Chára fanúšikom: Do Bostonu ma priviedol inštinkt

Rozprávalo sa, spomínalo, vtipkovalo. A nechýbalo ani trochu pátosu. Členovia tohtoročnej triedy Hokejovej siene slávy pred svojím uvedením do prestížnej spoločnosti tradične prišli diskutovať s fanúšikmi, ktorí hltali každé ich slovo. Zdeno Chára sa medzi nimi nestratil. Nielen vďaka svojej výške.

"Telefonát zo Siene slávy ma nezastihol, ale dôvod bol úplne zrejmý, pretože sme boli na rodinnej dovolenke v Thajsku. Tam sme boli úplne odpojení," povedal Chára v zahrievacom kole po boku Joea Thorntona alebo Duncana Keitha.

"Mám pocit, že som sa zobudil a prvý telefonát, ktorý som prijal, bol od Johnnyho Bucyka, ktorý mi gratuloval k prijatiu do Siene slávy. Takže to bol on, kto mi to vlastne prezradil a túto novinku mi oznámil. Hlavne preto, že sme mali oproti americkému času asi dvanásťhodinové oneskorenie," rozosmial Chára publikum.

"Ale bolo to ohromujúce, keď som potom hovoril aj s Lannym McDonaldom. Naozaj výnimočné a úžasné," ďakoval štvrtý slovenský rodák v Sieni slávy, ktorý tak doplnil Stana Mikitu, Petra Šťastného a Mariána Hossu.

Stretnutie s fanúšikmi nebolo vždy súčasťou inauguračného víkendu. Až keď bol do Siene slávy v roku 1999 uvádzaný Wayne Gretzky, tak dostal nápad vytvoriť interaktívny zážitok pre fanúšikov. Odvtedy sa Fan Forum stalo neoddeliteľnou súčasťou každého víkendu, keď sa koná uvedenie do Siene slávy. Hráči sú uvoľnenejší a hokejoví priaznivci, ktorí sú oslobodení od návykov profesionálnych médií, často kladú trefné otázky.

Počas popoludnia v Toronte síce Chára nebol najväčší zabávač, pretože túto úlohu s vďačnosťou nechal Thorntonovi, ale znova sa prejavila jeho premýšľavá a dôsledná povaha.

Asi najvýraznejší moment bol, keď opisoval, ako mal asi len tri minúty na to, aby urobil jedno z najdôležitejších rozhodnutí v kariére a vyberal, s akým tímom podpíše zmluvu ako voľný hráč po sezóne 2005–06. Zvolil si Boston Bruins, kde potom predvádzal vrcholové výkony.

"Vtedy pred dvadsiatimi rokmi sme nemali možnosť preskúmať mestá a tímy, ako to hráči môžu urobiť dnes. Myslím si, že majú aspoň dva, tri dni, keď si môžu pozrieť zázemia klubov, absolvovať pohovory. Naozaj spoznať prostredie, ľudí a hráčov," opisoval Chára svoje vtedajšie nastavenie.

"Môj agent mi povedal: Pozri, musíš byť pripravený a rozhodnúť sa rýchlo, pretože na poludnie sa otvára (voľný trh) a nevieme, čo dostaneme. Zavolajú a prisviští ponuka. Pamätám si na to, ako sme s manželkou Tatianou sedeli na posteli a premýšľali, kam asi pôjdeme. Kde podpíšem? Bola to obrovská neznáma, pretože ti zavolajú a povedia: Je tu táto dohoda. Po chvíli sa však ozve agent, že do toho vstúpili ďalšie dva tímy a vy sa musíte rozhodnúť v priebehu niekoľkých minút," rozoberal Chára kľúčový moment svojej dráhy. Stačilo prikývnuť inam a hokejová história by sa výrazne zmenila.

"Musíte sa rozhodnúť rýchlo, pretože tie kluby nemajú čas: Musia ísť ďalej. Pokiaľ tú ponuku neprijmete, tak si vyberú niekoho iného, pretože nechcú prísť o všetky príležitosti. Ja som to vnímal naozaj silno, pretože robíte dôležité životné rozhodnutie v priebehu niekoľkých sekúnd a netušíte, či to vyjde. Je to čisto inštinktívne rozhodnutie..."

Inštinkt bol správny. V drese Bruins Chára získal céčko na dres aj Stanley Cup, zahral si ďalšie dve finále a sal sa aj držiteľom Norris Trophy pre najlepšieho beka súťaže.

"Našťastie sme s mojím agentom urobili nejakú prípravu, ale aj tak to bolo desivé. Zrazu sme leteli do Bostonu a videli sme všetky tie staré budovy na North Ende," spomínal Chára. Dnes však vie, že si vybral správne.

Vysoký Slovák porozprával aj o odchode zo Slovenska po strednej škole, ako ho strach zo zlyhania motivoval k ešte tvrdšej práci. "Prijal som tlak a považoval som to za privilégium a dar," zožal Chára veľký potlesk.

Opísal aj to, ako sa dostal k svojmu kultovému číslu 33.

"Keď ste devätnásťročný hráč a prichádzate do tímu, tak nemôžete veľa povedať k tomu, aké číslo budete mať. Tak som začal s číslom 53. A po prvom roku tréningového kempu som si povedal, že pre defenzívneho beka bude lepšia trojka. Tak som to vnímal," vysvetľoval Chára.

"Lenže potom som prišiel do Bostonu a číslo 3 už bolo obsadené. Tak som si vybral 33. A bolo to perfektné." Od nasledujúceho roka bude toto numero aj medzi vyradenými dresmi pod stropom TD Garden.

Aj keď sa Chárova hokejová kariéra uzavrela po sezóne 2021-22, tak je úplne nemožné predstaviť si slovenskú legendu ako odpočívajúceho dôchodcu. Bicykel, behanie, plávanie sú neoddeliteľnou súčasťou jeho života. Rýchle pribratie desiatich alebo pätnástich kilogramov, čo je pre hokejistov typické, je v Chárovom prípade zhola nemožné. Veď aj v nedeľu ráno si dal svojich desať míľ svižného poklusu.

"Po kariére mi chýbal tím. Ako športovec máte nalinkovaný program. Zrazu vám chýba jasne daný kalendár, takže si poviete, čo by som mal robiť? Išiel som za manželkou a ona mi povedala, aby som jej dal pokoj. Bolo jej dobre, keď som sa staral o svoje veci," vtipkoval Chára.

"Môj život (v klube) bol naplánovaný za mňa." povedal nový člen Siene slávy. Teraz je to už minulosť.