Voráček: Prihrávam, pretože neviem strieľať

V rubrike '10 otázok' vám prinášame rozhovory s hráčmi NHL či zaujímavými osobnosťami okolo ligy. V ďalšom vydaní sme vyspovedali Jakuba Voráčka z Philadelphia Flyers. Rozhovor vznikal ešte pred aktuálnou situáciou spojenou s opatreniami proti šíreniu koronavírusu.

Má za sebou vydarené obdobie a to isté platí aj o jeho tíme. Jakub Voracek nazbieral v posledných šiestich zápasoch desať asistencií a ešte kým Flyers v utorok podľahli Bostonu 0:2, vyhrali deväťkrát po sebe.
"Celý rok hráme dobre," hovorí český útočník, ktorý sa vo februári dostal cez 900 štartov v NHL a stále je jednou z veľkých opôr mužstva, ktoré útočí na prvé miesto Metropolitnej divízie.

Ako ste spokojný s priebehom tohto ročníka?
"Mali sme nejaké fázy sezóny, keď sme napríklad prehrávali zápasy, ktoré sme mohli vyhrať. Ale tak to niekedy je. Celkovo vidieť, že kvalita tímu je vysoká a myslím si, že hráme dobrý hokej. Metropolitná divízia je dosť nabitá, takže to dokazuje aj naše postavenie."
Aj pred rokom ste súperov herne prekonávali, ale v bránkovisku sa vám vystriedalo osem gólmanov, buď kvôli forme alebo zdravotným problémom. Je v tom tento rok najväčší rozdiel?
"Samozrejme, že je to stabilnejšie, obidvaja brankári (Carter Hart a Brian Elliott) chytajú výborne. Ale aj tím pred nimi je silnejší. Nesmierne dôležitý bol príchod Kevina Hayesa, ktorý nám vystužil post centra. Nolan Patrick ešte neodohral zápas, s ním by sme mali troch veľmi silných centrov. Proti tímom, ktorých ich majú, je ťažké hrať."
Patrick nehrá od začiatku sezóny kvôli dlhodobým problémom s migrénami a vás chválil za to, ako k nemu pristupujete. Môžete to opísať?
"Vždy, keď je okolo nás, tak s ním treba zachádzať ako s normálnym členom tímu. Uťahovať si z neho, aby sa cítil, že je stále tu. Pretože ja si pamätám, že keď som bol napríklad týždeň zranený, bol som z toho na nervy, že som nevidel chlapcov, že som nechodil na tréningy. Takto dlho, ako to má on, to je naozaj náročné na hlavu. A hlavne - každý sa ho pýta, ako sa cíti. Keď sa vás túto otázku opýta tridsať ľudí za deň, tak je to na hlavu. Takže toto sa ho určite nepýtam."
Ako intenzívne sledujete súboje strelcov, v ktorom má veľké slovo aj vás krajan David Pastrnak z Bostonu?
"Pastička vo veľkom strieľa a dúfam, že to získa. Keď dá dokopy ešte dosť gólov, pokojne to môže vyhrať. Ten ich útok (s Patricom Bergeronom a Bradom Marchandom) je jeden z najlepších v NHL. Hrajú výborne, skvelo sa dopĺňajú, veria si. Je naozaj veľmi kvalitné, čo Pasta predvádza po tom, ako hral poslednú sezónu až do posledného zápasu o Stanley Cup. Myslel by som si, že potom telo môže byť trochu unavené, ale on odkedy začal, vlastne ešte neprestal. Klobúk dolu pred tým, čo tento rok predvádza. Dúfam, že sa mu podarí strelca vyhrať. Som rád, že ho môžem považovať za kamaráta, taký hráč sa nerodí každý rok."
Vidíte na ňom aj to, ako za posledné dva roky psychicky aj fyzicky vyspel?
"Starne. To je normálne. Samozrejme, že v 18 alebo 19 rokoch človek ešte nemá muskulatúru chlapa, ale on je fyzicky dobre pripravený a silný na puku. Plus je aj výborne technicky vybavený a má výbornú strelu. A navyše na to, aký je strelec, vôbec nie je sebec. On keď môže vystreliť, tak často ešte prihrá. Keby bol väčší sebec, tak tých gólov dáva ešte viac. Ale to by zase nebol on."
To isté platí o vás, že? Oveľa radšej prihrávate, strieľate na teče...
"Ale ja prihrávam, pretože neviem strieľať. Myslím, že to je trochu niečo iné ako Pasta. Moja prihrávka je kvalitnejšia ako strela. Takto to mám celý život. Nikdy som nechápal ľudí, ktorí mu hovoria: Strieľaj viac, strieľaj viac! Keď ja ako hráč dostanem puk, tak už mám v hlave vymyslené, čo sa s ním stane. Strela by asi niekedy mohla byť najbezpečnejšia, ale takých hráčov skrátka neprerobíte."

V lete sa za vami do Philadelphie prisťahovala partnerka Markéta aj s polročným synom Matějom. Ako zvládla prechod do nového sveta?
"Na začiatku to nebolo jednoduché, ale sme tu a malý rastie ako z vody. Už má deväť mesiacov, je veľký. Je to taká pohoda. Už som to hovoril aj predtým, keď sa narodil (prvý syn) Kubajs: Keď odídete zo štadióna, tak sú potom priority úplne inde."
Keď prídete domov po zlom zápase a malý syn sa tam smeje, pomáha vám to rýchlejšie zabudnúť na hokej?
"Ja som nikdy veľmi nebol taký, že by som sa držal nejakého zlého zápasu alebo by som sa babral v poklese formy. Vedel som, že som natoľko kvalitný hráč, že sa to skôr či neskôr zlomí. Takže hokej domov veľmi neťahám a snažím sa byť skôr dobrý partner a otec. Hokej riešim na štadióne, počas sezóny je ho dosť. A keď som doma, snažím sa užiť si iné veci."
Spí Matěj v noci dobre?
"Veľmi nie. Pomerne často vstáva. Ale Markét to zvláda dobre. Ja chodím spať trochu neskôr, takže väčšinou vybavím to prvé kŕmenie a potom to prevezme ona. Ale to je súčasť života. Normálka."
Z prvého manželstva máte ešte syna Jakuba. Je každý z chlapcov iný?
"Určite. Kubo bude podľa mňa taký dobrý 'blbec', skrátka dobrý chlapec. A Mates bude v dobrom zmysle slova taký väčší 'hajzlík'. Nikdy neviete, ale myslím si, že Mates bude poriadne číslo. Aj Kubo je tu (vo Philadelphii), keď je čas, tak si ho berieme. Dvaja chlapci, bratia... Mates začne o chvíľu chodiť, tak som na to zvedavý. Kubo už doma pobehuje s hokejkou, ale ešte má na hokej čas. Na to ešte minimálne rok počkám."