Na konci rozhovoru bolo počuť, ako spoluhráči Dobešovi divoko aplaudujú, keď mieril do šatne.
Áno, tak sa časy zmenili. V novembri sa na uplakanom stretnutí s novinármi trápil, že nezabránil porážke s Devils, ale bolo toho viac. Samuel Montembeault si totiž po tréningovom kempe pred sezónou udržal pozíciu prvého brankára. Nádejný Jacob Fowler sa navyše dostal do tímu a bol označovaný za brankára budúcnosti Canadiens. Aktuálne dvadsaťjedenročný nováčik v tejto sezóne nakoniec odchytal 17 duelov. Dobeša neistota jeho úlohy zožierala.
Dobre to pozná Patrick Lalime, bývalý brankár NHL, ktorý je komentátor pokrývajúci NHL a Canadiens pre TVA Sports v Quebecu.
Lalime mal úspešnú kariéru v NHL s bilanciou 200-174-16 a 32 remízami v 444 zápasoch za Pittsburgh Penguins, Ottawa Senators, St. Louis Blues, Chicago Blackhawks a Buffalo Sabres v rokoch 1996 až 2011.
Napriek tomu, po všetkých svojich úspechoch, sa dokázal stotožniť s Dobešovou situáciou. Konkrétne s tým, ako môžu menšie neúspechy nahlodať brankárovo sebavedomie.
V siedmom zápase štvrťfinále Východnej konferencie 20. apríla 2004 medzi Ottawou a Torontom vyhrali Maple Leafs 4:1 aj vďaka dvom gólom z prvej tretiny útočníka Joea Nieuwendyka, ktorý v oboch prípadoch prekonal Lalimea medzi betóny. Lalime, ktorý už od druhej tretiny za stavu 3:0 pre Toronto do zápasu nezasiahol, dodnes vie, že obom gólom mohol zabrániť.
"Pýtate sa sami seba, čo ste mohli urobiť inak," povedal Lalime vlani v apríli pre NHL.com. "Trvalo roky, kým som sa s tým vyrovnal. Pre svojich spoluhráčov chcete odviesť to najlepšie. Čas pomáha. Ale úplne nezabudnete, najmä keď to bolo proti Maple Leafs, tímu, ktorý sme tak veľmi chceli poraziť."
Lalime preto súcítil s Dobešovými emocionálnymi problémami. Asi týždeň po tom, čo Dobeš plakal pred reportérmi a televíznymi kamerami, sa s ním Lalime úprimne porozprával.
"Snažil som sa ho trochu rozveseliť," uviedol Lalime vo štvrtok. "Viete, keď prídete do tejto ligy, tak je ľahké dať sa uniesť jedným zápasom. Musíte si uvedomiť, že je to dlhá cesta, dlhá sezóna a dlhá kariéra. Je to emocionálny chalan a vždy ním bude."
Tieto slová nakoniec zrejme zarezonovali. Dobeš prevzal rolu prvého brankára 27. januára a do konca sezóny zaznamenal 14 víťazstiev, pričom v tomto období zaostával iba za Vasilevským (16) a Jakom Oettingerom z Dallas Stars (16).
Tento impulz si preniesol aj do play off a po piatich zápasoch má lepšie čísla ako Vasilevskij, čo sa týka výhier (3–2), priemeru inkasovaných gólov (2,49 – 2,68) a percenta úspešnosti zákrokov (90,3 – 88,0).
"Bol som ohromený tým, ako zvládol súboj s Vasilevským," vyhlásil Lalime. "Nehráte proti brankárovi na druhej strane, ale zároveň viete, že taký hráč robí chyby len zriedka. Myslím si, že počas celej série bol veľmi spoľahlivý, veľmi pokojný na ľade aj mimo neho. Držal sa výborne. Vydržal to. Bol som ohromený tým, ako zvládal celý rok. Veril si. Ak niečo cíti, povie to. Ale na ľade do toho išiel naplno."
Ak v tom bude pokračovať aj v šiestom zápase, Canadiens by si s veľkou pravdepodobnosťou mohli zabezpečiť postup do druhého kola. Dobeš sa netrpezlivo teší na elektrizujúcu atmosféru, ktorá naňho a jeho spoluhráčov opäť čaká v Bell Centre.
"Už sa nevieme dočkať," tešil sa Dobeš. "Bude to šialené. A budeme pripravení. Viem, akí nadšení budú naši fanúšikovia. Sú to vzrušujúce časy."
Ak Canadiens napokon zvíťazia a vyhrajú sériu, tak nebuďte prekvapení, ak mu po tvári opäť potečú slzy.
Tentoraz to však budú slzy radosti.