Mesto, kde je Hertl nepriateľom

Ako doplnok k tradičnému augustovému seriálu 31 tímov za 31 dní naša redakcia pripravila seriál Genius loci, ktorý prinášal netradičný pohľad na prostredie, v ktorom sa hrá NHL. Autori Michael Langr a Marek Burkert na svojich cestách spoznali 25 zo 31 štadiónov a miest National Hockey League a v ďalších arénach boli ostatní redaktori. Preto sme vám mohli sprostredkovať malý letný 'výlet' do všetkých destinácií ligy z osobného pohľadu. Posledný diel sa venuje Winnipeg Jets.

Tomáš Hertl ho vo vtipnom videu označil za najhoršie mesto NHL, v ktorom je temnota, chladno a nefunguje tam ani internet. "Je tam zima a tma. Nemám to tam rád. Okrem toho je tam aj internet dosť diskutabilný. Neviem, či tam už objavili Wi-Fi," ironicky vyhlásil v novoročnom videu český útočník San Jose Sharks.
Neskôr svoje slová zmiernil tým, že išlo o zveličovanie. Pravdou však je, Winnipeg je jednou z najodľahlejších destinácií v lige. Leží uprostred Kanady, akoby v krajine nikoho.
Provincia Manitoba, ktorá je veľká ako Francúzsko, má len 1,3 milióna obyvateľov a z toho takmer 800-tisíc žije v jej hlavnom meste. Okolo sú len nekonečné polia a prérie. Všade je to ďaleko: do zaľudneného južného Ontaria a Quebecu, aj na západné pobrežie do Vancouveru. Najbližší klub NHL - Minnesota Wild - je vzdialený sedem hodín jazdy autom; Calgary leží 1300 kilometrov na západ a Toronto viac ako dvetisíc kilometrov na juhovýchod.
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
Napriek tomu alebo práve preto v tomto meste zažijete možno najlepšiu atmosféru v celej NHL. Vo Winnipegu ani zďaleka nie sú také možnosti zabaviť sa ako v Toronte alebo v Montreale a hokej je tu absolútnou jednotkou. Fanúšikovia sú za NHL vďační, veď na ňu čakali dlhých 15 rokov od čias, keď sa pôvodný klub Jets presťahoval do Arizony a stali sa z neho Phoenix Coyotes.
Keď sa potom v roku 2011 Atlanta Thrashers sťahovali opačným smerom - z juhu USA do Kanady - vyvolali vo Winnipegu hokejovú horúčku, ktorá trvá dodnes.
Vo chvíli, keď sa spustil predaj sezónnych vstupeniek pre verejnosť, bolo všetkých 13-tisíc permanentiek vypredaných za 17 minút! Ďalších osemtisíc žiadateľov sa stalo náhradníkmi. Priemerná cena lístkov na prvý domáci zápas nových Jets proti Montreal Canadiens (9. októbra 2011) sa na oficiálnej burze Stubhub vyšplhala na 1711 dolárov.
Vďačným fanúšikom akoby vôbec nevadilo, že Jets patrili prvé tri sezóny po sťahovaní z Atlanty medzi najslabšie mužstvá Západnej konferencie a neprebojovali sa do play off. Keď v roku 2015 do vyraďovacích bojov konečne postúpili, mesto bolo hore nohami a NHL videla najbelší 'whiteout', aký sa vôbec mohol konať. Pohľad na to, ako všetci diváci prišli v bielom a nad hlavami ešte točili bielymi uterákmi, naozaj stál za to. Rovnako ako obrovský rachot, ktorý sprevádzal oba domáce zápasy s Anaheim Ducks... Aj napriek tomu, že súper vyhral 4:0 na zápasy.

Takže ani netreba zdôrazňovať čo sa dialo, keď tím o tri roky neskôr postúpil do konferenčného finále.
"Publikum bolo fantastické a my sme boli z tej energie nabití od úplného začiatku," povedal počas západného finále proti Vegas Golden Knights (tí sériu nakoniec ovládli 4:2) útočník Mathieu Perreault. "Ťažko sa to vysvetľuje. Je to niečo, čo cítite vo vnútri. Mať za sebou takých divákov vám dáva ten extra krok navyše."
Aj preto majú Jets väčšinou oveľa lepšie výsledky doma ako na tripoch. Čo však musí nestranný pozorovateľ na tunajších priaznivcoch oceniť, nie je to, ako mužstvo podporujú, keď sa mu darí, ale ako za ním stoja aj v slabších obdobiach.
"Naši fanúšikovia sú skvelí. Podporujú nás nielen teraz v dobrých časoch, ale podporovali nás vždy aj v tých horších. Tak snáď im dáme dôvod na to, aby sa mohli naďalej radovať a fandiť," povedal center Mark Scheifele, ktorý je hviezdou súčasného veľmi nádejného mladého mužstva.
Pravdou je, Bell MTS Place je s kapacitou 15 321 miest jednou z najmenších hál v NHL, takže nie je také ťažké ju vypredať ako napríklad obrovské arény v Chicagu či v Tampe. Čo sa týka hlučnosti to však vôbec necítiť. Skôr naopak.

Navyše je to dosť vydarená stavba. Štadión otvorený v roku 2004 má presklenú fasádu a majestátne sa týčiaci 'pilier' v jej rohu, takže si ho určite nepomýlite s inou halou v NHL. Vo vnútri je osvetlený ľadovo modrými a bielymi farbami, z ktorých priam mrazí. Počas sezóny je nakoniec mráz aj vonku - Winnipeg je najchladnejšia destinácia v NHL, priemerné januárové teploty sa tu pohybujú medzi -11 a -21 stupňami Celzia.
"Je tu naozaj veľká zima. Najlepšie je zaliezť do auta v garáži a vyliezť z neho až v hale," opisoval brankár Ondřej Pavelec, ktorý s tímom zažil sťahovanie z príjemného podnebia Atlanty.
Obyvatelia však zmrznutí určite nie sú. Nahlas dávajú najavo, že sú na svoje mesto patrične hrdí. Ich hrdosť sa s výsledkami hokejistov len zvyšuje. Pripomínajú, že slovo Winnipeg obsahuje slabiku win, teda výhra. To odkázali aj Hertlovi, keď jeho Sharks po uverejnení spomínaného videa prehrali v Bell MTS Place 1:4.
"Všeobecne rozšírené mylné vnímanie nášho mesta je jedna z výziev, ktorým ako tím musíme čeliť. Aj jeden z dôvodov, prečo hovoríme, že je pre nás dôležité ukázať našim hráčom, aký tu máme skvelý klub," okomentoval ostré slová českého útočníka hovorca Jets Scott Brown.
Jets (vrátane tých pôvodných z rokov 1979-1996) sú jediným kanadským klubom v súčasnej NHL, ktorý ešte nikdy nehral vo finále Stanley Cupu. Napriek tomu ich v meste milujú a stoja za nimi v dobrých aj v zlých časoch. To je určite obdivuhodný prvok, ktorý robí z Winnipegu sympatické mesto.
Aj keď je tu 'zima a tma'.