Top siloví hráči: Gudas i cár Ovečkin

Po utíchnutí najväčšieho ruchu na voľnom trhu v NHL nastáva kľudový režim, v rámci ktorého pomaly začíname myslieť na nový ročník. Okrem iného sme aj analyzovali jednotlivých hokejistov a porovnali sme ich v rôznych kategóriách. Pokračujeme desiatkou hráčov, ktorých pred sezónou 2021-22 hodnotíme ako najlepších silových hráčov.

Cal Clutterbuck (New York Islanders)
V odľahčenej ankete o najkomickejšie meno v NHL sa tridsaťtriročný forvard pred niekoľkými rokmi umiestnil dosť vysoko. Pravdou však je, že do očí by ste mu to nepovedali. Rodák z ontarijského Wellandu totiž patrí medzi známych tvrďasov, ktorým je lepšie sa vyhnúť. Keď ho bývalý generálny manažér Islanders Garth Snow získal v trejde za talentovaného Nina Niederreitera, dosť to schytal. Po rokoch je však Clutterbuck jedným zo základných kameňov partie trénera Barryho Trotza, ktorý je nesmierne užitočný predovšetkým v bojoch o všetko. Že jeho herný štýl má niečo do seba naposledy zistili Pittsburgh Penguins a Boston Bruins, ktorých pomohla vyradiť práve Kanaďanova tvrdohlavosť a nekompromisnosť.
Radko Gudas (Florida Panthers)
Tréner Joel Quenneville mu po stretnutí v kabíne Panthers povedal: "Hraj, ako ti to vyhovuje." A Gudas sa podľa toho zariadil. Jeden z najväčších drsniakov v lige nemá prezývku Mäsiar náhodou, pretože súperi od neho lietajú ako piliny od cirkulárky. Syna bývalého československého reprezentanta to veľmi baví a v stretoch sa vyžíva. Odzrkadľuje sa to aj v štatistikách - v poslednej sezóne bol s číslom 250 kráľom hodnotenia hitov. "Na ľade má každý svoj štýl a každého prácou je niečo iné. Ja tam nie som na strieľanie gólov," vysvetľoval v rozhovore pre CNN Prima News. "Samozrejme, že nechcem nikoho zraniť, ale ak je to v rámci pravidiel, tak by mal hádam každý chápať, že niečo také môže prísť. Hokej je tvrdá hra."

Evander Kane (San Jose Sharks)
Jeho pozícii sa v Amerike hovorí power-forward. Je to tvrďas, ktorý sa nedá pretlačiť, s obľubou sa vrhá do súbojov pred súperovou bránkou či pri mantineloch a niekedy si na niekoho počká aj s ráznym hitom. Práve vďaka všetkým týmto vlastnostiam pred tromi rokmi dostal v San Jose sedemročnú zmluvu na 49 miliónov dolárov. Dokáže však oveľa viac ako len číru deštrukciu. Jeho bodovým maximom je 57 zo sezóny 2011-12 a v poslednom, skrátenom ročníku by spomínané číslo možno aj prekonal - za 56 dueloch stihol bilanciu 22+27. Kane má pochopiteľne aj svoje slabé stránky a tou najvýraznejšou je asi to, že to s dôrazom občas trochu preženie. Ani nie je ťažké vyprovokovať ho k šarvátke.
Milan Lucic (Calgary Flames)
Brankár David Rittich opisoval, že Lucic je asi najzábavnejší chlapík v kabíne Calgary. Keď sa však začne hrať, tak ide všetka zábava nabok. Lucic je známy drsniak, ktorý sa súpera snaží vyviesť z miery všetkými možnými spôsobmi - dovolenými i zakázanými. Ak to znamená nejakú tú modrinu na tele protivníka, tým lepšie. Niekedy je to kóšer, inokedy nie. Veľa sa hovorilo napríklad o škandále z roku 2014, keď po skončení série medzi Boston Bruins a Montreal Canadiens pri tradičnom podávaní rúk povedal Daleovi Weisemu, že ho v budúcej sezóne zabije. Niečo také je už samozrejme za čiarou. Na druhej strane sa to však dá vnímať ako dôkaz, ako tento Kanaďan nerád prehráva.

