Ctiť trendy, nebáť sa originality

Aj v sezóne 2019-20 vám NHL.com/sk každý utorok prináša pohľad na horúce trendy a dianie v NHL. Od sérií výhier či prehier cez veľké výkony jednotlivcov až po novinky okolo ligy, s Pulzom NHL budete vždy v rovnakom rytme ako najlepšia hokejová súťaž sveta.
Tentoraz sa pozrieme na to, aké sú posledné trendy v snahe vytvoriť úspešný tím na dlhšie časové obdobie.

Zostaviť v ére platových stropov fungujúci tím, ktorý by sa dlhší čas usiloval o najvyššie pocty, je pre každého generálneho manažéra v NHL veľká výzva. Vyrovnať sa s ňou znamená staviť na tie správne karty, občas zariskovať, ale vidieť aj trochu do budúcnosti.
Z prvých štyroch držiteľov ceny pre generálneho manažéra roka, ktorá sa udeľuje od sezóny 2009-10, dodnes vydržal na rovnakej pozícii len Doug Armstrong, šéf posledných šampiónov zo St. Louis Blues.
Zodpovednosť voči fanúšikom a majiteľom so sebou prináša značné riziká, ktoré si generálny manažér musí vedieť obhájiť. Keď sa jeho vízie ukážu ako chybné, je čas sa rozlúčiť. Vedúcu auru postupne stratili aj kedysi uctievaní ako Peter Chiarelli, Don Lombardi či Ray Shero...
Na začiatku tisícročia bola pri skladaní mužstva mantrou hlavne vyrovnanosť jednotlivých formácií, kde sa jej členovia mohli vzájomne zastúpiť naprieč zostavou, teraz sa spoliehajú hlavne na ostrieľané tímové jadrá a zohraté tandemy či útoky, ktoré ovládajú štatistické tabuľky.
Najžiarivejším príkladom sú teraz Leon Draisaitl a Connor McDavid z Edmonton Oilers, ktorí s neuveriteľnou konzistenciou systematicky deptajú a rozleptávajú defenzívy súperov.

