Napríklad taký Alex Ovechkin má vlastne všetko, čo si človek môže želať. Toľko peňazí, že ich asi neutratí ani tretie pokolenie jeho potomkov. Úctu, slávu, rešpekt. Ale tento chlap s prešedivenými vlasmi sa aj tak necháva fotiť, ako v posteli objíma strieborný hokejový grál.
To je čaro Stanley Cupu v kocke.
Trofej, o ktorej sníva každý hokejista, lenže ona si žije svojím vlastným životom. Ikonický je príbeh Jaromíra Jágra: do NHL vtrhol ako vlasáč s gurážou z komunistickej východnej Európy a s Pittsburgh Penguins sa v oboch úvodných sezónach radoval z triumfu v súťaži.
Viac o téme: [Ovechkin čakal na pohár 13 rokov. Ale extrém to nie je]
Odvtedy nič. "Už si ani nepamätám, aké pocity som mal pri výhre," priznal Jágr v roku 2016. Ako mladík, ktorému 'patril svet', si myslel, že sa to bude opakovať ešte niekoľkokrát… Lenže práve preto je Stanley Cup síce najkrajšou, ale aj najťažšie dosiahnuteľnou métou v tomto športe.
Ovechkin napríklad musel absolvovať 1003 zápasov základnej časti, aby previedol Washington Capitals cez všetky úskalia play off. Jeho odmenou sú určite nezabudnuteľné pocity, ktoré vyvrcholili utorkovou slávou v uliciach americkej metropoly.
Takmer 90 centimetrov vysoká a viac ako 15 kilogramov vážiaca trofej by mohla byť ukovaná z potu, sĺz a krvi. Hráči sú pre ňu ochotní urobiť takmer čokoľvek. Zlomené prsty, poničené kĺby… Ale tým sa všetko len začína.
Napríklad taký veterán Joe Thornton minulý rok za San Jose Sharks odohral sériu 1. kola Západnej konferencie proti Edmonton Oilers s roztrhnutými väzmi v kolene. "S takým zranením vám pritom noha len veje. Je ťažké si predstaviť niečo odvážnejšie," povedal vtedy kouč Peter DeBoer.
