Ostať v NHL dlho na špici je stále ťažšie

Redakcia NHL.com/sk v lete vyspovedala mnoho hokejistov NHL a získala ich pohľad na rôzne témy. V tejto časti nášho malého seriálu sa venujeme tomu, že ťažké nie je len dostať sa do NHL, ale predovšetkým sa v nej udržať. Najmä dlhé roky.

Pomalým odchodom úspešnej generácie slovenského a českého hokeja to sledujeme stále častejšie. A nejde len o Jaromíra Jágra, ktorý opustil NHL v 45 rokoch.
Vlna mladých hráčov, ktorá zaplavila najlepšiu súťaž sveta (a v ktorej je počet Slovákov a Čechov stále nižší), a s ňou súvisiaca zmena štýlu smerom k väčšej rýchlosti postupne znižuje vek 'odchodu do dôchodku' - spomínaný Jágr alebo ešte stále hrajúci Zdeno Chára z Boston Bruins sú dnes skôr obdivované anomálie.
Radim Vrbata sa na jar v 36 rokoch potichu rozlúčil s kariérou, z NHL zmizli bratia Michálkovci Zbyněk (34) aj Milan (32). Podobných príkladov je mnoho. Možné je aj to, že tento rok ukončí kariéru dokonca aj tridsaťjedenročný brankár Ondřej Pavelec.

Udržať svoju hru na vysokej úrovni väčší počet sezón sa zdá byť stále ťažšie a kariéry trvajúce viac ako 20 rokov sú stále menej časté.
"Len technika a šikovnosť nestačí. Treba mať aj psychickú silu a odolnosť. Všetko je to o sebavedomí. Sebadôvera hrá v hokeji obrovskú úlohu," myslí si Sebastian Aho, ktorý patrí do generácie nastupujúcich mladých hviezd.
Ale aj on už tuší, že dostať sa do NHL je jedna vec, ale udržať sa v nej dlhé roky s hrou na trvalo vysokej úrovni je niečo úplne iné.
"Prvý cieľ väčšiny hráčov je dostať sa do NHL. To je hlavné a keď sa to podarí, príde ďalší cieľ: udržať sa a stať sa tým, kto má isté miesto v zostave. Až keď máte za sebou toto, môžete premýšľať o ďalšej méte: ako sa stať ťahúňom, na ktorého sa bude mužstvo spoliehať a ktorý ho posunie na vyššiu úroveň," hovorí Gabriel Landeskog z Colorado Avalanche, ktorý sa v roku 2012 stal najmladším kapitánom v histórii NHL - mal len 19 rokov a 286 dní (neskôr ho prekonal Connor McDavid z Edmonton Oilers).
"Niekedy sa podarí, že mladí hráči prídu a hneď sa zaradia medzi opory tímu, ktorý potom vyhrá Stanley Cup. Dokázali to napríklad (Sidney) Crosby alebo (Jonathan) Toews. Ale nie je to veľmi časté. Väčšinou je to dlhý proces, za ktorým je veľa tvrdej práce," dodáva Landeskog.

