Čudesné výmeny. Keď sa manažéri zmýlili

Keby sa tak dal vrátiť čas. Stačilo by niekoľko týždňov, maximálne mesiacov - a generálni manažéri by sa k týmto výmenám radšej vôbec nehlásili. Ako im také niečo mohlo napadnúť! Dnes si posvietime na najčudnejšie trejdy v dejinách NHL.

V Detroite sledovali, ako Dionne oslnil LA (1975)

Za štyri sezóny v Detroit Red Wings Marcel Dionne nastrieľal 139 gólov, lenže k postupu do play off to neviedlo a bývalý skvelý útočník na poste GM Alex Delvecchio čiperného kanoniera vymenil do Los Angeles za Dana Maloneyho, Terryho Harpera a výber v 2. kole draftu.

V ďalších dvoch sezónach Red Wings aj tak nikam nepostúpili a okrem toho museli sledovať, ako Dionne v drese Kings nazbieral v 921 zápasoch 1307 bodov.

Harper vydržal v Red Wings štyri roky a Maloney len tri sezóny, pričom jeho najvyšší bodový zisk bol 66 bodov. Dionne naopak vo všetkých 12 sezónach v drese Kings zaznamenal minimálne 74 bodov, osemkrát prekonal stovku.

Šokujúci odchod Gretzkyho z Edmontonu (1988)

Najkonttroverznejšia výmeny v dejinách NHL nesmie chýbať. V auguste 1988 Edmonton Oilers poslali Waynea Gretzkyho do Los Angeles Kings. Vo veku 26 rokov mal pritom kanadský fenomén pred sebou ešte veľa skvelých rokov, ale kvôli finančným problémom vtedajšieho majiteľa Oilers Petera Pocklingtona bol klub nútený najlepšieho hráča v histórii NHL vymeniť.

Oilers zaňho získali dvoch hráčov a tri výbery v prvom kole draftu. Jedným z týchto výberov bol Jimmy Carson, ktorý v Edmontone zaznamenal stobodovú sezónu, ale v tíme odohral len dva roky. Martin Gelinas v drese Oilers vydržal štyri sezóny.

Z troch výberov, ktoré zaňho Oilers dostali, Jason Miller odohral len šesť zápasov v NHL, Nick Stajduhar dokonca len dva. Z Martina Ručinského sa síce vykľul výborný hráč, ale za Oilers nastúpil len dvakrát.

A Gretzky v Los Angeles pokračoval v tom, čo robil celú kariéru - dominoval. V 539 zápasoch za Kings nazbieral 918 bodov (246+672). Hoci sa mu nepodarilo priviesť Los Angeles k Stanley Cupu (len k účasti vo finále v roku 1993), Gretzky ostal suverénne najlepším hráčom NHL.

Brett Hull zamieril do St. Louis (1988)

Calgary Flames si amerického útočníka vybrali v drafte 1984 až ako 117. v poradí. Možno aj preto sa k nemu zachovali tak macošsky. Hull v 52 zápasoch sezóny 1987-88 nastrieľal 26 gólov, ostrieľaný generálny manažér Cliff Fletcher ho spoločne so Steveom Bozkom napriek tomu poslal do St. Louis Blues za Roba Ramaga a Ricka Wamsleyho.

Ramage vydržal v Calgary len jednu celú sezónu, Wamsley bol v drese Flames prevažne náhradným brankárom. Z Hulla sa počas spôsobenia v St. Louis naopak stal jeden z najlepších strelcov všetkých čias. V drese Blues nastrieľal päťkrát viac ako 50 gólov, z toho trikrát v rade 70, v sezóne 1990-91 dokonca 86. Hull celkovo odohral za St. Louis 11 sezón, počas ktorých nastrieľal 527 gólov.

Rozrušený Roy odišiel z Montrealu (1995)

Aj s prihliadnutím na to, že vynikajúci brankár a strojca posledných dvoch montrealských Stanley Cupov (1986, 1993) Patrick Roy z Canadiens odísť chcel, patrí jeho výmena medzi tie, na ktorú sa v Kanade nespomína so žiadnou nostalgiou. Pre najúspešnejší klub v dejinách NHL však znamenala koniec víťaznej éry.

Roy a Mike Keane zamierili do Colorado Avalanche za Andreja Kovalenka, Martina Ručinského a Jocelyna Thibaulta. Pre denverský klub to bol štart najlepšieho obdobia v histórii. Colorado s Royom v bránke vyhralo Stanley Cup v rokoch 1996 a 2001, keď kanadský brankár prevzal aj Conn Smythe Trophy. Montrealské obdobie bez pohára sa medzitým pretiahlo na predlhých 30 rokov.

Prečo Näslund opustil Pittsburgh (1996)

Uzávierka prestupov v roku 1996 vynervovala generálneho manažéra Pittsburgh Penguins Craiga Patricka natoľko, že spáchal jednu z najhorších výmen v histórii súťaže.

Pittsburgh sa v poslednom roku kontraktu vzdal budúcej švédskej hviezdy Markusa Näslunda a na oplátku priviedol Vancouver Canucks úplne nevýrazného Aleka Stojanova, ktorý potom za Penguins odohral len 45 zápasov.

Canucks medzitým žasli, akého hráča majú zrazu v kabíne. Za Vancouver Näslund odohral vo Vancouveri 884 zápasov a nazbieral 756 bodov (346+410), päťkrát sa dostal na All-Star Game, trikrát figuroval na ľavom krídle All-Star tímu a v roku 2003 získal aj Lester B. Pearson Award.

Jašinovo sťahovanie do New Yorku (2001)

Päť sezón za Islanders nebolo v podaní Alexeja Jašina vyslovene biednych, ale napriek tomu po nich ostala horká pachuť a osem rokov, počas ktorých New York Islanders posielali na konte viac ako 2,2 milióna dolárov, aj keď už za nich nehral.

Jašin bol vymenený z Ottawa Senators do New Yorku za Zdena Cháru, Billa Muckalta a výber v 1. kole draftu, ktorou sa nakoniec stal Jason Spezza, z ktorého sa stala hviezda Senators. Islanders naopak získali Jašina v jeho ottawskej forme. Pred výmenou mal dvakrát viac ako 85 bodov za sezónu, ale po nej raz 75. Ottawa za ruského forvarda získala oveľa lepšiu protihodnotu ako sa pôvodne čakalo.

Thornton sa rozlúčil s Bruins (2005)

V auguste 2005 dostal Joe Thornton od Boston Bruins novú zmluvu na tri roky a 20 miliónov dolárov, ale už na konci novembra nebol ich hráčom, keď si prehodil kabíny s triom Wayne Primeau, Brad Stuart a Marco Sturm zo San Jose Sharks.

V Kalifornii Thornton svoje výkony posunul na ešte vyššiu úroveň a so 125 bodmi (29+96) ovládol produktivitu sezóny a navyše získal Hart Trophy.

Bývalý generálny manažér Bruins Mike O'Connell aj po rokoch tvrdil, že by výmenu urobil znova a opäť by budoval tím radšej okolo Patricea Bergerona. Bostonský Stanley Cup z roku 2011 mu vraj ukázal, že urobil dobre. Sharks však po príchode Thorntona určite neboli neškodní. Urastený center za nich odohral 1104 zápasov, v ktorých nazbieral 1055 bodov (251+804).