Senzácia, nezdolnosť i slzy. To bola sezóna Montrealu

Dalo by sa hovoriť o rozprávke, ale to by tento príbeh musel mať šťastný koniec. A to nemá. Rozprávanie o Montreal Canadiens v práve skončenej sezóne je preto sága, ktorá sa čiastočne priblížila nedávnemu zázraku St. Louis Blues v štýle Popolušky. Chvíľu sa ho hádam chystala aj prekonať, ale nakoniec sa tím musí uspokojiť s nasledujúcim titulkom.

Bolo to tak blízko!
Canadiens sa tento rok napriek všetkým predpokladom senzačne dostali do finále a prvýkrát od roku 1993 si mohli siahnuť na Stanley Cup. Ich najsmelšie sny nakoniec zhatili suverénni Tampa Bay Lightning, ktorí ovládli kľúčovú sériu v pomere 4:1.
Áno, boli blízko. Ale zároveň aj ďaleko.
Aj tak to však bola sezóna, na ktorú sa bude vo frankofónnom meste dlho spomínať.
"Som na chlapcov nesmierne hrdý," povedal tréner Dominique Ducharme. "Po poslednom zápase som im povedal: Prekonali sme obrovské množstvo prekážok. Máme za sebou veľa tréningovej driny, mnoho zranení, náročný zápasový program i covid. Časy, keď sa darilo, ale aj tie náročnejšie, z ktorých sa bolo treba vyhrabať. Vždy sme dokázali urobiť ďalší krok vpred. Vždy sme boli schopní na sebe zapracovať a zlepšiť sa. Ako tím sme sa posunuli výrazne dopredu."
Finálové sklamanie bolo obrovské, napríklad dvadsaťdeväťročný útočník Brendan Gallagher sa kvôli nemu na tlačovej konferencii rozplakal. Pravdou však je, že to, čo so svojou partiou dokázal, sa dá spätne označiť za neskutočné.
Má sa čím chváliť. On aj ostatní.

Veď s najslávnejším klubom v histórii hokeja sa tento rok naozaj veľmi nepočítalo. Po koronavírusovom poprehadzovaní mužstiev do dočasne zložených skupiniek sa ocitli v Scotia Severnej divízii, z ktorej nebolo ľahké postúpiť.
Pri pohľade na ňu sa dlho riešilo, či má tento rok niekto z Kanady vôbec šancu. Napríklad Edmonton Oilers so superduom Connor McDavid, Leon Draisaitl? Toronto Maple Leafs s talentom nabitou ofenzívou, ktorú riadi Auston Matthews? Prípadne Winnipeg Jets, ak Connor Hellebuyck zamkne bránku?
Všetky tieto partie nakoniec prekonal súbor zomknutých bojovníkov, ktorý bol po základnej časti až 18. tímom NHL. ktorý v prvom kole proti Maple Leafs prehrával už 1:3 na zápasy. Ktorý si od 24. februára zvykal na nového trénera, pretože Claude Julien bol po sérii nepresvedčivých výsledkov vyhodený. Ktorý nezložilo ani to, že mal v kľúčovej fáze nadstavbovej časti Julienovho nástupcu Ducharmea v izolácii kvôli pozitívnemu testu na koronavírus.
"Kde sa to v nás zobralo? Každý z nás do toho dal úplne všetko," povedal Gallagher.
Dvadsaťštyrinásobný šampión zaskočil všetkých, ale určité náznaky jeho sily sa predsa len dali spozorovať. Napríklad je dlhodobo dobrý v pokročilých štatistikách skúmajúcich hru piatich proti piatim. Už v minuloročnom play off dokázal ako úplný outsider zložiť Pittsburgh Penguins.
V zime síce neprivábil žiadnu vyslovenú hviezdu, ale trejd Josha Andersona za Maxa Domiho pôsobil veľmi zaujímavo. A verilo sa aj tomu, že Nick Suzuki a Jesperi Kotkaniemu sa herne posunú výrazne dopredu.

Minimálne to posledné sa potvrdilo: dvadsaťjedenročný Suzuki sa stal kľúčovou osobnosťou mužstva, v play off so 16 bodmi ovládol produktivitu tímu. Nestratil sa ani rovnako starý Fín, ktorý v kľúčovej fáze prispel piatimi gólmi a tromi asistenciami.
Navyše sa pridali aj ďalší, napríklad dvadsaťročný forvard Cole Caufield. V 20 zápasoch play off mal 12 bodov, dosiahol nováčikovský rekord ligy, keď postupne asistoval na tri góly v predĺžení. V základnej časti sa strelecky darilo Tylerovi Toffolimu (28+16) aj obrancovi Jeffovi Petrymu (12+30), v play off veteránovi Coreymu Perrymu (4+6 v dvadsiatich dvoch dueloch). Noví ťahúni hrali tak dobre, že odsunuli zo zostavy aj nedávnu hviezdu tímu Tomáša Tatara.
Hlavne však žiarili najmä tí, od ktorých sa to čakalo. Tridsaťpäťročný obranca Shea Weber sa zmenil na úžasnú defenzívnu hrádzu a istotu pre húf mladších spoluhráčov. Carey Price predviedol životnú formu a pred finálovou sériou sa mohol pochváliť úspešnosťou 93,4 percenta.

Price bol naozaj fenomenálny. Pôsobil sebaisto, pokojne a sústredene. Bol kľúčový pre vynikajúcu hru Montrealu v oslabení, v ktorej bola jeho úspešnosť 94,2 percenta.
úžasný bol napríklad aj v konferenčnom finále proti Vegas Golden Knights, ktorých Canadiens prekvapujúco odpravili v šiestich zápasoch. V predĺžení šiesteho duelu série fantasticky zneškodnil tutovku Maxa Paciorettyho a Artturi Lehkonen po chvíli rozhodol o postupe Canadiens.
Táto séria všeobecne veľa ukázala. Golden Knights do nej vstupovali ako mužstvo postavené na úspech v play off, ale čerstvý premožiteľ Winnipeg Jets ich vo vzájomnom porovnaní síl nielen porazil, ale aj výrazne prekonal.

"My sme už zo seba nedokázali dostať nič navyše, ale oni áno," chválil Canadiens tréner súpera Peter DeBoer.
Práve vtedy bolo v Montreale najveselšie. Medzi fanúšikmi panovala pevná viera, že Montreal môže zaskočiť aj Tampu.
Nestalo sa. Sčasti kvôli obrovskej kvalite Lightning, ale sčasti asi aj preto, že mága Pricea predsa len trochu opustila jeho výnimočná forma.
Po premárnenej šanci potom nebolo do plaču len Gallagherovi.
"Veľa ľudí mi hovorí, že by sme sa mali tešiť z toho, čo sa nám podarilo dosiahnuť, ale ja som chcel viac," priznal. "Možno je toto tá cesta, ktorú musia šampióni najskôr absolvovať. Veľmi ma štve, že to takto dopadlo, ale z porážky si pre budúcnosť môžete odniesť viac ako z výhry."
Na to môžete vziať jed. Z fackovacieho panáka z Montrealu sa vykľul silný protivník, ktorý si overil, že môže dokázať veľké veci.
Chce to. Veľmi. V ideálnom prípade už v budúcej sezóne.