Moment #7: Titulu majstrov predchádzalo rozhorčenie 

Hokejisti NHL sa vracajú pod päť kruhov, vo februári budú bojovať o medaily na Zimných olympijských hrách Miláno-Cortina 2026. Vždy 5. a 20. deň v mesiaci budeme predtým prinášať seriál, ktorý sa vracia k najväčším udalostiam OH s účasťou hokejistov zo zámorskej ligy (1998, 2002, 2006, 2010 a 2014) z globálneho aj zo slovenského pohľadu. Momentom číslo 7 je neúspech Slovákov na olympiáde v Salt Lake City 2002.

-------------------------

Bola to ďalšia šanca. Po štyroch rokoch opätovný pokus na seba upozorniť po turnaji v Nagane, na ktorom sa v roku 1998 prvýkrát zúčastnili aj hráči NHL.

Na ďalšie podobné podujatie to predstavitelia najlepšej hokejovej ligy mali oveľa bližšie. Olympijský turnaj sa totiž konal v Salt Lake City v štáte Utah. Slovenský tím sa napriek tomu nevyhol problémom.

Reprezentácia rovnako ako o štyri roky neskôr nepostúpila do hlavného turnaja a musela si vybojovať miesto v kvalifikácii, ktorá sa v tom období konala tesne pred hlavným turnajom. NHL sa však kvôli tejto fáze neprerušila. Zápasy kvalifikačnej časti sa prekrývali s duelmi NHL, čo na prvý pohľad neumožňovalo hlavným oporám predstaviť sa pod piatimi kruhmi v národnom drese.

Situácia Slovákov medzi elitou boli vtedy úplne iná ako dnes. V sezóne 2001-02 naskočilo v NHL 34 krajanov vrátane legiend ako Marián Hossa, Peter Bondra, Žigmund Pálffy, Pavol Demitra či Miroslav Šatan. Do riešenia problému sa s dlhým predstihom vložil bývalý útočník a súčasný člen Siene slávy Peter Šťastný, ktorý bol v tom období generálnym manažérom slovenského tímu.

"Bola to ročná strastiplná cesta a na začiatku som narážal na veľký odpor," priznal Šťastný. "Pamätám si, že napríklad generálny manažér Buffala v amerických novinách vyhlasoval, že Šatan kvalifikáciu hrať nebude. A vidíte."

Šatan, ktorý je generálnym manažérom reprezentácie dnes, bol už vtedy lídrom produktivity Buffalo Sabres a keď mal jeden voľný deň v rozpise klubu, preletel cez tri časové pásma na druhú stranu Spojených štátov, aby mohol naskočiť za Slovensko v Utahu. Týmto komplikovaným spôsobom nastúpil na dva duely, v ktorých si pripísal asistenciu.

Prvýkrát sa predstavil v súboji s Nemeckom, ktorý pre slovenský výber znamenal prvú prehru 0:3. Okrem Šatana sa k tímu pridal aj Michal Handzuš, ktorý vtedy nastupoval za Phoenix Coyotes, takže musel cestovať oveľa menej, ale únava neobišla ani jeho.

"Vo Phoenixe sme vtedy hrali zápas každý druhý deň, tým pádom som nastúpil na tri duely za tri dni. Vyriešil som to tak, že hneď po zápase vo Phoenixe som ostal spať na letisku a skoro ráno o šiestej letel do Salt Lake City. Po prílete som si dal len poobedňajší odpočinok a šiel na súboj proti Nemecku. Hneď po ňom som letel späť do Phoenixu, lebo na druhý deň sme mali domáci duel," opísal Handzuš chaotické dni pre šport.sk.

Po prehre s Nemeckom prišla aj porážka 2:3 s Rakúskom a s Lotyšskom Slováci remizovali 6:6. Národný výber mohol nastúpiť v plnom zložení až na zápas s Francúzskom. Podľa toho aj vyzeralo, Slovensko vyhrali 7:1, ale v tej chvíli sa už hralo len o umiestnenie a na olympiáde nakoniec obsadili 13. miesto.

Niektorí hráči chceli za Slovensko na olympiáde nastúpiť tak veľmi, že si to dokonca trochu rozhádzali z vedením svojich klubov. Patril medzi nich napríklad Pálffy, ktorý pred úvodným zápasom s Nemeckom dvakrát za sebou naskočil za Los Angeles Kings.

"Klub mi zamietol nastúpiť na zápas s Nemeckom, aby som nebol v hre tretí deň za sebou. Napokon som ale hral proti Nemcom len pár minút. V klube z toho bol potom problém, ale ja som to tam celé vysvetlil. Majiteľ pre nás potom poslal aj lietadlo a letelo sa priamo do LA," spomínal Pálffy, ktorý bol v ten rok s 32 gólmi najlepším strelcom Kings.

Slovensko vtedy napísalo otvorený list vedeniu olympijského výboru, NHL aj Medzinárodnej hokejovej federácii. Hráči aj vedenie v ňom vyjadrili svoju nespokojnosť s fungovaním turnaja, na ktorých zo všetkých účastníkov kvalifikácie doplatili najviac. Žiadny iný tím v predturnaji v NHL nemal tak veľa hráčov. Aj spomínaný list pravdepodobne zabral, pretože kvalifikácia sa týmto spôsobom odohrala poslednýkrát.

Hnev a pocity krivdy Slováci pretavili na posledný triumf 7:1 nad Francúzskom, v ktorom už mohli nastúpiť všetky hviezdy z NHL. Už v tom zápase sa však zrodilo niečo, čo sa o niekoľko mesiacov neskôr skončilo najväčším hokejovým úspechom v histórii samostatnosti. Vo máji vo Švédskom Göteborgu vďaka zlatému gólu Bondru porazilo Rusko 4:3.

"Mali sme plán, aby na majstrovstvá sveta prišli všetci, ktorí boli zdraví a ktorí mohli. A naozaj sa to stalo. Nedorazili len tí, ktorí ešte hrali play off. Mali sme takmer maximálnu silu," opísal Bondra dôvody úspechu. "Bolo veľmi dôležité, aby sme sa dali dokopy ako mužstvo. Viem, že po olympiáde nám veľa ľudí neverilo, neboli si nami istí. Ale všetci chlapci prijali pozvanie. Začali sme si veriť ako predtým."

A zrodil sa z toho úspech. Napriek tomu, že slovenskí hráči by si v ten rok olympijské nepríjemnosti určite radi odpustili.