V Bostone bol, Jurčina o rok skôr ako Chára, v ročníku 2005-06 tu odohral svoju prvú sezónu v NHL. Hneď potom Bruins v lete prilákali jeho krajana, ktorý sa hneď stal kapitánom a postupne nastavil proces smerom k vybudovaniu tímu šampiónov, ktorý v roku 2011 získal Stanley Cup a v celej dekáde patril medzi najlepšie mužstvá ligy.
"Keď som sa dozvedel, že podpísali práve Zdena, tak som si hovoril: Super, mám tu človeka, od ktorého sa budem učiť, bude sranda a budem tu mať krajana. A keď vošiel do kabíny, tak všetko stíchlo a on sa so mnou začal rozprávať po anglicky. V kabíne čisto angličtina, či tam bol krajan, alebo nie. Tá autorita, že vyšiel všetkým v ústrety, nerobil nič, aby nikomu v šatni neubližoval," naznačil Jurčina, v čom spočívala kultúra, ktorú Chára v Bostone vytvoril.
K nej patrila aj jeho železná životospráva, o ktorej sa už popísali stohy papiera.
"Neviem, či by sme s ním niekto vydržali robiť letnú prípravu. Aký on prišiel nachystaný... Prvý rok vyskočil na hrazdu a tam sa zdvihol tridsaťkrát. Kondičný tréner prišiel: Čo to je? Ten lámal rekordy, lámal bicykle. Boli sme radi, že sme nemuseli ísť na (stacionárny bicykel), museli nám objednávať nové," povedal Jurčina.
V debate, ktorej sa zúčastnili aj moderátor Martin Tomaides a komentátor stanice Nova Sport Roman Jedlička, prišla reč aj na súčasnú prácu bostonského skauta a jeho postrehy týkajúce sa slovenských mladíkov aj samotnej práce vyhľadávača talentov. Ako bola napríklad tá, ktorá do systému Bruins priviedla Vashka Blanára, tento rok draftovaného ako presne stého v poradí.
"On bol vo švédskej juniorskej lige (za Ljungby), ale zrazu sa objavil v rebríčku Central Scouting a zrazu panika. Nikdy ho nikto nevidel, nikto o ňom nič nevidel a hral v takom meste, kam sa ťažko dostávalo aj Švédom," usmial sa Jurčina. "Naši Švédi ho tam videli, odpozorovali si to a tak sa nám zapáčil, že sme ho vo štvrtom kole zobrali."
