Najlepšie ofenzívne formácie: Nechýba Slafkovského útok

Letné prázdniny sú mostom medzi sezónami a preto je čas pozrieť sa na najlepších hráčov. Tentoraz sme sa zamerali na desať najlepších ofenzívnych formácií v NHL pred sezónou 2026-27. 

1. Artturi Lehkonen – Nathan MacKinnon – Martin Nečas (Colorado Avalanche) 

Útok Avalanche má svoje prvenstvo podporené aj číslami. V minulej sezóne mala fínsko-kanadsko-česká formácia v základnej časti priemer očakávaných gólov 3,74 na 60 minút, čo bolo úplne najviac z útokov, ktoré hrali spolu viac ako 500 minút. 

Po minuloročnom príchode do Colorada sa Nečas ešte zžíval so systémom, ale v kompletnom ročníku sa už mohol ukázať naplno, čo sa ukázalo aj na prvom stobodovom zisku v kariére. Center a mozog MacKinnon bol so 127 bodmi tretí v produktviite a s 53 gólmi získal Maurice Richard Trophy.

Nečas prináša rýchlosť, kreativitu a skvelú prácu s pukom. Lehkonen síce nie je superstar, ale patrí medzi najspoľahlivejšie obojsmerné krídla v lige a výborne dopĺňa MacKinnonovu agresívnu hru. Celý útok stojí na obrovskej rýchlosti a neustálom tlaku. Ofenzívny potenciál tento trojice bude aj v ďalšej sezóne obrovský.

2. Brandon Hagel – Anthony Cirelli – Nikita Kučerov (Tampa Bay Lightning) 

Pri stotridsaťbodovom Kučerovovi sa ponúka spojenie s centrom Braydenom Pointom, ale my sme vybrali vyváženejší a komplexnejší variant. Hagel v nej udáva tempo, predvádza agresívny forčeking a obrovské nasadenie. Cirelli je vynikajúci obojsmerný center, ktorý vyniká na vhadzovaniach, húževnatou defenzívnou hrou a dokáže eliminovať najlepších hráčov súpera. A potom je tu Kučerov, ktorého mimoriadny prehľad v hre a kreativita vytvárajú veľké množstvo gólových príležitostí.

Čiernu prácu Hagela s Cirellim potom Kučerov využíva na rozhodujúce akcie. Keď nastupovali spolu, tak dosahovali priemer 4,32 očakávaného gólu na 60 odohraných minút.

3. Ryan Nugent-Hopkins – Connor McDavid – Zach Hyman (Edmonton Oilers) 

Prikláňame sa k variantu bez Leona Draisaitla, nemecký tank si potrebnú produkciu zabezpečí v druhom útoku. McDavid opäť získal Art Ross Trophy so 138 bodmi (48+90) a o jeho výkonnosti niet pochýb – vo veku 29 rokov je na vrchole svojich síl.

Hyman naďalej patrí medzi elitných zakončovateľov z predbránkového priestoru. Len v 58 zápasoch strelil 31 gólov a Nugent-Hopkins skvelú hru na puku aj hru v presilovkách. V početných výhodách nazbieral 29 bodov, čo ho zaradilo medzi 20 najlepších hráčov ligy v tejto štatistike.

Najväčšou zbraňou tejto formácie je neuveriteľné tempo prechodu do útoku. McDavid vytvára priestor ako málokto v celej NHL a obaja krídelníci to naplno využívajú.

4. Brady Tkachuk – Aleksander Barkov – Sam Reinhart (Florida Panthers) 

To bude jazda. V tomto prípade sme sa trochu pozreli do budúcnosti a vytvorili útok, ktorý by mohol byť doslova hokejovou atómovou zbraňou.

Kapitán Barkov pre vážne zranenie vynechal celú klubovú sezónu, no na majstrovstvách sveta IIHF ukázal počas zlatej fínskej jazdy, že patrí medzi najlepších defenzívnych centrov na svete a zároveň pravidelne zbiera body. Reinhart zostáva elitným strelcom a posila z Ottawa Senators prinesie tvrdosť, emócie aj neustály tlak pred bránkou.

Táto formácia navyše pôsobí, akoby bola priamo stvorená na vypäté súboje v play-off, keď spája fyzickú hru s vysokou produktivitou. Barkov navyše dokáže eliminovať najlepších hráčov súpera. Dominancia na oboch stranách klziska vyzerá byť nevyhnutná.

5. Jason Robertson - Wyatt Johnston - Mikko Rantanen (Dallas Stars) 

Sága okolo novej Robertsonovej zmluvy stále pokračuje, čo pri hráčovi, ktorý v minulej sezóne nastrieľal 45 gólov, vôbec neprekvapuje. Americký útočník je elitný kanonier s výborným výberom miesta a schopnosťou efektívne zakončovať aj z náročných pozícií.

Johnston už vo veku iba 23 rokov vyniká skvelým herným prehľadom, rýchlym rozhodovaním aj spoľahlivosťou na oboch stranách klziska, pričom sa pravidelne presadzuje aj strelecky. Rantanen síce nepatrí medzi najrýchlejších korčuliarov, no do elitného útoku prináša silu, skúsenosti a predovšetkým mimoriadnu produktivitu. Vďaka robustnej postave si fínsky reprezentant výborne kryje puk, dominuje v osobných súbojoch a vytvára priestor pre spoluhráčov. Variabilita tejto trojice navyše umožňuje vyvíjať neustály tlak v útočnom pásme.

