Budeme mať terč na chrbte, hovorí Tarasenko o obhajobe

Redakcia NHL.com/sk sa exkluzívne zúčastnila stretnutia s vybranými hviezdami ligy na európskom aj americkom Player Media Tour. V priebehu septembra vám s nimi prinášame rozhovory ako upútavku na štart sezóny 2019-20. Pokračujeme s útočníkom Vladimirom Tarasenkom zo St. Louis Blues.

Vladimir Tarasenko prežil leto snov. V období, keď so St. Louis bojoval vo finále NHL proti Boston Bruins, sa mu narodil tretí syn, ktorého sa ešte počas série odvážil posadiť do Stanley Cupu.
"Hokej je hokej, ale keď sa vám narodí bábätko, je na druhej koľaji. Pre mňa je najdôležitejšie, že všetko prebehlo v pohode a všetci sú živí a zdraví," hovorí ruský útočník, ktorý verí, že Blues môžu obhájiť tohtoročný titul.
Viac o téme: [Blackhawks ešte nepovedali posledné slovo, tvrdí Toews]
Keď odhliadneme od narodenia syna, čo bolo na Stanley Cupe najlepšie?
"Ten prvý moment, keď som si uvedomil, že je náš. Keď vyhodíte rukavice do vzduchu a šprintujete k brankárovi. Tých posledných niekoľko krokov v sezóne na korčuliach, ktoré sú neopísateľne nádherné. Je to chvíľa, o ktorej snívate celý život. Play off bolo dlhé a vyčerpávajúce, odohrali sme 26 zápasov. O to sladšia bola odmena."
Takže ten šprint smerom k Jordanovi Binningtonovi je váš najväčší hokejový zážitok v živote?
"Možno ešte väčší prišiel o chvíľu skôr, keď sme v tom siedmom zápase dali štvrtý gól. Keď potom Boston pred koncom znížil na 4:1, s Ivanom (Barbashevom) sme sa na seba pozreli v štýle: Teraz sa už nič nemôže pokaziť, nie? Do konca zostávala asi minúta a vedeli sme, že je to naše - na tento moment nikdy nezabudnem."

