Sieň slávy 2026. Na Cháru môže nadviazať Bergeron 

Ledva dozneli vtipné príbehy a oslavné ódy na osobnosti uvedené do Hokejovej siene slávy v roku 2025 a už sa objavujú prognózy, kto hviezdny panteón rozšíri na budúci rok. Niektorí kandidáti sú jasní a o iných ešte určite prebehne búrlivá debata. Ktoré mená sa spomínajú najčastejšie?

Patrice Bergeron

Keď tento rok slovenský obranca Zdeno Chára pri vstupe do HHOF rozoberal kľúčové body svojej dvadsaťštyriročnej kariéry, tak v spojení s Boston Bruins použil aj slovo osudový. Ten istý klub sa stal životnou voľbou aj pre Bergerona, jeho následníka v úlohe kapitána, ktorý za klub z TD Garden odohral 19 sezón a v roku 2023 ukončil svoju úspešnú dráhu.

Rodák z Quebecu prispel aj k zisku posledného bostonského Stanley Cupu v roku 2011 a tri sezóny nosil na čierno-zlatom drese céčko. Bergeron bol jedným z najlepších defenzívnych útočníkov v dejinách súťaže, čo dokazuje rekordných šesť Selke Trophy. V roku 2013 získal aj King Clancy Trophy, ktorá sa udeľuje hráčovi najlepšie reprezentujúcemu líderské kvality na ľade aj mimo neho, a v roku 2021 aj Mark Messier Leadership Award.

Bergeron je navyše člen Triple Gold Clubu, ktorý združuje hráčov, ktorí vyhrali Stanley Cup (2011), zlatú olympijskú medailu (2010, 2014) a zlato na majstrovstvách sveta IIHF (2014).

Kanadský center bol pritom draftovaný Bruins až v druhom kole (celkovo 45.) v roku 2003. Za 1294 zápasov však zaznamenal 1040 bodov (427+613) a stal sa 41. hráčom, ktorý dosiahol tisíc bodov v jednom tíme.

To je vizitka! Bergeronovi by už mali v Sieni slávy pripravovať miestečko.

Phil Kessel

S Bostonom je spojený aj ďalší hráč, ktorý by už v prvom roku spôsobilosti na vstup do Sieň slávy mohol zažiť galavečer v Toronte. V roku 2006 bol päťkou draftu slávny strelec Kessel. Kariéru ukončil s 1286 zápasmi, v ktorých zaznamenal 413 gólov a 992 bodov.

Po troch rokoch v Bostone bol vymenený do Toronto Maple Leafs, kde v štyroch zo šiestich sezón v klube zaznamenal 30 a viac gólov. Následne bol vytrejdovaný do Pittsburgh Penguins, kde pomohol k zisku dvoch Stanley Cupov v rade a v oboch finálových sériách nastrieľal spolu 18 gólov. Tretí Stanley Cup získal s Vegas Golden Knights v roku 2023 a potom definitívne ukončil kariéru. S 1064 odohranými zápasmi v rade navyše americký útočník drží rekord rekord NHL.

Eric Staal

Spoločného menovateľa s Bergeronom však má aj predstaviteľ kanadského rodinného klanu Staalovcov, ktorý je členom Triple Gold Clubu vďaka zisku Stanley Cupu s Carolina Hurricanes v roku 2006, zlatu z MS IIHF v roku 2007 a triumfu na olympiáde vo Vancouveri 2010.

Staal bol dvojkou slávneho draftu 2003 a 12 zo svojich 18 sezón odkrútil v Hurricanes, ktorých medzi v rokoch 2009-16 viedol ako kapitán. S kariérou sa lúčil ako líder klubu v počte odohraných zápasov (909), gólov (322), asistencií (453) a bodov (775).

Rodák z Ontária zaznamenal spolu 455 gólov a 1063 bodov v 1356 dueloch NHL a šesťkrát bol nominovaný na Zápas hviezd. Staal by sa medzi slávnymi menami určite nestratil.

