Skip to main content

Korčuľovanie, streľba, obrana. Orr vynikal vo všetkom

Legendárny bostonský obranca robil zo svojich spoluhráčov lepších hokejistov a zariadil Bruins dva Stanley Cupy

Autor Marek Burkert / NHL.com

Storočná história NHL je bohatá na udalosti i na veľké osobnosti. Každý mesiac až do konca roka 2017 vám NHL.com/sk prináša tie najpútavejšie príbehy z hokejových dejín.

V našom seriáli sa zameriavame na jednotlivé desaťročia, pripomíname si ich významné postavy a dôležité momenty. Vyzdvihujeme zakladateľov a priekopníkov. Tentoraz sa zameriame na prínos, aký mal pre ligu fenomenálny Bobby Orr.

Zo zdravotných dôvodov ukončil kariéru už v 30 rokoch. Všetko podstatné ale stihol počas desiatich sezón v drese Boston Bruins.

Keď NHL vyhlasovala stovku najlepších hráčov v histórii ligy, sedel Orr medzi Waynom Gretzkym a Mariom Lemieuxom, počúval ich komplimenty a len sa občas pousmial.

"Mal som asi sedem rokov a otec ma zobral na zápas Bostonu s Torontom. Potom sa ma opýtal, kto sa mi páčil najviac a ja som povedal: Bobby Orr. Na to mi otec povedal, že taký nikdy nebudem, pretože neviem brániť," smial sa Gretzky.

Orr by sa cítil na ľade nesvoj snáď len v brankárskom výstroji. Dokonale korčuľoval, mal strelu ako Maurice Richard a prejsť cez neho bolo mimoriadne ťažké.

"Pamätám si, ako zobral súperovi v oslabení puk, 80 sekúnd s ním krúžil po ľade a nakoniec dal gól," plieskal sa do kolien Phil Esposito, ktorý pri Orrovi päťkrát vyhral Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča základnej časti. Hokejista s číslom 4 ale robil lepších hokejistov zo všetkých svojich spoluhráčov.  

Keď Orr v osemnástich rokoch nastúpil do Bruins, bol to zúfalý klub, ktorý hromadil porážky a sedemkrát za sebou nehral play off. S borcom, ktorý vo svojej nováčikovskej sezóne vyhral Calder Trophy, však išli bostonské výkony nahor.

V roku 1968 ešte Bruins v sérii s Montreal Canadiens neuhrali ani zápas. O rok neskôr už boli schopní vyradiť Toronto Maple Leafs a v roku 1970 sa po 29 rokoch dočkali Stanley Cupu.

Fotografia 'letiaceho' Orra po rozhodujúcom góle finále so St. Louis Blues je ikonickým momentom dejín NHL. Jedná sa o dokonalé zachytenie dokonalého momentu a bostonskí fanúšikovia ho majú pred očami zakaždým, keď mieria do domovskej TD Garden.  

"Som nesmierne poctený," rozplýval sa Orr, keď bola v roku 2010 vedľa haly umiestená pri príležitosti 40. výročia slávneho gólu bronzová socha zachycujúca tento jedinečný okamih.

Aby ale fanúšikovia Bruins nespomínali len naň, Orr sa hlavnou mierou zaslúžil aj o Stanley Cup v roku 1972.

O rok neskôr bola v Bostone nakrútená drsná kriminálka Priatelia Eddieho Coylea s Robertom Mitchumom, kde hlavný hrdina na záver navštívi hokejový zápas Bruins proti Chicagu. Vysloví niekoľko obdivných viet na adresu Orra a vzápätí je zavraždený.

Pre bostonskú superstar nemal hokej katastrofálne následky, ale od polovice sedemdesiatych rokov sa na Orrovi začali prejavovať zdravotné problémy.

"Pokiaľ viem, tak Bobby mal trinásť operácií ľavého kolena," povedal Don Cherry, ktorý trénoval Bruins v rokoch 1974-79.

Orr si pri svojich prienikoch robil miesto ľavou rukou a ľavým kolenom išiel dopredu. Práve do neho schytal veľa rán. "To koleno vyzeralo ako mapa centra Bostonu," opisoval jazvy po operáciách novinár Bob McKenzie.   

"Snažili sme sa Orra zastaviť, ako sa dalo. No, veď viete, ako sme vtedy hrali," povedal kapitán 'Broad Street Bullies' z Philadephie sedemdesiatych rokov Bobby Clarke. "Vtedy som však nikdy nemal pocit, že by to k niečomu viedlo."

Orrove korčuľovanie pripomínalo balet na ľade. "Tréner St. Louis nám vtedy poradil, aby sme ho skúšali triafať pukom aj bez puku. A výsledok bol, že nám Orr dal v jednom zápase dva góly a pripojil štyri asistencie," so smiechom vysvetľoval bývalý útočník Terry Crisp.

Bývalý gólman Montrealu Ken Dryden opisoval Orrov štýl nasledovne: "Hneď ako získal puk, zachvátila našu päťku panika. Všetci hráči sa otočili a ponáhľali sa späť. Ako keď návštevníci pláže spozorujú cunami. Keby som sa nesústreďoval na chytanie, asi by som sa musel smiať."

Pred príchodom Orra do ligy bolo bodovým rekordom obrancu 59 bodov. V sezóne 1970-71 však bostonský bek zaznamenal 139 bodov, z toho 102 asistencií. Už rok predtým dokonca vyhral Art Ross Trophy, rovnako ako v roku 1975, keď nazbieral 135 bodov.

"Bobby však nebol nikdy sebecký hráč, pre neho bol vždy na prvom mieste tím," tvrdil jeho bývalý tréner Harry Sinden, ktorému však Orr kvôli zraneniu chýbal v legendárnej Sérii storočia proti mužstvu Sovietskeho zväzu.

Najväčším zárezom na medzinárodnej scéne je tak pre kanadskú ikonu prvý ročník Canada Cupu v roku 1976, kde získal titul pre najužitočnejšieho hráča turnaja. Vďaky spontánnej výmene dresov s porazenými finalistami z Československa preberal trofej so štvorkou Oldřicha Machača na chrbte.  

Sezónu 1976-77 zahájil v Chicagu, ale odohral len 20 zápasov. Comeback v ročníku 1978-79 mu už nevyšiel, stihol odohrať len šesť zápasov. To prekliate ľavé koleno...

V civile sa trojnásobnému držiteľovi Hart Trophy a osemnásobnému držiteľovi Norris Trophy ani zďaleka tak úspešne nedarilo.

Aj keď bol ako hokejista kráľovsky platený, na konci sedemdesiatych rokov sa ocitol na pokraji bankrotu a bol vyšetrovaný kvôli kráteniu daní. V zlom sa rozišiel so svojim agentom Alanom Eaglesonom, ktorý bol neskôr obvinený z obohacovania sa na úkor hráčov.  

Pre generácie Kanaďanov je ale šesťdesiatdeväťročný veterán stále modlou s nepoškvrneným imidžom. Pripomína im zlaté hokejové časy, ktoré stvorili celý rad legiend. Orr je medzi nimi nepochybne tou najväčšou. Aj keď stihol v NHL odohrať len 657 zápasov.

Čítajte viac