Višňovský sa lúčil s kariérou za účasti hviezd NHL
Ľubomír Višňovský sa v deň svojich 40. Narodenín rozlúčil s aktívnou kariérou
Autor Michael Langr / redaktor/editor nhl.com
Pred vypredaným hľadiskom bratislavského štadióna Ondreja Nepelu sa v deň svojich 40. narodenín rozlúčil s aktívnou kariérou obranca Ľubomír Višňovský. Na veľkolepú rozlúčku prijali pozvanie súčasné i bývalé hviezdy NHL, ako Zdeno Chára, Marián Hossa, Marián Gáborík, Žigmund Pálffy, Miroslav Šatan, Peter Bondra a ďalší. Legendárna sedemnástka tak dala oficiálnu bodku za svojou úspešnou hokejovou kariérou.
Charitatívny cieľ rozlúčkového zápasu zvýraznilo úvodné buly. Vhodil ho totiž nádejný mladý hokejista Nathan Sloboda, ktorý bojuje so zákernou chorobou a čaká ho náročná operácia hlavy vo Viedni.
"Som veľmi šťastný, že mu takou maličkosťou môžem pomôcť," povedal Višňovský, ktorý Nathana za veľkého potlesku divákov priviedol na ľadovú plochu. Časť výťažku exhibičného zápasu putovala na konto malého bojovníka.
Višňovský daroval kompletnú hokejovú výstroj niekoľkým mladým talentom. Mladým hokejistom bude pomáhať aj občianske združenie, ktoré bývalá hviezda NHL založila.
Cieľom celej akcie bolo tiež poďakovať verným slovenským fanúšikom, ktorí v priebehu zápasu často skandovali meno hlavného hrdinu večera. V predzápase nastúpili proti sebe mladé hokejové nádeje, medzi ktorými nechýbal ani Višňovského sedemročný syn Maxim, ktorý si zahral niekoľko minút aj po boku otca.
V samotnom exhibičnom zápase proti sebe nastúpilo mužstvo Zlatých chlapcov a výber bývalých hráčov Slovana Bratislava. Pri nástupe hráčov sa okrem oslávenca dočkal najväčších ovácií miláčik bratislavského publika Miroslav Šatan. Naopak pri nástupe Zdena Cháru sa ozval aj sporadický piskot. Bratislavskí diváci totiž kapitánovi Bostonu stále nemôžu odpustiť tvrdý zákrok na Miroslava Šatana v zápase Kontinentálnej hokejovej ligy.
Oslávenec nastúpil od začiatku na strane majstrov sveta so svojou obvyklou sedemnástkou na drese. Tréneri Július Šupler a Ján Filc mohli postavili v úvode prvú päťku v zložení: Zdeno Chára, Ľubomír Višňovský - Žigmund Pálffy, Jozef Stümpel, Peter Bondra. Na strane Slovana nastúpil aj súčasný tréner slovenskej hokejovej reprezentácie Zdeno Cíger.
Prvá tretina skončila symbolicky v 17. minúte. Celý štadión zaželal Višňovskému k narodeninám všetko najlepšie a v tvári oslávenca skončila torta z rúk Žigmunda Pálffyho. V polovici zápasu si oslávenec prezliekol dres a v hre pokračoval na strane Slovana Bratislava.
V 38. minúte zápasu si aktéri na ľade i diváci v hľadisku pripomenuli zosnulého kapitána slovenskej hokejovej reprezentácie Pavla Demitru, ktorý hrával s číslom 38 na drese. Hráči i fanúšikovia mu poslali potlesk do neba.
Exhibičný zápas skončil remízou 8:8 a na nájazdy zvíťazil Slovan Bratislava. Posledný nájazd úspešne ukončil práve Višňovský, ktorý tak dal konečnú bodku za svojou hokejovou kariérou.
Na ľade sa objavili Višňovského rodičia, manželka Katka a deti. Manželka mu odovzdala repliku slávneho Stanley Cupu, na ktorý Višňovský počas svojej kariéry nedosiahol.
"Myslel som, že ešte dve sezóny potiahnem, ale zdravie mi to nedovolilo," povedal Višňovský. Všetci aktéri exhibičného stretnutia v čele s oslávencom následne absolvovali čestné kolo a poďakovali divákom.
Rodák z Topoľčian odohral v NHL 883 zápasov v drese Los Angeles Kings, Edmonton Oilers, Anaheim Ducks a New York Islanders. Dosiahol 128 gólov a 367 asistencií. V play off pridal v 28 zápasoch 8 asistencií.
"Mám krásne spomienky na prvý klub v NHL Los Angeles Kings. Všade, kam som prišiel mi vytvorili výborné podmienky. Spomínam si na neuveriteľne dobrú partiu v Edmontone. Príliš sa nám nedarilo, ale bolo tam tiež super. Najúspešnejšiu sezónu som mal v Anaheime. Klobúk dole aj pred Islanders. Chalani, tréneri a všetci okolo boli úplne perfektní," zaspomínal Višňovský.
"Škoda, že som to nikdy nedotiahol vysoko v play off, ale nič neľutujem a zostanú mi na pôsobenie v NHL krásne spomienky."
V roku 2005 sa Višňovský stal najlepším hokejistom Slovenska v ankete Zlatý puk. Šesťkrát bol v tejto ankete vyhlásený za najlepšieho slovenského obrancu. Slovensko reprezentoval na ôsmich svetových šampionátoch IIHF. Je držiteľom striebornej medaily z roku 2000, zlatej z roku 2002 a bronzovej z roku 2003. Štyrikrát štartoval na olympijských hrách.
Vo svojej kariére radí najvyššie titul majstra sveta IIHF, ktorý získal s reprezentačným tímom v roku 2002 vo švédskom Göteborgu.
"Pre celý slovenský národ to bolo niečo neuveriteľné. Cítil som sa ako hrdina celej republiky a na to sa nezabúda."