Som ako kyselina. Zjem všetko, priznáva Hertl

V rubrike '10 otázok' vám prinášame rozhovory s hráčmi NHL či zaujímavými osobnosťami okolo ligy. V ďalšom vydaní sme aj vzhľadom na vianočné obdobie odbočili od hokeja a vyspovedali sme českého centra San Jose Sharks Tomáša Hertla na tému jedlo, kultúra a cestovanie.

Vianoce sú sviatky, v ktorých sa v jeho prípade skrýva aj množstvo nástrah. Zľava číha čokoládová ozdoba na stromčeku, sprava sladkosti na stole, do toho tradičné večere, obedy, chlebíčky... Tomáš Hertl si musí dávať veľký pozor, aby sa na prvý zápas po sviatkoch nevrátil ťažší o niekoľko nežiaducich kilogramov.
"Som ako kyselina. Zjem všetko," priznáva útočník, ktorý so svojimi sto kilami živej váhy už aj tak patrí medzi najmohutnejších hráčov v zostave Sharks.
Aj jeho spoluhráč, kanadský center Logan Couture, na českého útočníka prezradil: Zje naozaj veľa koláčikov!

Je to pravda?
"Couts žartuje. Pravdou však je, že to máme radi obaja. Keď ideme na tripoch jesť, tak sa vždy dušujeme: Dnes si dezert nedáme! A nakoniec to dopadne tak, že si ho dáme obaja. Podpichujeme sa a stavili sme sa, kto z nás bude o dvadsať rokov tlstejší. Skôr sa navzájom hecujeme, možno preto to na mňa prezradil. Ale nebudem hovoriť, že nemám rád sladké. Keď môžem, tak zmrzlinu a čokoládu milujem. Na sladké si musím dávať pozor."
Je jasné, že na Vianoce si človek musí dávať pozor. Kontrolujete si váhu aj počas sezóny alebo v lete?
"Sviečkovú si v sezóne nedám, vtedy jem zdravšie veci. Skôr to nechávam na babičky, keď sa potom vrátim do Česka. A babičky sú rady, že mi tú sviečkovú v lete môžu urobiť. Tu v Amerike sa to kvôli múke ani nedá, nechcel by som sa pripraviť o tú klasickú, českú sviečkovú. Podobné je to aj s kaprom na Vianoce, tu sa ťažko zháňa. Dávame si rezeň a zemiakový šalát. Ale ja sa snažím jesť zdravo, pretože ako hovorím: Som ako kyselina. Mám asi len dve veci, ktoré mi nechutia. Inak jem všetko."
Kontrolujete si váhu?
"Kontrolujem sa aj nekontrolujem. Milujem jedlo a milujem sladké. Ale počas sezóny sa najem len tak, ako potrebujem. Doprajem si, keď viem, že to spálim počas zápasu a potrebujem niečo dostať do tela. Samozrejme, že často robíme zeleninu, ale dám si aj nejakú tú sladkosť. V lete je to potom horšie. Vtedy človek nemá taký výdaj energie, takže si musí dávať trochu pozor."
Jakub Voráček z Philadelphie odporúča ako ideálnu pozápasovú výživu niekoľko pív. Ako to máte vy?
"Občas si po zápase jedno dám. Alebo napríklad vtedy, keď sa s chlapcami stretneme a hráme PlayStation. Keď sme tam povedzme štyria a hráme nejakú hru, tak si pri tom jedno alebo dve dáte, aby ste do seba dostali vitamíny. Niekedy si kupujem fľaškovú Plzeň. Neviem, či je to tu v Kalifornii originál, ale ochutnal ju môj otec, ktorý je oveľa väčší odborník na pivo ako ja, a povedal, že nie je zlá. Tie americké pivá nemôžem piť, tie budlighty alebo coorsy, to mi nechutí."
Nikdy ste sa netajili tým, že ste chlapec zo statku v Šeberove. Cítite sa kultúrne stále ukotvený v Česku alebo vás už 'uchvátila' Amerika?
"Mám to tak pol na pol. Keď sme tu, tak s chlapcami väčšinou počúvame americkú muziku, ale doma zase beží česká, ktorú mám tiež rád. S filmami je to tiež päťdesiat na päťdesiat. Hlavne teraz na Vianoce mám rád klasiku ako sú Tri oriešky pre Popolušku alebo hlavne S čerty nejsou žerty - túto rozprávku som videl asi tisíckrát. To ma bude baviť stále a vždy sa pri tom nasmejem. S filmami je to zložitejšie: už nemám DVD, všetko je online, takže často pozerám americké. Ale občas si mrknem Okresní přebor, na tom sa vždy dobre zabavím."