"Postupne zisťujete, aký typ hráča vlastne ste, čo máte na ľade robiť. Na začiatku sa človek niekedy tak sústredí na seba a na svoj úspech, že je to až príliš. Videl som chlapcov, ktorí sa tak veľmi zaoberali sami sebou, že prestali byť užitoční pre tím. Dostať sa na vyššiu úroveň je predovšetkým o kolektíve, o tom, aby hráč zmenil myslenie a snažil sa byť predovšetkým prínosom pre mužstvo."
Vo fáze číslo 1 - bojovať o stále miesto v NHL - bude v budúcej sezóne pomerne dosť českých či slovenských hráčov. Niektorí z nich majú možnosť dostať sa nielen do fázy číslo 2, ale aj do fázy číslo 3. Teda medzi spomínané opory a ťahúňov svojich tímov - príkladmi sú Filip Chytil v New York Rangers, Martin Nečas v Carolina Hurricanes či tohtoročná šestka draftu Filip Zadina v Detroit Red Wings.
Ale aj keď majú tie najlepšie predpoklady, ich cesta bude ešte dlhá a neistá.
"Myslím si, že veľkú úlohu hrá aj šťastie," opisuje nemecký forvard Tobias Rieder, ktorý v lete podpísal zmluvu s Edmonton Oilers, kam sa vrátil okľukou - v klube, ktorý ho draftoval, sa nepresadil a hráčom NHL sa stal cez angažmán v Arizona Coyotes a Los Angeles Kings.
"Keď vás povolajú do NHL a máte pár zlých zápasov, už nikdy nemusíte dostať ďalšiu šancu. Takže musíte mať šťastie a formu práve vo chvíli, keď vás povolajú do prvého tímu. V tej chvíli musíte hrať dobre. Ale zo všetkého najdôležitejšia je konzistencia, trvanlivosť výkonov. Keď hráte bez výkyvov, pravdepodobne sa v lige udržíte," má jasno Rieder.
Viac o téme: [Hráči NHL si na hokejku nenechajú siahnuť\]
Vo chvíli, keď je človek oporou, potom nastáva fáza 4 - snaha ostať elitným členom kádra čo najdlhšie. Absolútnym majstrom bol v tomto smere práve Jágr, o ktorého hokejovej dlhovekosti sa napísali stohy novín. V súčasnej NHL je obdivuhodné sledovať Cháru, ktorý so svojou vysokou postavou nestráca formu ani po štyridsiatke a v poslednej sezóne bol stále hlavným defenzívnym pilierom Boston Bruins. Okrem slávnej česko-slovenskej dvojice veteránov ostáva už len pár nie takých viditeľných príkladov ako napríklad Matt Cullen, ktorý v 41 rokoch podpísal novú ročnú zmluvu s Pittsburgh Penguins, tímom, s ktorým na prahu štyridsiatky vyhral dva Stanley Cupy.
"Treba robiť všetko, čo je vo vašich silách, a starať sa o seba, aby bol človek stále schopný pohybovať sa na tej najvyššej úrovni. Snažím sa stále prispôsobovať novým trendom v tréningu, túto stránku mám stále rád," tvrdí Cullen, ktorý sa do Pittsburghu vracia po ročnom angažmáne v Minnesota Wild.
"Každé leto tvrdo trénujem a prípravu obetujem tomu, aby som mohol pokojne hrať aj 30 minút za zápas, ak bude treba. Je to samozrejme náročné, ale je to moja práca a mám pre ňu nesmiernu vášeň. Chcem hrať čo najviac a čo najlepšie," hovorí Chára.
A ostatní sa pozerajú. Učia sa, ako na to, aby na takej úrovni dokázali hrať keď nie po 40. narodeninách, tak aspoň tesne pred nimi. V NHL to dnes vôbec nie je samozrejmosť.
"Je to ťažké, ale snažím sa poučiť od tých najlepších. Sledujem, čo robia, aby boli každý rok úspešní," opisuje Oliver Ekman-Larsson, špičkový obranca Coyotes.

"Tí naozaj dobrí vyzerajú, ako keby nikdy nemali zlý zápas. Rok čo rok mi pripadajú lepší. Myslím si, že je za tým predovšetkým obrovská motivácia a tvrdá práca. A aby človek vydržal tak dlho, musí aj veľa premýšľať o tom, čo robí. Tí, ktorí to dokázali, sa naučili poznať svoje telo. Našli si model, ktorý im v tréningu alebo v letnej príprave perfektne sedí, a riadili sa tým."
Presne to bol prípad Jágra, ktorý vydržal v NHL úžasných 24 sezón - a to ešte ďalšie štyri roky strávil ako profík v Kontinentálnej lige či extralige. Český velikán vedel počúvať svoje telo lepšie ako ktokoľvek iný. A zo svojej pozície superstar mal aj možnosti, ako sa ním riadiť.
Ak si teda aj súčasné hviezdy NHL chcú predĺžiť úspešné roky, určite by sa mali inšpirovať aj jeho príbehom.