Premenované ceny: Mikitova a Bondrova trofej

Počas prestávky v rozohranej sezóne 2019-20 je čas na rôzne odľahčené témy a fiktívne príbehy. Vo štvrtok vám NHL.com/sk prináša rubriku Premenované ceny, v ktorej sme sa pozreli na to, ako by sa mali volať veľké trofeje udeľované po skončení sezóny v NHL, keby mali byť pomenované výhradne po slovenských osobnostiach. Aj na to, ktorí hráči by ich v danom roku dostali, ak by sa udeľovali len slovenským hokejistom.

Hart Memorial Trophy: Pamätná cena Stana Mikitu

Jednoznačný výber. Kto iný ako Stan Mikita by mal byť symbolom ceny pre najlepšieho hráča. Zaradili sme ho aj napriek tomu, že hoci mal slovenský pôvod, hokejovo už vyrastal v Kanade. Rodák z obce Sokolče nakoniec skutočnú Hart Trophy získal rovno dvakrát v rokoch 1967 a 1968.

Sila a húževnatosť, s akými sa vyrovnal s ťažkým osudom, sú stále inšpiráciou pre generácie hráčov, ktorým nie je ľahostajná hokejová história.

Mikita odohral v NHL 1394 zápasov základnej časti, nastrieľal v nich 541 gólov a pridal 926 asistencií. Nastúpil aj na 155 duelov v play off (59+91). V roku 1961 bol členom tímu, ktorý pre Chicago vyhral na dlhé roky posledný Stanley Cup. Zmenila to až éra po roku 2010, na ktorej sa podieľal Marián Hossa. Univerzálny útočník, ktorý by si podľa našej redakcie zaslúžil pomyseľnú Mikitovu cenu až päťkrát.

Poriadne dlhý je však aj zoznam Mikitových individuálnych trofejí. V roku 1967 získal ako prvý hráč v histórii naraz Hart Trophy, Art Ross Trophy aj Lady Byng Memorial Trophy. A o rok neskôr to zopakoval... S jeho menom sa navyše spájajú aj inovácie hokejového výstroja, okrem iného bol aj priekopníkom zahnutej čepele. V závere života zvádzal ťažkú bitku so zákernou chorobou, ktorá ho pripravila o spomienky.

Viac o téme:[Zoznam víťazov Hart Memorial Trophy]

Áno, na trofej pre najužitočnejšieho hráča základnej časti je Mikitovo meno skrátka ideálne.

V našom hlasovaní síce od vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 hrali prím hlavne útočníci, ale vzhľadom na celkové zásluhy sme nezabudli ani na obrancov (Zdeno Chára 2x, Ľubomír Višňovský, Andrej Sekera) a raz ovládol plebiscit aj brankár Jaroslav Halak.

Okrem Hossu v našom hlasovaní vyčnievajú aj dvaja štvornásobní víťazi: kanonier Peter Bondra a Pavol Demitra, ktorého panovanie na prelome tisícročia narušil len Žigmund Pálffy svojimi vynikajúcimi výkonmi v drese Los Angeles Kings.

Trikrát by si Mikitovu cenu prevzal Marián Gáborík a slabšiu konkurenciu z posledných dvoch rokov by využil na zisk titulov pre najlepšieho Slováka základnej časti Tomas Tatar.

Fiktívni slovenskí víťazi 'Mikita Memorial Trophy' od roku 1993:

1993 Peter Bondra (Washington Capitals)
1994 Zdeno Cíger (Edmonton Oilers)
1995 Peter Bondra (Washington Capitals)
1996 Peter Bondra (Washington Capitals)
1997 Žigmund Pálffy (New York Islanders)
1998 Peter Bondra (Washington Capitals)
1999 Pavol Demitra (St. Louis Blues)
2000 Pavol Demitra (St. Louis Blues)
2001 Žigmund Pálffy (Los Angeles Kings)
2002 Pavol Demitra (St. Louis Blues)
2003 Pavol Demitra (St. Louis Blues)
2004 Marián Hossa (Ottawa Senators)
2006 Marián Hossa (Atlanta Thrashers)
2007 Marián Hossa (Atlanta Thrashers)
2008 Marián Gáborík (Minnesota Wild)
2009 Zdeno Chara (Boston Bruins)
2010 Marián Gáborík (New York Rangers)
2011 Ľubomír Višňovský (Anaheim Ducks)
2012 Marián Gáborík (New York Rangers)
2013 Marián Hossa (Chicago Blackhawks)
2014 Marián Hossa (Chicago Blackhawks)
2015 Jaroslav Halák (New York Islanders)
2016 Tomáš Tatar (Detroit Red Wings)
2017 Andrej Sekera (Edmonton Oilers)
2018 Zdeno Chára (Boston Bruins)
2019 Tomáš Tatar (Montreal Canadiens)

