Prerazil však už dávno pred tým, ako v roku 1996 prišiel do Anaheimu. Winnipeg Jets ho draftovali v roku 1988 z prvého kola ako veľký európsky prísľub. Vtedy nechcel nič uponáhľať, do zámoria prišiel až o štyri roky neskôr.
Ohromujúcou štatistikou 132 bodov a 76 gólov si potom vyslúžil Calder Trophy pre najlepšieho nováčika a pripísal si strelecký rekord ligy. Okamžite ho zaradili aj do All-Star tímu súťaže.
"Celý ten premiérový rok v NHL na mňa robil dojem jedného dlhého sna," priznal. "Až po niekoľkých ďalších rokoch mi došlo, čo som v tej prvej sezóne vlastne dokázal. Vo Winnipegu panovalo okolo hokeja skutočné šialenstvo, fanúšikovia boli veľmi vášniví."
V tomto meste ho milovali. Vzájomné puto posilňovali okamihy, ktoré sa medzi priaznivcami rýchlo rozkríkli: Selanne si vraj pokojne išiel zahrať hokej s cudzími chlapcami na ulici, keď si všimol, že si tam s hokejkami v rukách prihrávajú tenisovú loptičku.
"Áno, to sa stávalo. Pamätám si, keď to bolo prvýkrát. Asi desať sekúnd na mňa pozerali, či to myslím vážne. Potom sme si normálne zahrali na dve," opisoval.
Kľúčovým impulzom pre jeho kariéru bol však už spomínaný trejd do Anaheimu, hoci v to februárové ráno to nepovažoval za veľmi šťastnú zmenu. O výmene sa dozvedel počas tréningu a novinka ho vtedy tak zaskočila, že štadión opustil bez jediného slova. V priebehu celej svojej aktívnej dráhy bol pritom inak považovaný za mimoriadne vtipného a družného spoločníka, ktorý sa nevyhováral zo žiadneho novinárskeho rozhovoru.
Ale nielen preto sa naňho spomína s takou úctou. Počas svojich zámorských rokov vybojoval Maurice Rocket Richard Trophy pre najlepšieho strelca (1998-99) aj vysnívaný Stanley Cup (2006-07). Kariéru uzavrel po sezóne 2013-14.
"Mal som obrovské šťastie, že nech som hral kdekoľvek, vždy som mal vynikajúcich spoluhráčov," vyhlásil so svojou typickou skromnosťou útočník, ktorý si okrem už spomínaných klubov zahral aj za Colorado Avalanche, Nashville Predators a St. Louis Blues. "Nikdy som nezabudol na to, že hokej je predovšetkým tímový šport."