Matt Martin (New York Islanders)
Má za sebou sezónu, v ktorej rozdal 181 hitov. Podľa svojho zvyku naháňal súperov po celom klzisku a neúnavne forčekoval. Nie je to vyslovene kanonier či zberateľ bodov, ale tréner Barry Trotz si ho aj tak veľmi váži. Martin je ideálny bojovník do štvrtej formácie, ktorý síce niekedy dopláca na fauly hokejkou, ale inak uňho jednoznačne prevažujú pozitíva. V kádri sa zíde aj preto, že sa z neho v 32 rokoch vykľul veterán s výbornými mentorskými schopnosťami. Mladším radí, že najdôležitejšie je robiť všetko naplno. A pridáva aj čosi z jedného známeho starého príslovia: Škoda každej rany, ktorá padne vedľa.
Alex Ovechkin (Washington Capitals)
Jasné, je to legenda. Jasné, raz v niečom možno prekoná aj samotného Gretzkyho. Jasné, hlavne v presilovkách je zárukou presnej a drvivej rýchlopaľby. Lenže Ovečkin je okrem toho aj skala, o ktorú sa súperi rozbíjajú ako o morský príboj. Keď sa tento Rus spevní, tak ho nezrazí hocičo. Od roku 2005, keď vstúpil do NHL, sú pred ním v počte hitov len traja iní forvardi. Aj to je dôvod, prečo sa doňho americkí fanúšikovia tak zamilovali. Dokáže dávať tony gólov, je to líder a podľa informácií z kabíny aj obľúbený zabávač. Okrem toho však vie hrať aj poriadne tvrdo a určite nepatrí k útlocitným hokejistom.

Brandon Tanev (Seattle Kraken)
V Seattle veľmi dobre vedia, prečo si z Pittsburgh Penguins vybrali práve jeho. Pamätáte si? Jeden z šéfov Pittsburghu Brian Burke v jednom období povedal: "Musíme hrať trochu škaredší hokej." A klub si zaobstaral Taneva. Nebola v tom voči nemu ani štipka neúctivosti, práve naopak - hra pennsylvánskeho mužstva začala spolu s rodákom z ontarijského East Yorku oveľa viac bolieť a namiesto technickým parádičkám sa zrazu tlieskalo aj dunivým ranám či zrážkam. Pravdou je, že potomok macedónskych prisťahovalcov nepatrí medzi obrov a je aj náchylnejší na zdravotné problémy. Napriek tomu bude zaujímavé sledovať, ako ďaleko to aj s jeho pomocou nové mužstvo dotiahne. Možno bude prehrávať viac, ako sa mu bude páčiť. Ale súperov to bude určite bolieť.
Brady Tkachuk (Ottawa Senators)
Stretnúť sa na ľade s ktorýmkoľvek Tkachukom nikdy nebolo príjemné. Platilo to v prípade tvrdého snajpera Keitha v 90. rokoch. Pri kontakte s jeho synom, povestným grázlikom Matthewsom z Calgary to platí dvojnásobne. Rovnaké je to aj s Bradym z Ottawy, ktorý veľmi rád niekoho prišpendlí na mantinel. Aj v jeho prípade sa to pekne prejavuje v štatistikách, v hitoch bol naposledy druhý za Gudasom (248). Fanúšikovia Senators, ktorých inak trápia neúspešné časy, ho za tento štýl milujú. Dokonca mu prepáčia aj to, že na rozdiel od gladiátorského štýlu zatiaľ veľmi nevyniká v produktivite - Tkachukovým maximom je 45 bodov zo sezóny 2018-19.
Exkluzívny obsah a všetko podstatné o NHL: sledujte náš [Facebook a Twitter!]
Tom Wilson (Washington Capitals)
Ak nefandíte Capitals, tak je váš vzťah k Wilsonovi úplne jasný - nenávidíte ho. S 96 trestnými minútami bol naposledy na prvom mieste v súťaži a pre svoje drsniacke spôsoby je často označovaný za verejného nepriateľa a hrozbu. Ešte pred tridsiatimi rokmi by jeho štýl nijako nevyčnieval, ale v súčasných uhladenejších pomeroch je dosť výrazný. Už počas pôsobenia v juniorskej OHL bolo vidieť, že z neho rastie ostrý chlap. Jeho bývalí spoluhráči spomínajú, že keď pred nich predstúpil, tak mali pocit, že majú do činenia s medveďom grizzlym. "Na ľade sa potom mlátil s takou chuťou, že sme na seba na striedačke len pozerali a hovorili sme si: Hm, ešteže tento chalan hrá za nás a nie proti nám," spomínal brankár Matt Mahalak.
Nikita Zadorov (Calgary Flames)
Má 198 centimetrov, ale to nie je ten dôvod, kvôli ktorému ho neprehliadnete. Bek pôvodom z Moskvy to na ľade kosí ako Kostej Nesmrteľný, len v minulej sezóne vystrúhal 190 hitov a v tejto štatistike exceluje každý rok. V dvadsiatich šiestich rokoch sa dočkal trejdu z Chicago Blackhawks do Calgary, kanadský klub ho angažoval práve kvôli jeho tvrdosti a defenzívnej spoľahlivosti. Smerom dopredu Flames veľmi nepomôže a nevyniká ani v rýchlosti, ale má jasné silné stránky - keď bol v drese Blackhawks na ľade, tak súperom v hre piatich proti piatim dovolil len 1,93 gólu za 60 minút. Ako jeden z mála hráčov Chicaga bol pri viacerých strelených ako inkasovaných góloch.