Určite poznáte aj seriál Lajna, v ktorom si v druhej sérii zahral aj váš brat...
"Jasné, ten diel som práve nedávno videl. Tréner Hrouzek tam hovorí, ako zloží toho najlepšieho hráča, takže sa vlastne (predstaviteľ Hrouzka Jiří Langmajer) bil s mojím bratom. To som si samozrejme musel pozrieť, zabavil som sa. Brata som pochválil za vynikajúci herecký výkon. Urobil to dobre."
V San Jose hráte od začiatku zámorskej kariéry, ktorá trvá už šesť a pol roka. Ktoré sú vaše obľúbené miestečká v meste?
"Pred zápasom chodíme do talianskej reštaurácie, ktorú má kamarát. Ten už vie, čo si dávame, a má to pripravené. Ale inak na večere až tak často nechodíme, tie si užijeme na tripoch. V San Jose som radšej doma, pretože manželka výborne varí a ja si vždy najlepšie pochutnám. Áno, občas ideme na sushi, ktoré máme radi, do jednej tunajšej reštaurácie, ale inak sme skôr doma."
Kalifornia je turisticky veľmi atraktívna lokalita. Stihli ste si prejsť niektoré národné parky?
"Boli sme tu na plážach pri Santa Cruz a Monterrey, raz aj hore pri jazere Tahoe. A San Francisco, ktoré máme tu v našej oblasti hodinu cesty od San Jose, je krásne mesto. Mám rád aj (ostrov s väzením) Alcatraz - je neskutočné to vidieť. Malé cely, studená voda okolo, unikát. Nedávno sme si prešli Los Angeles a raz by som sa chcel vydať tou krásnou cestu po pobreží Pacifiku. Radi by sme si pozreli aj Yosemitský národný park. Ale je to ťažké, pretože väčšinou priletíme na sezónu a ten extra čas chcete radšej tráviť doma v Česku. Takže si stále hovoríme, že na to máme čas, že až niekedy inokedy..."
Prichádzajú k vám často kamaráti z Česka, ktorí chcú precestovať Kaliforniu?
"Ono to nie je jednoduché, pretože veľa mojich kamarátov sú tiež hokejisti. Takže keď sa im končí sezóna a majú voľno, tak mne sa končí tiež a letím domov do Prahy. Rodičia sem chodia tak raz za rok, manželkini raz za dva roky, minulý rok tu boli kamoši s bratom. Ale z Česka je to ďaleko, ten let je veľmi dlhý, 12 hodín a ešte prestup. V každom prípade sú tu vítaní."
Vy sám toho veľa nalietate s tímom počas tripov po Západnej konferencii. Ako to zvládate?
"V tomto ohľade máme jeden z najťažších cestovných rozpisov. Nedávno som sa o tom bavil s (Vladimírom Sobotkom z Buffalo Sabres) a oni nelietajú na dlhšie ako na tri večery. Lenže keď my už niekam letíme, máme tu stále niekde štyri zápasy za sebou vonku, pretože sú to veľké vzdialenosti. Predtým som v lietadlách často sledoval filmy, teraz tam hráme karty... Tiež som sa dokopal k tomu, že som začal čítať. Veľmi sa mi totiž páčil seriál Hra o tróny, tak som si kúpil knihy a to sú poriadne bichle. Dlho som nič nečítal a teraz som si vybral knihy, ktoré majú tisíc strán! V lietadle je to ťažké, pretože chlapci ma stále nútia hrať tie karty."