Burkert: Nemôžu za ten tvoj strach Rýchle šípy? Tam sa predsa každú chvíľu pod niekým preboril ľad. A v jednom diele kvôli tomu dokonca dvaja chlapci za svoju nerozvážnosť zaplatili životom...
V súvislosti so zápasmi pod holým nebom mi teraz dosť často naskočí v hlave pesnička od Jane Siberryovej 'Hockey', ktorá len dokazuje, aké sú tie detské spomienky univerzálne, či ide o zamrznuté jazerá na Železnej studničke v Bratislave, pri Trenčíne alebo niekde v Saskatchewane, v Ontáriu...
Kanadská pesničkárka tam spieva o prvých jazvách, o čižmách namiesto tyčiek a o psovi, ktorý utiekol s pukom v papuli. Len tá podpísaná hokejka od Jeana Béliveaua odkazuje na Montreal.
Musím povedať, že ma táto obnovená idea zápasov pod holým nebom chytila už pred šestnástimi rokmi, keď sa hral za šialeného mrazu na Commonwealth Stadium v Edmontone prvý zápas Heritage Classic medzi Oilers a Montreal Canadiens.
Pamätáš si, ako si brankár Jose Theodore natiahol na prilbu čiapku, hráči si pod prilby dávali kukly a všetkým stúpala para z úst? Bolo zaujímavé vidieť, ako sa NHL vracia k pôvodnému odkazu zápasov, v ktorých išlo len o česť a radosť z víťazstva. Vlastne ma prekvapilo, že po úspechu celej akcie sa ďalší outdoorový duel konal až po štyroch rokoch.
Hron: No jasné, Theodore s čiapkou! To bolo vynikajúce. Bol v tom aj zmysel pre humor. Toto poľudštenie hviezd je na vonkajších zápasoch tiež fajn - keď sa hrá v zime a sneží, tak je kosa všetkým, hviezdam z NHL aj divákovi v 35. rade.
Z toho úplne prvého zápasu si pamätám, že za Montreal dal dva góly Richard Zedník.