Mať v zostave hokejistu ako je McDavid je požehnaním pre celý tím. Keď má pri sebe rovnocenného spoluhráča ako Draisaitl, ambície sa ešte zvýšia súbežne s tým, ako zohraté duo zvyšuje nadšenie priaznivcov.
Klásť znak rovnosti medzi tímové superhviezdy a následný úspech v play off je však predčasné a vždy veľmi zradné. Dokazujú to aj posledné dve sezóny Edmontonu.
Po postupe do druhého kola Západnej konferencie v roku 2017, v ktorom McDavid a spol. v siedmich zápasoch podľahli Anaheim Ducks, Oilers skončili v Pacifickej divízii dvakrát na nepostupových miestach. Nepomohol im ani fakt, že ich kapitán v roku 2018 vyhral bodovanie ligy. O rok neskôr bol druhý, Draisaitl štvrtý a v streleckej tabuľke mal nemecký útočník o jeden gól menej ako Alexander Ovečkin. Edmonton by však na postup potreboval o 15 bodov viac.
Už Chiarelli počas svojho viac ako trojročného angažmánu v Edmontone riešil niekoľko zásadných problémov naraz. Od brankárskej jednotky, cez nevyrovnanú defenzívnu hru až po nedostatok gólovej podpory ďalších formácií.
Tato agenda od roku 2019 prešla na ostrieľaného Kena Hollanda, ktorý pred uzávierkou trejdov zháňa pre Oilers ľavé krídlo a centra do tretieho útoku, aby sa Edmonton v tvrdej divíznej konkurencii udržal na postupových miestach. Rozdiely v Pacifiku sú minimálne.
Šesťdesiatštyriročný Holland však po 22 rokoch na poste GM Detroit Red Wings plánuje v Alberte vytvoriť podobne úspešný model ako sa mu to dlhé roky darilo s Red Wings.
Využiť pozitívnu energiu, ktorá pulzuje v McDavidovi s Draisaitlom a omotať jadro Oilers konkurencieschopným obalom, to je úloha na dlhší časový úsek. Impulz v podobe postupu do play off by sa však Hollandovi veľmi zišiel.
Pred šiestimi či siedmimi rokmi boli prototypom ideálneho klubu Chicago Blackhawks, ktorých generálnemu manažérovi Stanovi Bowmanovi sa práve darilo okysličovať tím novou krvou. Po triumfoch v Stanley Cupe bez nostalgie posielal na iné adresy hráčov, ktorí mali na zisku pohára výrazný podiel. Pocítili to napríklad Dustin Byfuglien v roku 2010 alebo Michael Frolík v roku 2013.
*** ***Viac o téme: [Najlepší klub dekády: Chicago Blackhawks]
Bowmanovým zoznamom nedotknuteľných sa snažili inšpirovať aj ďalší manažéri, ktorých ideálom bolo mať v tíme dvoch kľúčových centrov, zohratú prvú obrannú dvojicu a suverénnu brankársku jednotku. A okolo nich obetavých pracantov.
V Boston Bruins si stále držia hráčov, ktorí si pamätajú posledný Stanley Cup z roku 2011, teda brankára Tuukku Raska, kapitána Zdena Cháru a útočníkov Patricea Bergerona, Brada Marchanda a Davida Krejčího. V rokoch 2013 a 2019 im toto 'atómové' jadro vybojovalo ďalšie dve finálové účasti.
"Síce nie som v kabíne, ale sú tam hráči, ktorým absolútne dôverujem, že chcú dosiahnuť rovnaké ciele ako ja," povedal Don Sweeney z Bruins krátko predtým, ako získal cenu pre najlepšieho generálneho manažéra minulej sezóny.
Len jedna účasť v play off od roku 2011 do roku 2017 bola impulzom na zmeny aj v Colorado Avalanche. Tam pomaly, ale isto stvorili tím budúcnosti.
"Chlapci už v minulom play off hrali naozaj fantasticky, ale mnohí z nich ešte nedosiahli vrchol svojej výkonnosti," myslí si brankár Avalanche Pavel Francouz.
V Colorade svoju predstavu o fungovaní moderného klubu uskutočňuje už od septembra 2014 bývalý legendárny útočník Joe Sakic. V pláne má pochopiteľne podobné úspechy aké v Denveri zažíval ako hráč pri veľkých triumfoch v rokoch 1996 a 2001.
Rovnako ambiciózne plány sú však aj v hlavách manažérov, ktorí veria novej hokejovej vlne, akú reprezentujú napríklad Carolina Hurricanes, Columbus Blue Jackets, ale aj New York Rangers.
Po príchode nového generálneho manažéra sa vždy trochu posunie klubová politika. Bolo by zvláštne, keby sa Lou Lamoriello v New York Islanders nesústredil na spevnenie defenzívy, keď s týmto receptom dosiahol úspechy ako GM New Jersey Devils.

Zároveň s tým musíte v draftoch vyberať vhodné typy hokejistov, ktoré zapadnú do systému a venovať sa zlepšovania hráčov, ktorí do ligy naskočia v dvadsiatich a o dva či tri roky majú byť ťahúňmi tímu. Z tohto pohľadu napríklad jedna nevydarená sezóna ešte nemusí nič znamenať.
"Hráčsky vývoj je stále ten najlepší spôsob budovania výborného tímu. Potrebujete kvalitné zázemie vo farmárskom klube, kde si vytvoríte tú správnu kultúru," opísal svoje skúsenosti Lamoriello.
Aj sedemdesiatsedemročný manažérsky titán si však uvedomuje, že časy sa zmenili.
"Markantne sa zvýšil počet ľudí, ktorí sa venujú rozvoju hráčov. Je úžasné, akú úroveň majú chlapci vo veku 12-14 rokov. Na tom sa dá predsa stavať," uvažoval Lamoriello.
Zmeny systému sa naštartovali spolu s úpravou pravidiel v roku 2005. V NHL sa začali postupne presadzovať aj menší a technickejší hráči. Obranca zrazu nepotreboval dva metre a 110 kilogramov, ale skôr svižné korčuľovanie a dobrú pozičnú hru.
Riadiť fungujúci klub znamená ctiť trendy, ale na vybudovanie naozaj dlhodobo úspešného modelu je potrebné nestratiť originalitu. Len napodobňovaním cudzích vzorov skutočná kvalita nevznikne.