Jeho štvrtá zastávka skrátka nevyšla.
Okolo neho a počas tej utrápenej sezóny sa každú chvíľu motali lekári a fyzioterapeuti. A ani keď sa konečne dostal na ľad, väčšinou to nebolo ono.
V ročníku nazbieral len dvadsať štartov, mal priemer 3,34 gólu na zápas, úspešnosť 88,8 percenta. Nič moc. Chicago sa teda dá považovať za Mrázkov reštart.
Predtým to však takto neformuluje.
"Reštartom by som to určite nenazýval," odmietal. "V Toronte sa niečo také rozoberalo aj pred rokom, ale keby človek pred sezónou povedal, že z takého mála odohraných zápasov vyhrá trinásť, tak by povedali, že je to super. Ja som bol skoro celý čas zranený. Asi len päť stretnutí som odchytal bez práškov. Takže nie, nie je to reštart v kariére. Hlavné je, aby som bol zdravý."
Je pravda, že s rôznymi problémami často bojoval aj predtým v tíme Carolina Hurricanes. Bohvie, kam by to inak dotiahol, ako zdravý predsa dokázal mužstvo z Raleigh dostať až do finále konferencie.
Mal by prečo nadávať na nepriazeň osudu, ktorý mu stále kladie do cesty ďalšie prekážky.
Nerobí to.
Hlavne keď sa z ničoho nič naskytla možnosť obliecť si dres s indiánom.
"Tím sa bude prerábať, ale to k hokeju patrí," povedal zmierene. "Nesmierne sa mi páči vízia generálneho manažéra Kylea Davidsona. Rozprával som sa s ním a je veľmi slušná. Vyhrali tri Stanley Cupy v priebehu piatich, šiestich rokov. Bolo jasné, že zmeny v kádri niekedy nastanú."
Blackhawks bude v novej sezóne jednoduché podceniť, ale môže to byť ich veľká výhoda. Mužstvo dostalo niekoľko impulzov - prišiel nielen Mrázek či forvardi Max Domi a Andreas Athanasiou, ale aj nový kouč Luke Richardson. Pedant na defenzívu. A jeho prvé slová vo farbách Chicaga fanúšikom zneli nádejne.