ofenzívu, tak by mal oveľa viac bodov. Individuálne čísla však obetoval v prospech tímového úspechu.

"Byť najlepším defenzívnym hráčom je dar. A to som hral s Ronom Francisom, " pripomenul Jágr, že dobre vie, o čom hovorí . "Je darom aj byť ofenzívny hokejista s takými schopnosťami a talentom. Keď však chcete byť aj najlepší defenzívny útočník, tak musíte trochu obetovať útok v prospech obrany, čo veľa hráčov nechce robiť. Takže ma trochu prekvapilo, kým sa Barkov stal, ale keď sa nad tým zamyslím viac, tak to vlastne nie je prekvapenie. Pretože, nezabudnite, on sa prispôsoboval mne."

Jágr hral s fínskym mladíkom v rokoch 2015-17, keď bol ešte s Jonathanom Huberdeauom členom elitného útoku Panthers. Keď 26. februára 2015 prišiel z New Jersey Devils na Floridu, tak mal 43 rokov, pokým Barkov 19 a Huberdeau 21.

"Nemohol som sa im prispôsobiť," vysvetľoval Jágr. "Boli rýchli. Hrali odlišne, ale vedeli, že cesta k tomu, aby útok fungoval, bola v tom, že sa oni prispôsobia mne. Pretože ja som už nevedel zrýchliť. Oni naopak mohli spomaliť, takže sa Barky ako center musel prispôsobiť mne. To znamená, že sa dokáže prispôsobiť aj obrane," vysvetľoval Jágr. "Znamená to, že sa vie obetovať. Dokáže obetovať útok v prospech obrany."

Aj vďaka tomu potom na ľade víťazí celý tím. Krásne to bolo vidieť napríklad v treťom finále, keď Barkov skvelým obranným zákrokom donútil obrancu Johna Klingberga k strate puku v pásme Edmonton Oilers, ktorá viedla ku gólu útočníka Sama Reinharta na 3:1. Asi to bol zlomový okamih na ceste k víťazstvu 6:1.

Práve vďaka týmto detailom, ktoré nie sú vidieť v hlavných štatistikách, Panthers vyhrali dva tituly za sebou. Barkov preniesol tieto herné prvky do DNA celého mužstva podobne ako pred 15 rokmi Chára do DNA Bruins pracovitosť a poctivý prístup v príprave aj v zápasoch.

Práve vďaka tomu sa teraz zo Stanley Cupu neraduje Connor McDavid, ktorého krásne akcie každú chvíľu dvíhajú fanúšikov zo sedadiel. Kapitán Edmontonu je znova porazený finalista.

Opäť totiž triumfoval kapitán na druhej strane. Ten, ktorý dokázal svoje umenie obetovať v prospech tímu.