Made in Vegas. Čo tím odlišuje od iných majstrov

Tá veta mohla platiť o celom tíme, ale on mal na mysli jedného konkrétneho muža.

"Dopadlo to ako v knihe, čo?" pousmial sa Bruce Cassidy, tréner hokejových šampiónov Vegas Golden Knights, nad osudom brankára Adina Hilla. Chlapík, ktorý nebol jednotkou ani v základnej časti, ani v play off, totiž zhodou okolností v bitkách o Stanley Cup vletel do bránkoviska a v grandióznej forme vychytal titul.

"Celé je to neskutočné," povedal Hill po korunovácii.

Aj to je jeden z hlavných motívov zlatej jazdy klubu so zlatým rytierom v znaku. A jedna z vecí, ktorou sa Vegas odlišuje od ostatných šampiónov posledných rokov.

V NHL sa aj v blízkej minulosti stalo, že tituly vychytali muži, ktorí aj v blízkej minulosti stalo, že tituly vychytali muži, ktorí nemali vyslovene superhviezdnu minulosť - predovšetkým Jordan Binnington so St. Louis Blues v roku 2019, ale aj Darcy Kuemper, minuloročná jednotka Colorado Avalanche.

Opačnými prípadmi sú dvojnásobný šampión Andrei Vasilevskiy s Tampa Bay Lightning (2020, 2021) či dlhoročné eso ligy Braden Holtby s Washington Capitals (2018). Niekde medzi nimi je Matt Murray, ktorý pri titulových jazdách Pittsburgh Penguins v rokoch 2016 a 2017 v internom súboji vždy prekonal legendu Marca-Andreho Fleuryho.

Vasilevskij či Holtby v každom prípade vždy odchytali maximum. Situácia vo Vegas bola úplne odlišná. Hill v dlhodobej súťaži primárne kryl chrbát Loganovi Thompsonovi a do play off Cassidy a spol. vybrali ako štartujúceho brankára Laurenta Brossoita.

"Keď brankár ide do akcie po takej pauze, tak človek nevie, čo vlastne dostane," pripomenul Cassidy, že Hill nechytal od 7. marca až do série 2. kola proti Edmonton Oilers, v ktorej sa Brossoit zranil.

Darilo sa mu výborne. Bilancia 11-4, priemer 2,17, úspešnosť zákrokov 93,2 percentá a dve čisté kontá. Skvelé na to, že bol v hierarchii pôvodne aj za veteránskou posilou Jonathanom Quickom...

Zároveň to nie je motív, ktorý by chceli ostatné tímy kopírovať. Určite sa hodí mať širšie portfólio brankárov, ale spoliehať sa na to, že vám titul vychytá trojka, v prípade Hilla možno aj štvorka? To by bolo naivné.

Ďalšie špecifiká šampiónov z Nevady však stoja za inšpiráciu. V porovnaní s víťazmi posledného obdobia totiž vynikajú minimálne dva prvky, ktoré bek Alex Pietrangelo zhrnul do jednej vety: "Každý niečím prispel."

Vyrovnanosť zostavy Cassidyho sa zaslúžene vychvaľuje do nebies. Minimálne do spomínaného druhého kola, v ktorom kolektívne Vegas prekonalo superhviezdy Oilers na čele s božskou dvojicou Connor McDavid, Leon Draisaitl.

"Máme dosť chlapcov na to, aby sme poskladali päť útokov," pripomenul forvard William Carrier, že napríklad veterán Phil Kessel strávil väčšinu play off v úlohe zdravého náhradníka. "Každý hral dobre, každý dokázal skórovať či bodovať. Neustále sme sa na ľade točili a každý večer prispel niekto iný. To je skvelá vec, tak sa ide k úspechu."

Týka sa to pešiakov aj superhviezd. Aj tí najlepší a najproduktívnejší z kádra Vegas v play off svoje bodové priemery oproti základnej časti vylepšili: Jack Eichel z 0,99 na 1,18, držiteľ Conn Smythe Trophy Jonathan Marchessault z 0,75 na 1,14, kapitán Mark Stone z 0,88 na 1,09…

Ale ešte cennejšie je, že napríklad v titulovej sérii nebodoval len jeden z 18 členov kádra, útočník Keegan Kolesar (teda práve autor tvrdého hitu na Matthewa Tkachuka z Florida Panthers, ktorým naznačil priebeh finále).

"Práve šírka kádra bola počas sezóny naša zbraň," ponúka Cassidy recept prenasledovateľom.

A to podľa pravidla, že sila tímu je vyššia ako zoznam jednotlivcov. Treba za tým hľadať dlhodobú prácu, ktorú v kanceláriách odviedli generálny manažér Kelly McKrimmon a jeho predchodca a aktuálny športový riaditeľ klubu George McPhee.

Ak sa v zozname víťazov vrátime do minulosti, tak Vegas nemá - pri všetkej úcte k Eichelovi či Marchessaultovi - také kanóny ako Cale Makar a Nathan MacKinnon, Nikita Kucherov či Steven Stamkos, a už vôbec nie Alex Ovechkin alebo Sidney Crosby.

"Súperi mali lepších hráčov, možno aj lepšiu presilovku, lepšie oslabenia alebo lepších brankárov," pripustil Cassidy. "Ale ako sa ukázalo, aj naši chlapci sú veľmi dobrí. A to všetko nás posilnilo ako tím. Ak sa pozrieme na hráča číslo 1 až po hráča číslo 20, tak sme najlepší hokejový tím na svete."

Súvisí s tým ďalší motív - zloženie obrannej šestice. Tá v sebe pod vedením Pietrangela skĺbila to, čo v súčasnej NHL nie je štandard: mobilitu a zároveň fyzické parametre.

"Chlapci si s tým poradia," očakával Cassidy pred finále, že jeho defenzíva skrotí aj dovtedajšieho démona play off Tkachuka. A presne to sa stalo. Centimetre a kilogramy v tom hrali kľúčovú úlohu. Bekovia šampiónov proti Panthers príkladne blokovali strely, výborne bránili oslabenia. A určite nielen to...

Podobný štýl si zvolilo aj St. Louis v roku 2019, ale muž, ktorý zažil obidva tituly, upozorňuje na výrazný rozdiel.

"Aj v Blues sme mali vzadu veľkých chlapcov, ale teraz nás všetkých šesť naozaj dobre korčuľuje a vieme dať puk rýchlo od hokejky," hovorí Pietrangelo. "Určite sa lepšie pohybujeme, čo je smer, ktorým sa vybral celý hokej. V každom prípade vďaka tomu máme výhodu bez ohľadu na to, proti komu hráme."

Presvedčili sa o tom aj Oilers, ofenzívna letka Dallas Stars na čele s Jasonom Robertsonom a Roopem Hintzom a následne aj útočníci Floridy. Skrátka to vyšlo.

"Vedeniu ďakujeme predovšetkým za to, že tomuto tímu verilo. Keď sme minulý rok nepostúpili do play off, tak sa mohlo stať veľa vecí," pripomenul kapitán Stone, že mnohí GM by po krátkodobom výpadku káder prekopali.

Šéfovia Vegas nie. Verili, že extrémne vyrovnaný útok a mohutní a pritom stále šikovní obrancovia predstavujú najlepšiu možnú cestu na vrchol.

Ostatných 31 tímov sa tým teraz môže inšpirovať.