Budaj nestratil vieru a dostal sa späť na vrchol

Pred dvoma rokmi bol Peter Budaj na dne kariéry. Na najvýchodnejšom cípe Severnej Ameriky, v mestečku St. John's na ostrove Newfoundland a farmárskom celku Winnipeg Jets, bojoval v hale obklopenej snehovými závejmi o návrat do veľkého hokejového sveta. V takmer úplnom zabudnutí, s manželkou tesne pred pôrodom v ďalekom Colorade, kam sa takmer nemal šancu rýchlo dopraviť. A so štatistikami, podľa ktorých bol jedným z najhorších brankárov dokonca aj v nižšej American Hockey League.
V sezóne 2014-15 nevychytal ani jednu výhru, priemer mal 3,55 a úspešnosť 88,8 percenta. Koniec kariéry, alebo návrat do Európy sa zdal byť tak blízko ako ešte nikdy.

"Nič pre mňa vtedy nefungovalo. Všetko išlo veľmi ťažko. Bolo to veľmi náročné. Chyby sa nabaľovali ako snehová guľa. Najradšej by som to celé vymazal z pamäti," rozprával slovenský brankár Lise Dillmanovej z NHL.com.
Teraz, po dvoch rokoch, sa všetko zdá byť len ako vzdialený zlý sen. Budaj žiari v meste filmových hviezd na opačnom konci kontinentu a slniečko južnej Kalifornie ako keby tento príbeh rozmrazilo do parádnej pointy. Po zranení oboch brankárov Jonathana Quicka s Jeffom Zatkoffom sa stal jednotkou Los Angeles Kings, dvojnásobných víťazov Stanley Cupu z posledných piatich rokov a stále ešte jedného z favoritov na titul.
"Keby ste mi to povedali pred rokom a pol, odpovedal by som, že ste sa zbláznili," vyhlásil.
"Nastúpil do rozbehnutého vlaku a dokázal, že je gólmanom pre NHL," povedal Marián Gáborík, slovenský útočník Kings a Budajov dávny kamarát.
Ani pred štartom prebiehajúcej sezóny to pritom nevyzeralo, že by sa malo niečo výrazné zmeniť. Budaj, ktorého v lete 2015 získali v L.A. z Winnipegu, mal za sebou ďalšiu sezónu na farme v tímu Ontario Reign. Síce s oveľa lepšími výkonmi aj výsledkami (42 výhier v 60 štartoch), dokonca aj s krátkym pobytom v prvom tíme už v predchádzajúcom ročníku. Ale dvojica Quick - Zatkoff sa zdala byť nepreniknuteľnou závorou do prvého mužstva. A Kings navyše získali ďalšieho brankára Jacka Campbella z Dallas Stars.

Začiatkom októbra, ešte počas tréningového kempu, zapísal klub Budaja na listinu nechránených hráčov. A keď po ňom nesiahol žiadny zo zvyšných 29 tímov NHL, poslali ho znovu na farmu. Ani vtedy Budaj nezauvažoval o návrate do Európy.
"Už odvtedy, čo som bol malý chlapec, som chcel hrať NHL. Vždy mi bolo jasné, že je to najlepšia liga zo všetkých. Ešte som to nechcel vzdať, pretože som vedel, že na to stále mám a čo vo mne je."
Dôležité bolo, že Budajova hra je späť na slušnej úrovni. Chýbalo jediné - príležitosť.
Tá prišla, keď si Quick i Zatkoff zhodne privodili zranenie triesiel. Quick na viac ako polovicu sezóny, Zatkoff na necelé dva mesiace.
Banskobystrický rodák, ktorý bol v NHL jednotkou len pár rokov na štarte profesionálnej kariéry v Colorado Avalanche, dostal novú šancu. Vďaka nej prežíva veľkú renesanciu. Zasiahol už do 25 zápasov Los Angeles v tejto sezóne, z toho chytal v 23 za sebou, čo je najdlhšia séria jeho kariéry.
Z 23 štartov vychytal 13 výhier. Udržal tím na dostrel od lídrov Západnej konferencie. A pod vedením trénera brankárov Kings Billa Ranforda postupne vylepšoval výkony i štatistiky až na súčasných 90,7 percenta, priemer 2,27 a dve čisté kontá.
Ranfordovi bolo jasné, že v záverečných rokoch kariéry nemá zmysel robiť zo skúseného zverenca iný typ gólmana. Vie, že základy mal Budaj dobré a že bolo treba len vyladiť niektoré detaily.
"Ľudia sú ako autá. Vždy z nich môžete dostať o niečo väčšiu rýchlosť, lepšie sa o ne starať. A každý hráč je unikátny. Billy to chápe. Nechce, aby som chytal ako (Quick). Pretože Jonathan Quick je len jeden," povedal Budaj pre NHL.com.

Až sa hviezdny americký gólman uzdraví, je takmer jasné, že sa vráti na post prvého brankára. Otázkou však je, či si klub z Los Angeles po súčasných výkonoch nenechá Budaja ako dvojku na úkor Zatkoffa. Ten je už späť na ľade, ale viac príležitostí stále dostáva jeho slovenský kolega. Každopádne teraz už nikto nehovorí o tom, že by pri dlhodobej Quickovej absencii museli Kings na trhu narýchlo zháňať adekvátnu posilu.
Našli ju v Budajovi, ktorému už skoro nikto neveril. On sám však, dielom i vplyvom silného náboženského cítenia, vieru nikdy nestratil a teraz zbiera plody svojej usilovnosti, skromnosti a trpezlivosti.
"Nie je to ľahké, pretože či sa darí, alebo nedarí, stále sa vkrádajú do hlavy rôzne myšlienky. Čo si o vás myslia ostatní? Ako vyzerajú vaše štatistiky? Čo sa stane na konci sezóny, čo bude o rok?" opisoval slovenský veterán. "Je veľmi ťažké toto vyblokovať. Je to ľudská prirodzenosť. Radi plánujeme a pozeráme sa dopredu. Aj teraz, keď mám všetko a všetko ide dobre, si človek zase hovorí, že o to nechce prísť."