6. Cole Caufield – Nick Suzuki – Juraj Slafkovský (Montreal Canadiens) 

Bola to ich sezóna. A v ďalších rokoch to pravdepodobne bude rovnaké.

Kapitán Suzuki sa vyprofiloval ako líder a jeden z najinteligentnejších mladých centrov. Caufield je elitný strelec (51 gólov v minulej sezóne) so skvelým uvoľneným a Slafkovský urobil obrovský výkonnostný skok vďaka svojej sile, práci pri mantineloch a schopnosti uvoľniť priestor pre spoluhráčov.

V porovnaní s ďalšími útokmi táto trojica nie je taká skúsená, ale má obrovský potenciál. V priebehu niekoľkých rokov sa môže dostať na vrchol rebríčka. Poklona patrí aj trénerovi Canadiens Martinovi St. Louisovi, ktorý slovenskej jednotke draftu veril napriek počiatočným detským chorobám. Teraz tu máme formáciu, ktorú Montrealu všetci závidia.

7. Matthew Knies – Auston Matthews – William Nylander (Toronto Maple Leafs) 

Matthews prvýkrát od svojho príchodu do Toronta zažil sezónu bez účasti v play off. Po prvý raz vo svojej kariére navyše nestrelil ani 30 gólov (27), k čomu prispelo aj zranenie po zákroku Radka Gudasa. Americký center však naďalej patrí medzi najlepších kanonierov svojej generácie.

Švéd Nylander patrí medzi najkreatívnejších pravých krídelníkov v NHL a najmladší z trojice Knies dodáva formácii silu a dôraz. Po boku skúsenejších spoluhráčov vyrástol vo výborného power forwarda, ktorý odvádza čiernu prácu a vytvára priestor pre svoje hviezdy.

8. Seth Jarvis – Sebastian Aho – Andrej Svečnikov (Carolina Hurricanes) 

Zastúpenie majú aj úradujúci šampióni, ktorí tradične stavajú na rýchlosti, forčekingu a výborne prepracovanom systéme.

Aho síce nepatrí medzi najproduktívnejších hráčov (27+53), ale pre Hurricanes je nenahraditeľným centrom schopným nastupovať proti najlepším súperom. Jarvis zaujme rýchlosťou a vysokou pracovnou morálkou. Je mimoriadne aktívny pri napádaní súpera, výborne číta hru a efektívne využíva voľný priestor v útočnom pásme. Svečnikov pridáva dôraz a výbornú strelu. Vďaka fyzickej hre je veľmi nebezpečný pred súperovou bránkou a zároveň disponuje skvelou technikou aj kreativitou.

V porovnaní s elitnými útokmi síce tejto formácii chýba výrazná superhviezda, ale v Caroline to nie je o individualitách. Aj napriek tomu majú Hurricanes jeden z najvplyvnejších útokov v celej súťaži.

9. Kirill Kaprizov – Joel Eriksson Ek – Matt Boldy (Minnesota Wild) 

Kaprizov disponuje výnimočnou technikou a korčuľovaním, vďaka čomu dokáže rozhodovať zápasy individuálnymi akciami. Zároveň je hlavným tvorcom útočnej hry Minnesoty a pravidelne pripravuje gólové príležitosti pre spoluhráčov. Švéd Joel Eriksson Ek zastáva úlohu spoľahlivého obojsmerného centra, ktorý vyniká na vhadzovaniach a je mimoriadne nebezpečný pri clonení brankárovi aj pri dorážkach z bezprostrednej blízkosti. Američan Boldy sa zase prezentuje kreativitou a schopnosťou udržať puk aj pod tlakom.

Celú formáciu spája technická vyspelosť, fyzická sila aj vysoká produktivita. Pri hre piatich proti piatim aj v presilových hrách patrí medzi mimoriadne nebezpečné zbrane Wild.

10. Ivan Barbašev – Jack Eichel – Mitch Marner (Vegas Golden Knights) 

Nechýbajú ani poslední finalisti, hoci v ich najlepšej formácii nahrádzame Pavla Dorofejeva, ktorý po životnej sezóne odišiel do New York Rangers, ďalším ruským útočníkom Ivanom Barbaševom.

Príchod Marnera vytvoril jednu z najnebezpečnejších ofenzívnych trojíc v NHL. Spolu s Eichelom nazbierali v základnej časti dokopy 170 bodov a v play off sa doslova utrhli z reťaze. Marner bol s 29 bodmi najproduktívnejším hráčom vyraďovacej časti, Eichel skončil s 22 bodmi na druhom mieste.

Barbašev síce nie je taký produktívny, no dve najväčšie hviezdy dopĺňa fyzickou hrou, agresívnym napádaním a prácou pri mantineloch. Táto trojica disponuje výnimočnou kombináciou hokejového IQ, rýchlosti a schopnosti udržať puk dlhé sekundy v útočnom pásme.