Skip to main content

Predĺženie 3 na 3 naďalej znižuje počet nájazdov

Dve sezóny stačili, aby sa tímy naučili rozhodovať v nadstavení a nečakali na nájazdy

Autor Marek Burkert / NHL.com/sk

Po finále tohtoročných majstrovstiev sveta IIHF si hokejisti Kanady len smutne povzdychli, že o ich prehre so Švédskom rozhodla súťaž zručností. Prehra na nájazdy v play off je v zámorskom hokeji niečo neprípustné.

Vďaka predĺženiu vo formáte 3 na 3 navyše odumierajú rozstrely aj v záveroch duelov základnej časti NHL. A tento trend bude podľa všetkého pokračovať.

Od sezóny 2005-06 liga po konci nerozhodného predĺženia zaviedla série nájazdov, vďaka ktorým víťaz získal jeden extra bod navyše. Vyprofilovali sa skutoční majstri vo svojom odbore, ktorí pri rozstrele pravidelne deptali gólmanov.

Medzi najlepších patria Pavel Datsyuk, T. J. