Počas prestávky v rozohranej sezóne 2019-20 je čas na rôzne odľahčené témy i fiktívne príbehy. Vo štvrtok vám NHL.com/sk prináša rubriku Premenované ceny, v ktorej sa pozeráme na to, ako by sa mali volať veľké trofeje udelené po skončení sezóny v NHL, keby mali niesť mená výlučne slovenských osobností. Pozreli sme sa aj na hráčov, ktorí by ich v daný rok dostali, ak by sa udeľovali iba slovenským hokejistom. Dnes sú na rade Vezina Trophy a William M. Jennings Trophy.
Premenované ceny: Dzurillova a Filcova trofej
Po ktorých slovenských osobnostiach sa môžu volať ceny pre najlepších brankárov?
© Denis Brodeur/Getty Images
Vezina Trophy: Pamätná cena Vladimíra Dzurillu
Počas viac ako storočnej histórie sa v bránkoviskách tímov NHL objavili vlastne len štyria slovenskí brankári. Našu cenu pre najlepšieho brankára základnej časti však pomenovávame po hráčovi, ktorý dokázal očariť zámorie aj bez toho, aby si zachytal v najlepšej lige sveta. Bol to Vlado Dzurilla.
Najlepší brankár majstrovstiev sveta 1965 vo Fínsku sa s reprezentáciou lúčil v roku 1974, lenže trénerov svojimi výkonmi tak očaril, že o dva roky neskôr predviedol veľký comeback do národného tímu.
V apríli si Dzurilla prevzal zlato z majstrovstiev sveta 1976 v Katoviciach a v septembri vyrazil ako dvojka za Jiřím Holečkom na prvý ročník Kanadského pohára. Bez nervov a bez prehnaného pocitu zodpovednosti.
© Denis Brodeur/Getty Images
To, čo sa prihodilo 9. septembra 1976 na ľade najslávnejšej hokejovej haly - montrealského Fóra, však dodnes neprestáva fascinovať.
Kanadský tím nabitý najlepšími profesionálmi nedokázal Dzurillu za šesťdesiat minút prekonať ani raz z 29 striel. Aj tréner domácich Scotty Bowman nechápavo hľadel na slovenského brankára, ktorý svoje tyče nielen precízne chránil, ale navyše to robil zámorským štýlom.
Dzurilla sa totiž vôbec neváľal na ľade. Dokázal vyjsť z bránky, aby zmenšil strelecký uhol, rýchlo sa premiestňoval na bránkovej čiare a navyše mal rýchlu lapačku. Pomáhala mu aj rozložitejšia postava.
Bobby Hull, Phil Esposito, Guy Lafleur... Žiadny z nich tridsaťštyriročného kučeravého chlapíka neprekonal a publikum odmenilo Dzurillov výkon búrlivým potleskom.. "Stála tam Godzilla," hlásili na ďalší deň titulky novín Hneď po zápase dostal slovenský hrdina minimálne štyri ponuky chytať v NHL.
*** ***Viac o téme: [Premenované ceny. Šťastného a Pašekova trofej]
"Vlado bol ideálny brankár na kanadský štýl s množstvom streľby," opisoval jeho reprezentačný spoluhráč Milan Nový.
Dzurilla sa zaslúžil o zdramatizovanie finálovej série. Po porážke 0:6 v prvom zápase a za stavu 0:2 v druhom vystriedal Jiřího Holečka, reprezentanti Československa sa nadýchli a rozbehla sa jedna z najlepších partií v histórii, ktorú až v predĺžení ukončil Darryl Sittler.
Od vtedajšieho kanadského asistenta Dona Cherryho totiž dostal radu, aby pred Dzurillom strelu len naznačil a puk ešte trochu potiahol na stranu. Hviezda Toronta zadanie splnila do poslednej bodky.
Aj po skončení finále sa však ukázalo, že Canada Cup bol naozaj výnimočná akcia. Po zápase sa čakalo na slávnostné vyhlásenie, ale súperi sa proti sebe zrazu rozbehli a pred aplaudujúcimi divákmi si začali vymieňať dresy. To je v hokeji naozaj unikátne.
