Keď finále zmenilo nenápadných hráčov na hrdinov

Tieto príbehy sa opakujú takmer každý rok. Finálové zápasy Stanley Cupu stvoria z nenápadných hráčov legendy. Na ich veľké momenty, ktoré málokto čakal, sa spomína aj po dlhých rokoch.

Fanúšikovia Washington Capitals tak budú mať prvý titul v klubovej histórii spojený nielen s ruskými esami Alexom Ote neobrátili.

Ale prehliadané a nečakané mená vo finálových sériách zažiarili už v minulosti. Pri príležitosti 25. výročia posledného triumfu kanadského tímu v Stanley Cupe treba pripomenúť Johna LeClaira, ktorý v tom čase ešte nebol váženým členom obávanej Légie skazy vo Philadelphia Flyers, ale pomerne nenápadným útočníkom Montreal Canadiens.

Tí v roku 1993 stanovili rekord play off, keď vyhrali desať z 11 zápasov, ktoré dospeli do predĺžení. Poslední traja z nich vo finále s Los Angeles Kings vedenými Wayneom Gretzkym.
Na 1:1 v sérii vyrovnávali vďaka hetriku, ktorý mal na svedomí obranca Eric Desjardins. O zápasy číslo tri a štyri sa v nadstavení postaral LeClair a Montreal mal voľnú cestu k poháru. K doteraz poslednému kanadskému triumfu tak výrazne pomohlo americké krídlo...
Ani snové výkony radových hokejistov však niekedy nevedú k poháru, čo je príklad Fernanda Pisaniho alebo Villeho Leina.
Viac o téme: [Prečo je Stanley Cup trofejou z potu, sĺz a krvi\]
Pisanimu v roku 2006 ťahalo na 30, keď bol kľúčovým mužom edmontonskej cesty do finále, v ktorom Oilers v siedmich zápasoch podľahli Carolina Hurricanes. Predtým však vyradili Detroit, San Jose a Anaheim.
V tímovej hierarchii priemerný hráč v základnej časti celkovo nazbieral 37 bodov, ale v play off to bola úplne iná story. V ňom forvard Oilers skóroval štrnásťkrát a stal sa hrdinom hlavne vďaka gólu z piateho finálového zápasu, ktorý rozhodol nielen v predĺžení, ale aj v oslabení.
Leino bol pre zmenu ťažnou silou Flyers v roku 2010, aj keď v základnej časti sezóny dal dokopy len 20 bodov a do zostavy v play off ho dostali až zranenia Simona Gagneho a Jeffa Cartera. Fínsky útočník zaznamenal vo finále proti Chicagu tri góly a šesť asistencií, ale ani jeho heroické vzopätie na zisk pohára nestačilo.

Za Blackhawks totiž hral aj istý Dustin Byfuglien, ktorý sa nakoniec dokázal vymaniť zo starostlivosti Chrisa Prongera a aj vďaka jeho šiestim bodom sa Stanley Cup prvýkrát od roku 1961 sťahoval do Chicaga.
O ďalší úspech tímu z veterného mesta sa v roku 2013 pričinil aj Dave Bolland, nenápadný pracant, ktorý v sérii proti Bostonu zaznamenal tri góly. Jeho dorážka v šiestom zápase po teči Michaela Frolíka do tyčky úplne zamrazila publikum v TD Garden a o pár minút neskôr už hostia jazdili po ľade so Stanley Cupom.

Do galérie 'unsung heroes' (neospevovaných hrdinov) finálových sérií nepochybne patrí aj Petr Klíma, ktorý v roku 1990 rozhodol v prospech Edmontonu prvý finálový duel proti Bostonu, keď ho kouč John Muckler v treťom predĺžení pobúchal po pleci, aby český útočník konečne skočil na ľad...
V Detroite zase nezabudnú na úplne ojedinelý výpad Darrena McCartyho z finále proti Flyers v roku 1997, v ktorom si povodil fínskeho beka Janneho Niinimaa aj gólmana Rona Hextalla.
Z niektorých v tej chvíli nenápadných či nádejných hráčov vyrastú hviezdy prvej veľkosti, čo je aj prípad Brada Marchanda, ktorý v roku 2011 dvoma gólmi a asistenciou ukradol siedmy duel finále na ľade Vancouver Canucks v prospech Bostonu a prispel tak k frustrácii domáceho publika, ktoré následne začalo demolovať centrum mesta.
Superstar sa vykľula aj z dvadsaťročného nováčika Patricka Roya, ktorý Montrealu pomohol vyhrať finále v roku 1986.
Niektorí hráči však budú navždy spojení predovšetkým s veľkými finálovými okamihmi. Tak ako ukrajinský útočník Ruslan Fedotenko, autor oboch gólov Tampa Bay Lightning v siedmom dueli finále 2004 proti Calgary Flames.
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
Svoje hviezdne momenty zo série 2009 proti Detroitu už nikdy nezopakoval ani Max Talbot vtedy hrajúci za Pittsburgh, ktorý dvoma gólmi na ľade Red Wings v siedmom zápase zariadil slávu Penguins.
Rad nenápadných finálových hrdinov sa tento rok predĺžil o Ellera a Smith-Pellyho. Ich príbehy už boli zapísané do dejín a o rok do nich pribudnú ďalšie nesmrteľné hokejové príhody.