Prsteň pre víťaza Stanley Cupu je dosť masívny. Budete ho nosiť?
"Budem ho mať v sejfe. Nechám si ho aj poistiť. Ešte sme ich nedostali, čakáme na ne. Ale nosiť také typy šperkov nie je môj štýl. Stačí, že ľudia vedia, že ho mám. Ak bude nejaká udalosť, na ktorú si ho mám vziať, tak si ho nasadím. Určite však nebudem chodiť s prsteňom na ruke, aby som sa niekde naparoval."
Súčasťou víťazstva je množstvo akcií, návštev, charitatívnych eventov... Cítite, že oslavy triumfu v St. Louis stále pokračujú?
"Pre mňa je to už v spätnom zrkadle. Začína sa nová sezóna, musíme sa na ňu pripraviť a snažiť sa naďalej vyhrávať. Myslím si, že osláv už bolo dosť. Teraz sa musíme dať opäť dokopy, pripomenúť si tie príjemné chvíle a začať opäť makať."
Viac o téme: [Vasilevskiy: Chcem tu chytať celú kariéru]
Pochádzate z ďalekého Novosibirsku. Aké to bolo priviesť Stanley Cup k vám domov na Sibír?
"Super. Odišiel som odtiaľ pred siedmimi rokmi a teraz som sa tam vrátil s trofejou, o ktorej som celý život sníval. Bolo nádherné, že moja rodina si mohla dotknúť pohára, poťažkať ho v rukách a stráviť s ním nejaký čas. Bez nich by sa mi to nikdy nepodarilo. Veľmi si vážim ich podporu a bolo pre mňa dôležité, že som sa už deň po víťazstve mohol s nimi podeliť o celú tú slávu. (Blues) nám vyšli v ústrety a nechali mi hneď druhý deň Stanley Cup na dve hodiny, za čo som veľmi vďačný. Bola to pre mňa veľká chvíľa."
Objavili sa informácie, že fotografia, na ktorej váš novonarodený syn Arťom spí v Stanley Cupe, vznikla ešte počas finálovej série - pred šiestym zápasom. Ako je to možné?
"Pretože v ten deň priviezli pohár úplnou náhodou do nemocnice, kde (manželka) Jana rodila. Priniesli ho aj na novorodenecké oddelenie a do našej izby. Váhali sme: Máme sa s ním vyfotografovať alebo nie? Ale ja na žiadne prekliatia neverím, nie som poverčivý. Takže som sa rozhodol, že keď už nám ho osud prihral, fotky nemôžu uškodiť. Keby sme ho potom nevyhrali, tak ich vždy môžeme vymazať. Ale z nejakého dôvodu som pevne veril, že ho získame. S tým, kde sme počas sezóny boli a ako sme sa zlepšili, sme si uvedomili, že to nebolo len tak pre nič za nič. Našťastie sa to potom potvrdilo."
Instagram from @vt9191: ❤️🏆
A keby ste prehrali, naozaj by ste vymazali takú cennú fotografiu?
"Dajte pokoj! To si ani nechcem predstavovať. Ale aj keby sme prehrali, tak by to nebolo kvôli tomu, že som odfotil syna s pohárom."
Podľa toho, ako Blues odštartovali minulú sezónu, boli v decembri asi najmenej pravdepodobným kandidátom na titul. Čo ste si z toho zobrali a čo je potrebné urobiť preto, aby sa neopakoval taký zlý úvod sezóny?
"Po prvé musíme začať hneď naplno. Nemôžeme si myslieť na to, že je pred nami ešte veľa času to napraviť, pretože tak ako naposledy sa to ďalší rok už nepodarí. Po druhé sme v minulej sezóne mali skvelý tím a som veľmi rád, že teraz do toho ideme v rovnakom zložení až na jediného hráča (odišiel útočník Patrick Maroon). Určite nebudeme mať problém s motiváciou. Vybudovali sme si medzi sebou skvelý vzťah a každý z nás chce tvrdo pracovať a opäť víťaziť."
Fanúšikovia aj média čakajú zakaždým od obhajcu titulu viac ako od bežného mužstva. Máte sami vyššie očakávania?
"Sami na seba máme vysoké nároky. Pripravujeme sa tiež na to, že súperi k nám budú pristupovať s väčšou pozornosťou a motiváciou. Teraz budeme mať na chrbte terč a určite to nebude ako počas minulej zimy, keď k nám tímy lietali s pocitom, že sme zlí a že nám tam budú sypať jeden gól za druhým. Na druhej strane už nie sme ten klub, ktorý to nikdy nevyhral. Konečne máme titul. Z tohto pohľadu to bude jednoduchšie. Nie že by, že by sme si teraz mohli vyložiť nohy na stôl, ale história už nebude na nás vyvíjať taký tlak. Môžeme sa sústrediť na to, aby sme Stanley Cup obhájili. Keď už jeden máte, je jednoduchšie nájsť to sebavedomie, ktoré potrebujete, aby ste opäť vyhrali."

V St. Louis pôsobíte od začiatku kariéry v NHL, takže ste museli počúvať desiatky narážok na to prekliatie trvajúce 52 rokov. Nedostalo sa vám to pod kožu natoľko, že ste tejto kliatbe už sám uverili?
"Opravím vás: neboli to desiatky, ale doslova stovky narážok. O tom prekliatí sme počúvali stále. Naozaj, keď prišli časy, keď sme mali smolu, človek sa neubráni myšlienkam typu: Možno je s týmto klubom naozaj niečo zlé. Ale napriek tomu som nemal nikdy chuť odísť inam. Naopak, spomínam si, ako som počas poslednej zimy hovoril manželke: 'Mám pocit, že to tento rok vyhráme'. V tom čase sme boli pritom poslední v celej lige! Alebo už nie poslední, už to bolo v období, keď sme začali vyhrávať, ale ešte stále sme boli dosť dole."
Pred niekoľkými rokmi hrávali Blues na špičke, ale nikdy sa nepodarilo dotiahnuť play off. Ani to vás nezneistilo?
"Naozaj boli časy, keď sme hrali ako najlepší mančaft v lige. Všetci nás považovali za favorita na titul. Myslím si, že pred takými štyrmi rokmi. A skončili sme s prázdnymi rukami. V tom čase som si uvedomil, že nejaké predpovede nič neznamenajú. Pozrite sa na Tampu a všetky ďalšie tímy, ktoré mali byť favoritom v poslednom play off. Všetky prehrali. My sme sa tentoraz necítili pod tlakom; boli sme šťastní, že sme sa vôbec dostali do play off. Keď sme tam boli, nebol na nás žiadny veľký tlak. To hralo tiež veľkou úlohu v tom, že sme nakoniec uspeli."