Carey Price

Keď sa pozriete na zoznam čakateľov z predchádzajúcich rokov, tak je medzi nimi veľa hráčov s nemenej pôsobivými kariérami, ako bola Staalova. Možno jeden z najúspešnejších brankárov svojej generácie Price, ktorý svoju päťnásťročnú kariéru strávil výlučne v tíme Montreal Canadiens.

V sezóne 2014-15 tam zaznamenal 44 víťazstiev, úspešnosť 93,3 percenta a priemer 1,96 gólu na zápas, čím si vyslúžil Hart Trophy, Vezina Trophy, Ted Lindsay Award aj Jennings Trophy! V roku 2022 si odniesol aj Bill Masterton Memorial Trophy.

Päťka draftu 2005 na medzinárodnej scéne pomohla Kanade k zisku zlata na MS juniorov IIHF v roku 2007, ale Price hlavne priviedol Kanadu skvelými výkonmi k zlatu na zimných olympijských hrách 2014 v Soči a o dva roky neskôr aj k prvenstvu na Svetovom pohári 2016.

Henrik Zetterberg

O vernosti klubu vie svoje aj Zetterberg. Švédsky útočník by sa mohol pripojiť k svojmu dlhoročnému spoluhráčovi z Detroit Red Wings Pavlovi Dacjukovi, ktorý bol do Siene slávy uvedený minulý rok. Rovnako ako Bergeron je aj Švéd členom Triple Gold Clubu, pretože vyhral zlato na olympiáde v Turíne 2006 a v tom istom roku aj MS v Lotyšsku. O dva roky neskôr s Detroitom vybojoval Stanley Cup a bol ocenený Conn Smythe Trophy, na ceste k poháru strelil 13 gólov a zaznamenal 27 bodov v 22 zápasoch.

Zetterberg bol šesť rokov aj kapitán Red Wings od sezóny 2012-13, po odchode ďalšieho švédskeho člena Siene slávy Nicklasa Lidströma.

Pritom bol draftovaný až v siedmom kole (č 210.) draftu 1999, ale za Red wings odohral aj 1 082 zápasov, v ktorých zaznamenal 337 gólov a 960 bodov. Svoj tisíci zápas symbolicky odohral 9. apríla 2017 a pripísal si gól a prihrávku aj v poslednom dueli hranom v detroitskej Joe Louis Arene.

Ryan Getzlaf

Kanadský center je tiež príkladom veľkého klubistu, na rozdiel od Zetterberga však bol draftovaný v prvom kole 2003. V Anaheim Ducks strávil celých 17 rokov hviezdnej kariéry. V roku 2007 priviedol Ducks k jedinému Stanley Cupu v histórii klubu, keď v 21 zápasoch zaznamenal 17 bodov.

V Ducks bol vymenovaný za kapitána na začiatku sezóny 2010-11 a túto fukciu zastával 12 rokov. Getzlaf bol trikrát vybratý na All-Star Game NHL a v sezóne 2013-14 skončil druhý v hlasovaní o Hart Trophy, keď ho porazil Sidney Crosby, spoluhráč z víťazných olympiád 2010 a 2014.

Ďalší kandidáti: Marleau, Brind'Amour aj Eliáš

Mien, ktoré si Sieň slávy zaslúžia, je však oveľa viac. Patrick Marleau, Rod Brind’Amour, Sergej Gončar, Jason Spezza, Curtis Joseph, Keith Tkachuk, Ryan Miller...

Samozrejme aj Patrik Eliáš, držiteľ mnohých ofenzívnych rekordov New Jersey Devils, kde strávil kompletnú kariéru v rokoch 1995-2016. Dvojnásobný držiteľ Stanley Cupu (2000, 2003) v diabolskom drese zaznamenal 408 gólov a 1025 bodov v základnej časti a ďalších 125 bodov v play off.

"Raz boli témou Siene slávy Švédi, potom zase brankári. Nebolo by zlé, keby sme tam vstúpili spoločne s Jardom Jágrom," bral štyridsaťdeväťročný Eliáš svoje čakanie s nadhľadom.