Svet potom obehli aj spoločné fotky rozosmiatych súperov Dzurillu a Rogieho Vachona a obaja mali na sebe dres toho druhého...
*** ***Viac o téme: [Premenované ceny: Hossova a Ihnačákova trofej]
Dzurilla však dal pred ponukami z NHL prednosť návratu domov, v roku 1977 si z Viedne ešte priviezol ďalšie zlato z majstrovstiev sveta a potom dostal povolenie chytať v Nemecku. Neskôr tam pôsobil aj ako tréner brankárov, ale už vo veku 53 rokov ho zabil infarkt myokardu.
Pamätnú cenu Vlada Dzurillu by si za svoje výkony v posledných rokoch nepochybne zaslúžil Jaroslav Halak. Konkurovať by mu v tomto smere mohol už len Peter Budaj, ktorý niekoľko sezón zastával post jednotky Colorado Avalanche a v sezóne 2016-17 sa ešte nečakane zaskvel medzi tyčami Los Angeles Kings.
William M. Jennings Trophy: Trofej Jána Filca
Jennings Trophy sa v NHL udeľuje od sezóny 1981-82 na pamiatku dlhoročného činovníka New York Rangers. Dostáva ju brankár alebo brankári, ktorí odchytajú minimálne 25 zápasov za tím, ktorý v základnej časti dostane najmenej gólov.
My túto cenu pomenovávame po osobnosti, ktorá počas svojho života dokázala stihnúť hráčsku, trénerskú a funkcionársku dráhu. Šesťdesiatsedemročný Ján Filc bol navyše aj výborný brankár.
Na európskom šampionáte do 18 rokov v roku 1972 vo Švédsku, odkiaľ si priviezol bronzovú medailu, medzi jeho spoluhráčmi figurovali aj Marián Šťastný a Vincent Lukáč.
Do slovenskej hokejovej histórie sa však Filc najviac zapísal ako tréner. Bronz priviezol so slovenským výberom do 20 rokov zo šampionátu v Kanade 1999, kde Ján Lašák v základnej skupine proti domácim senzačne vychytal remízu 0:0. Po semifinálovej porážke s Ruskom 2:3 Filcov tím zabral v prestrelke o bronz, keď výhru 5:4 nad Švédskom zaistil hlavne hetrik Ladislava Nagya.
Viac o téme: [Premenované ceny: Mikitova a Bondrova trofej]
"Proti kompletnej špičke sme ukázali silu slovenského hokeja," tešil sa tréner, ktorý na šampionáte viedol aj šestnásťročného Mariána Gáboríka.
Filcov prechod k seniorskému reprezentačnému tímu tak bol zákonitý a zvonil medailami: striebrom z Petrohradu 2000 a hlavne zlato z Göteborgu 2002.
So skutočnou Jennings Trophy sa už stihol dobre zoznámiť Jaroslav Halák, ktorý ju získal už v sezóne 2011-12, keď hájil farby St. Louis Blues spoločne s Brianom Elliottom. Vtedy inkasovali 165 gólov, čo je druhý najnižší počet v kompletnej sezóne, odkedy sa trofej udeľuje.
Tento rok sa Halák stal jej laureátom znova, tentoraz ako brankár Boston Bruins. V nedokončenej základnej časti inkasovali s Fínom Tuukkom Raskom 174 gólov, o tri menej ako dvojica z Dallas Stars Ben Bishop, Anton Khudobin.
"Vďaka striedaniu brankárov máme obrovskú flexibilitu. Tento systém prospieva obom brankárom aj celému nášmu klubu," tešil sa generálny manažér Bruins Don Sweeney.
Jennings Trophy je v správnych rukách. A keďže Halák má s Bostonom zmluvu aj na budúcu sezónu, tak by v počte trofejí pokojne mohol dobehnúť aj Dominika Hašeka, ktorý toto ocenenie získal trikrát. Lepšie sú na tom len štvornásobný víťaz Ed Belfour a Patrick Roy s Martinom Brodeurom, ktorí vyhrali päťkrát.
