Skip to main content

Drsná škola. Boston nie je pre elitárov

Letný seriál Genius loci prináša výlet do všetkých arén a miest NHL. Ďalšia kapitola nás zavedie do revíru Bruins

Autor Marek Burkert @NHLsvk / NHL.com/sk

Ako doplnok k tradičnému augustovému seriálu 31 tímov za 31 dní naša redakcia pripravila seriál Genius loci, ktorý prináša netradičný pohľad na prostredie, v ktorom sa hrá NHL. Autori Michael Langr a Marek Burkert na svojich cestách spoznali 25 zo 31 štadiónov a miest National Hockey League a v ďalších arénach boli ostatní redaktori. Preto vám môžeme sprostredkovať malý letný 'výlet' do všetkých destinácií ligy z osobného pohľadu. Tretím v poradí je Boston.

Vo filme Mesto hriechu z roku 2010 predstavuje Ben Affleck bývalú hokejovú nádej z bostonského predmestia Charlestown, ktorú draftovali Bruins. Perspektívny mladík však robil problémy, každú chvíľu sa pobil so spoluhráčmi a žiadna veľkolepá kariéra sa nekonala.

Affleck stále chodil v čierno-zlatom hokejovom oblečení, ale vo voľných chvíľach s kamarátmi prepadával obrnené vozy s peniazmi. Miloval svoju priateľku, ale zároveň nemal problém niekomu vyraziť zuby. Skrátka pravý bostonský hrdina.

 

[Viac o téme: Bruins neoslabili, zvládnu aj posledný krok?]

 

Keď sa pred hokejovým zápasom predierate zástupmi miestnych fanúšikov, nie je ťažké získať dojem, že niektorý z nich má v skutočnosti podobný background ako Affleckov filmový charakter. Obrovské šije a potetované svalnaté ruky, v ktorých je často plastový pohár s pivom. Pohádať sa s nimi sa väčšinou neopláca.

Priaznivci Bostonu majú dlhodobo imidž drsniakov, s ktorými nie je múdre príliš diskutovať. Ale sú aj patrične hrdí na históriu klubu Bruins, v ktorej chýbajú uplakanci.

Od legendárneho nezmara Eddieho Shorea cez Terryho O'Reillyho, Bobbyho Orra, Raya Bourquea a Cama Neelyho až po súčasného kapitána Zdena Cháru sú hráči s 'B' na drese považovaní za prototypy tvrďasov. Slovenský obranca to dokázal aj v tohtoročnom play off, keď nastupoval na zápasy so zlomenou čeľusťou.

Viac ako šesťdesiat rokov bola domovskou scénou Bruins slávna Boston Garden na adrese 150 Causeway Street. Keď ju zatvorili, hokejisti sa presťahovali len o niekoľko stoviek metrov bližšie k stanici North Station, kde bola v septembri 1995 otvorená nová aréna, v súčasnosti pomenovaná TD Garden.

Stavba na 100 Legends Way je jednou z hál, v ktorej vedľa seba koexistujú NHL a NBA. Tradičným klubom sa však v novom prostredí dlho nedarilo nadviazať na slávnu minulosť. Bruins v prvých 12 rokoch vyhrali len jednu sériu play off, Boston Celtics sa šesťkrát po sebe ani nedostali do vyraďovacej časti.

"S basketbalistami sa delíme o posilňovňu, ale aby som povedal pravdu, tak som ich za prvé štyri roky, čo som tu pôsobil, asi ani raz nestretol," povedal center Bruins David Krejčí.

Dve tretiny priestoru za bočnou tribúnou okupujú kabíny hokejistov a sedemnásťnásobní šampióni NBA si vystačia len s tretinou.

Prezývka Mesto šampiónov však trefne vystihuje bostonskú realitu, kde o priazeň fanúšikov s hokejistami a basketbalistami súperia aj bejzbalisti slávnych Red Sox aj New England Patriots z NFL.

Či niekto primárne fandí homerunom, duneniu mantinelov alebo šušťaniu lopty prepadajúcej cez sieť, keď bostonské tímy hrajú o titul, medzi obyvateľmi mesta zosilnie vzácna spolupatričnosť. Na uliciach, v metre, v obchodných centrách, v kaviarňach aj v preplnených baroch sa hovorí len o jednom.

Tento pocit solidarity medzi Bostončanmi ešte viac zosilnel po atentáte počas tradičného maratónu v apríli 2013, keď zomrelo päť ľudí a viac ako 250 bolo zranených.

"Vyhrajte Stanley Cup proe Martina," pripomínal o tri mesiace neskôr počas finále s Chicago Blackhawks nápis v bostonskom prístave pamiatku osemročnej obete útoku.

"Na každom kroku sme cítili, ako nám ľudia verili. Chcete im urobiť radosť, ale zároveň sa musíte sústrediť a niektoré veci si nesmiete veľmi pripúšťať," povedal Krejčí. Tento rok to bolo vo finále proti St. Louis Blues podobné.  

Boston má v NHL výhodu, že môže ťažiť z nálepky klubu 'Original Six'. História tu stále výrazne ovplyvňuje aktuálne dianie a určite to nie len kvôli dielu sochára Harryho Webera, ktoré pred TD Garden pripomína najslávnejší okamih v dejinách Bruins: Orrov rozhodujúci gól vo finálovej sérii 1970.  

"Stretnutie s legendami je tu tradičný zvyk. Keď za vami navyše Orr príde do kabíny, je to pre všetkých hráčov veľmi inšpirujúce," prikývol Krejčí.

Či už sa hokejovému tímu v minulosti darilo, alebo nie, Boston je skrátka všeobecne považovaný za dobrú adresu na východnom pobreží USA.

 

[Viac zo seriálu preview 31 za 31 na NHL.com/sk]

 

Bruins rozbehnú v TD Garden už 25. sezónu a ich hala tým pádom patrí medzi najstaršie v NHL. Na jej stave je to už dosť vidieť, žlté sedadlá pôsobia ošarpano. Ale atmosféra v hľadisku je naozaj výnimočná.

Keď sa z reproduktorov ozve skladba I'm Shipping Up to Boston v podaní kapely Dropkick Murphys, ktorú vo svojom filme Skrytá identita šikovne využil aj oscarový režisér Martin Scorsese, nepočujete vlastného slova a po chrbte vám behajú zimomriavky. Či sa hrá úvodný duel sezóny, alebo siedme finále Stanley Cupu.

Hokejisti sa navyše občas objavujú aj vo videoklipoch bostonskej punkovej skupiny. Okrem Orra si v nich pred rokmi zahral aj všeobecne obľúbený tvrďas Milan Lucic. Členovia kapely sa vedľa nich nalievali pivom a poldecákmi, ale nikomu to veľmi nevadilo.

Takto to totiž v Bostone funguje. NHL tu skrátka nie je pre elitárov.

Čítajte viac

NHL používa cookies, web beacons a ďalšie podobné technológie. Používaním webových stránok a ďalších online služieb NHL dávate súhlas s našou Ochranou osobných údajov a s Podmienkami služby, vrátane našej Cookie Policy.