A tichý Fín začal kázať: Cestička je vyšliapaná

NHL kvôli obavám z pandémie koronavírusu prerušila sezónu 2019-20, ale NHL.com/sk vám naďalej prináša originálnu publicistiku od vážnejších po odľahčené témy. V novej rubrike s názvom Pondelkové príhovory sa raz za týždeň pokúsime priblížiť, ako mohli vyzerať chvíle, v ktorých sa hráči či tréneri odhodlali k zásadným motivačným prejavom, vďaka ktorým ich tímy potom vo veľkom triumfovali. Teraz prinášame fiktívnu spomienku na to, ako do boja o Stanley Cup zasiahlo jedno klasické fínske literárne dielo.

Uvedenie do deja
Najlepšie hokejové mužstvo všetkých čias? Mnohí z nás by asi bez váhania vyslovili Edmonton Oilers, ktorým v 80. rokoch šéfoval Wayne Gretzky a po jeho boku korčuľovali legendy ako Mark Messier, Paul Coffey, Jari Kurri, Glenn Anderson, Esa Tikkanen...
Na konci mája 1987 mala väčšina z nich doma už dva prstene za triumf v Stanley Cupe - to je fantastická bilancia, ale ešte stále nie definitívne potvrdenie dynastie. O rok skôr totiž Gretzky a spol. v play off na svoje pomery fatálne vyhoreli, vypadli už v 2. kole bojov vtedajšej Campbellovej konferencie proti Calgary Flames.
Tím sa zomkol a nabudil. Pochopil, že zadarmo to nebude a dostal sa do finále proti vtedajšej bašte z Východu Philadelphia Flyers. Potom nasledovala drina, naozaj veľká drina. Finále dospelo do rozhodujúceho siedmeho duelu. Hala Northlands Coliseum prepadla do depresie, keď domáci Edmonton musel ísť do oslabenia troch proti piatim a Murray Craven skóroval už v čase 1:41.
Exkluzívny obsah a všetko podstatné o NHL: sledujte náš [Facebook a Twitter!]
Mark Messier vyrovnal, ale viac už Oilers do konca tretiny nestihli. Osud počas prestávky hlasno búchal na dvere šatne. Keď to zlomíme, budeme slávni. Keď to prehráme, môžeme si vlastne hovoriť veľkí šampióni?
Lenže ten, od koho sa práve čakali burcujúce slová, zrazu chýbal…
Pamätný príhovor
Dokelu, prečo ho tu nemáme! Kde je ten Čechoslovák, ktorý síce hovorí po anglicky lámane ako indiánsky náčelník, ale jeho prejav bol úderný ako rana tomahawkom? Jaroslav Pouzar v roku 1985 po odfláknutom finále s New York Islanders slávnych kolegov zvozil: "Páni, mám tridsaťdva a prišiel som vyhrať Stanley Cup. Ak budeme hrať ako dnes - každý za seba - tak to nedokážeme. Musíme makať ako tím. Je jedno, kto dá gól."
Lenže roky pribúdali a on teraz na súpiske nebol. V play off 1987 Pouzar odohral len päť duelov a do siedmeho finále nezasiahol vôbec.
Tak čo teraz? Messier hľadel na Gretzkyho a ten očami hľadal Coffeyho. Grant Fuhr sa krčil v rohu schovaný za vyrážačkou a zdalo sa, že keby bolo fyzicky možné vykradnúť sa preč pod prahom dverí, tak to hneď urobí. Tvrďas Marty McSorley sa tváril ako božie umučenie. Dave Hunter odišiel na záchod a ešte stále sa nevrátil.

A v tom sa všetci prítomní zľahli, pretože prehovoril človek, ktorý zvyčajne mlčal ako sneh na zamrznutých kanadských pláňach. A navyše prehovoril fakt čudne.
"Ihned-li se neodklidíš, nezmizíš-li jak pes bludný, ozbrojím se orla drápy, spáry ptáka krvoloka," temne začal recitovať Jari Kurri, po čom Grant Fuhr zbledol a McSorley ticho poprosil prítomného trénera Glena Sathera, či nemá po ruke anglický výkladový slovník.
A do toho Fín, ktorý väčšinou odpovedal jednoslovne, pokračoval: "Háky, jimiž maso trhá, vidlicemi jestřabími, roztrhám tě, rozškubám tě, obludo ty praošklivá, zardousím tě, zaškrtím tě, nedáš hlesu ani dechu."
Skoroabstinent Gretzky si myslel, že nejaký vtipný kustód mu to ionťáku nalial vodku. Ale ono sa to naozaj dialo.
Keď už Kurri získal pozornosť naozaj všetkých spokojne dávkoval slová - už zase tak, ako bol zvyknutý.
"Páni," pekne po fínsky prevaľoval slabiky na jazyku. "To je Kalevala. Runa sedemnásta. Poznáte?"
Mlčanie naokolo bolo ešte pálčivejšie ako na typickom tichom obede u Kurriho. Európske literárne kanóny totiž v tom období v zámorí neboli až tak v kurze.
"Vysvetlím. To je náš fínsky poklad. Národný epos. Celá mytológia nášho národa," ozrejmoval Kurri, už zase trochu nervózny z toho, ako veľa musí rozprávať. "Fínom vždy dodala silu. Prežili sme s ňou aj tú prekliatu zimnú vojnu. Prežili sme tlak Sovietov počas studenej vojny. Prežili sme jednu zimu za druhou."
Pauza. Ticho.
"Takže by som ako nemal prežiť finále proti týmto úbožiakom? Neexistuje," odpľul si Kurri smerom ku kabíne Flyers. "Ha. Ha. Ha!"
Jeho krajania Esa Tikkanen a Reijo Ruotsalainen, ktorí väčšinou tiež rozprávali asi toľko, ako človek tesne po mŕtvici, už stáli v pozore. Oči im žiarili. Ocitli sa v tranze, v hypnóze.
A spoločne s Kurrim - pretože Kalevalu pozná každý Fín - takmer kričali: "Ať však tomu tak neb onak, já proklestil pěvcům dráhu, sehnul vršky strmých stromů, oklestil jsem větve v cestě; jižtě cesta ukázána, pěšinka je vyšlapána."
Potom sa nesmelo ozval Coffey: "Áno. Cestička je vyšliapaná."
Po ňom to opakovali Fuhr, navrátilec z toalety Hunter, Gretzky i Messier: "Cestička je vyšliapaná!" Otvorili dvere šatne, započuli hukot fanúšikov Oilers a vychádzali na ľad ako zomknutá jednotka…
Ako to celé dopadlo
V čase 34:59 putoval puk po jednej z najslávnejších hokejových osí: Gretzky na Kurriho, Kurri do bránky! Northlands Coliseum od eufórie takmer explodovalo. V poslednej tretine nerváku, ktorý absolútne sedel k siedmemu finále, potom skóre na 3:1 uzavrel Glenn Anderson.
Cestička bola vyšliapaná. Nielen k tretiemu Stanley Cupu v histórii klubu, ale vďaka tejto ťažkej a úspešne zloženej skúške výhľadovo aj k ďalším v rokoch 1988 a 1990. Takže celkovo k piatim trofejam zo siedmich pokusov, čo edmontonskú generáciu povýšilo medzi božstvá NHL.
Jari Kurri bol pri všetkých. A pokiaľ máme správne informácie, tak odvtedy už zase prevažne mlčal.
(Ukážky z Kalevaly v preklade Josefa Holečka)