sutter

NHL kvôli obavám z pandémie koronavírusu prerušila sezónu 2019-20, ale NHL.com/sk vám naďalej prináša originálnu publicistiku od vážnejších po odľahčené témy. V novej rubrike s názvom Pondelkové príhovory sa raz za týždeň pokúsime priblížiť, ako mohli vyzerať chvíle, v ktorých sa hráči či tréneri odhodlali k zásadným motivačným prejavom, vďaka ktorým ich tímy potom vo veľkom triumfovali. Pokračujeme spomienkou na veľký obrat Los Angeles Kings, ktorý im pomohol získať Stanley Cup.

Uvedenie do deja
Prvé kolo série Stanley Cupu 2014 medzi Los Angeles Kings a San Jose Sharks nabralo jednoznačný smer. V úvodných dvoch dueloch Joe Thornton a spol. porazili tím z Mesta anjelov 6:3 a 7:2, takže tretí zápas už mohol Sharks výrazne priblížiť k postupu.
Kings do toho na svojom ľade dali všetko. Podľa pôvodných prognóz to predsa mala byť vyrovnaný duel - San Jose končilo základnú časť ako druhé v Pacifickej divízii, Los Angeles ako tretí, takže doterajšie debakle sa považovali za pomerne prekvapujúce.
*** ***Viac o téme: [Ako 'Jumbo Joe' nakopol San Jose k obratu]
V ten aprílový večer roku 2014 síce lepšie začali hostia, keď Brent Burns už v 4. minúte využil presilovku. Kings sa však vzopreli osudu a vďaka gólom Jarreta Stolla, Mariána Gáboríka a Jeffa Cartera skóre otočili.
Radosť však bola len dočasná. Ich náskok totiž ešte stihli vyrovnať Matt Nieto a Tomas Hertl. A v predĺžení potom rozhodol o výhre hosťujúceho San Jose skúsený forvard Patrick Marleau.
Ticho, smútok, beznádej. Toto už bolo pre Kings naozaj veľmi zlé. V sérii prehrávali 0:3 a stál proti nim silný a odhodlaný súper. Anze Kopitar a jeho spoluhráči sa jeden za druhým dovliekli do kabíny. Spotení a zdrvení.

kings_sharks_2014

Trvalo päť minút, kým zavŕzgali dvere a vošiel za nimi tréner Darryl Sutter. Dal si ruky vbok. Vypľul na zem žuvačku. A...
...čo asi tak povedal?
Pamätný príhovor
Všetci sa prekvapene strhli a zdvihli hlavu. Úplne ich to šokovalo. Naozaj sa tréner práve teraz smeje? Áno, normálne sa rehoce ako pri sledovaní komédie s Matthewom Perrym, ktorý dnes sedel hneď za striedačkou.
"Sorry, chlapi, ale spomenul som si na Sedemprstého Jimmyho od nás z Vikingu, provincie Alberta," vysvetľoval Sutter typicky huhňavým hlasom, do ktorého mu občas preniklo uchechtnutie alebo nadávka. "Hovoril som vám niekedy o Sedemprstom Jimmym? Nie? No, on už starý Jimmy nejaký ten čas čuchá fialky odspodu, ale vtedy, vtedy to bol ešte poriadny kus kovboja. Stará škola, žiadny naškrobený golierik. Býka by zvládol zdvihnúť aj jednou rukou a prehadzoval by si ho z jednej ruky do druhej ako šišky, ktoré zo všetkých najlepšie piekla Gwen z krčmy u Polámaného žrebca," pokračoval kouč v kovbojskom štýle.
"No a tento Sedemprstý Jimmy - toto meno fakt nedostal náhodou - tento macher mi raz príde na ranč smradľavý ako sto rokov neprané pončo v huspenine z artičok. To ťa vypľul nejaký kojot alebo samo peklo? pýtam sa ho. Jimbo na mňa mrkol a - medzi nami, takto som s ním mohol hovoriť len ja a moji bráchovia, iný by dostal na bendžo - skrátka mrkne na mňa a prehodí: Hej, Darryl, do hnoja a kravských oných môže niekedy spadnúť každý. Hlavné je, aby si potom zase vedel vstať."
Sutter urobil dramatickú pauzu.
"Muchachos, potom som si naňho často spomenul. Ten Sedemprstý Jimmy síce v škole dlho nepobudol, do sveta sa dostal len čoby lasom dohodil. Ale mal sakramentskú pravdu!" zvolal.
"Asi viete, čo sa mi stalo v deväťdesiatom siedmom. Poriadne ródeo. S vercajgom som na svojom ranči opravoval dvere od stodoly, liezol som po streche ako bobor po svojej hrádzi, ale nejako sa mi zatočil svet a spadol som zo štyroch metrov priamo na tú svoju tvrdú gebuľu. Počuli ste o tom - prasknutá lebka a zlomená lopatka, bol som úplne vypnutý, mozog otrasený ako po jazde na Špinavom Bertovi, tom najhoršom z býkov, ktorí kedy behali po kanadskej krajine. Päť dní po tom kolotoči si vôbec nepamätám, dva týždne mi bolo nagrc z každého jedla, ktoré mi v nemocnici strčili pod nos," pokračoval zemitý kouč.
Exkluzívny obsah a všetko podstatné o NHL: sledujte náš [Facebook a Twitter!]
"Ale keď mi bolo najhoršie, vždy som si spomenul na bezzubý úsmev Sedemprstého Jimmyho od nás z Vikingu, provincie Alberta. Na to, že bol ako kýbeľ zatuchnutých ponožiek, ale hrdo povedal: Do hnoja a kravských oných môže niekedy spadnúť každý. Hlavné je, aby si potom zase vedel vstať."
Zase pauza...
"Ja vám teraz hovorím to isté. Vďaka tejto pravde som sa v deväťdesiatom siedmom vrátil do života. Nikdy som to nevzdal. Z postele v nemocnici, kde aj úplní bezbožníci vzývajú Svätého rančera nebeského, som sa vyhrabal až sem. Stále je to rovnaké: Hlavné je, aby ste zase vedeli vstať. O nič iné nejde, pamätajte si to, amigos."
Sutter pobúchal po chrbte brankára Jonathana Quicka, ktorý sedel najbližšie k dverám. Usmial sa a odišiel. Napoly oblečený obranca Drew Doughty sa obrátil na útočníka Mikea Richardsa: "Tak to bolo silné, čo?"
Ako to celé dopadlo
Kings sa neuveriteľne vzchopili. Zvládli niečo, na čo sa v NHL bude spomínať ešte sto rokov.
Štvrtý zápas vyhrali 6:3, piaty 3:0, šiesty 4:1, siedmy 5:1. Celú sériu jednoznačne otočili.

Obrovskú vnútornú silu ukázali aj v ďalších kolách, keď v siedmich dueloch najskôr vyradili Anaheim Ducks a potom aj Chicago Blackhawks. Vo finále si vzápätí poradili s New York Rangers, tentoraz jasnejším pomerom 4:1. Stanley Cup bol ich.
Aj vďaka magickému momentu po treťom prehranom zápase so Sharks, keď sa v mužstve niečo zlomilo. Ktovie prečo. Možno aj vďaka príhovoru trénera Suttera, ktorý pri troške fantázie vyzeral asi nejako takto.