Viac o téme: [Video: Najlepšie momenty Stana Mikitu

Maurice Richard Trophy: Cena Petra Bondru

Ďalší jasný verdikt. Veď excelentný strelec až dvakrát ovládol gólovú tabuľku základnej časti NHL? Aj keď ešte v čase, keď sa Maurice Richard Trophy neudeľovala (strelci ju dostávajú od sezóny 1998-99).

Bondra strelil celkovo 503 gólov, prevažne za Washington Capitals, za ktorých nastupoval takmer 14 sezón a potom si ešte kariéru predĺžil v Ottawa Senators, Atlanta Thrashers a Chicago Blackhawks.

"Chcel by som hrať hokej ešte teraz, aj zadarmo alebo by som niekomu zaplatil. Pokojne by som dal nejaké peniaze Capitals, aby som za nich ešte mohol hrať," vtipkoval už päťdesiatdvaročný Bondra v rozhovore pre NHL.com/sk.

V skrátenej sezóne 1994-95 ovládol streleckú tabuľku s 34 gólmi v 48 zápasoch a o dva zásahy predbehol Jaromíra Jágra z Pittsburgh Penguins. V ročníku 1997-98, v ktorom sa Bondra s Capitals prebojoval až do finále Stanley Cupu, zúročil životnú formu 52 gólmi v základnej časti a mal tak rovnaký počet zásahov ako Fín Teemu Selännne, ktorý v tom období žiaril za Anaheim.

Ak by Bondrova cena od roku 1993 udeľovala len Slovákom, je jasné, že by až sedemkrát patrila práve hráčovi, po ktorom je pomenovaná.

V rokoch 2003 - 2014 by si ju striedali Mariánovia Gáborík a Hossa, ktorý je s deviatimi prvenstvami najčastejším držiteľom ceny pre najlepšieho strelca. Medzi prvou a poslednou je navyše časový úsek 14 rokov, čo je obdivuhodné.

Po Hossovi by žezlo najlepšieho slovenského kanoniera prevzal Tomáš Tatar (4x), ale ku gólovým výkonom, akých bol v sezóne schopný syn slovenského otca a poľskej matky narodený v Lucku na Ukrajine, mu ešte pár gólov chýba...

"Stále si však myslím, že Tatar má potenciál na 40 gólov," povzbudzoval svojho nástupcu Bondra.

Fiktívni slovenskí víťazi 'Peter Bondra Trophy' od roku 1993:

1993 Peter Bondra (Washington Capitals) 37 gólov
1994 Peter Bondra (Washington Capitals) 24
1995 Peter Bondra (Washington Capitals) 34
1996 Peter Bondra (Washington Capitals) 52
1997 Žigmund Pálffy (New York Islanders) 48
1998 Peter Bondra (Washington Capitals) 52
1999 Miroslav Šatan (Buffalo Sabres) 40
2000 Miroslav Šatan (Buffalo Sabres) 33
2001 Peter Bondra (Washington Capitals) 45
2002 Peter Bondra (Washington Capitals) 39
2003 Marián Hossa (Ottawa Senators) 45
2004 Marián Hossa (Ottawa Senators) 36
2006 Marián Hossa (Atlanta Thrashers) 39
2007 Marián Hossa (Atlanta Thrashers) 43
2008 Marián Gáborík (Minnesota Wild) 42
2009 Marián Hossa (Detroit Red Wings) 40
2010 Marián Gáborík (New York Rangers) 42
2011 Marián Hossa (Chicago Blackhawks) 25
2012 Marián Gáborík (New York Rangers) 41
2013 Marián Hossa (Chicago Blackhawks) 17
2014 Marián Hossa (Chicago Blackhawks) 30
2015 Tomáš Tatar (Detroit Red Wings) 29
2016 Tomáš Tatar (Detroit Red Wings) 21
2017 Marián Hossa (Chicago Blackhawks) 26
2018 Tomáš Tatar (Detroit Red Wings, Vegas Golden Knights) 20
2019 Tomáš Tatar (Montreal Canadiens) 25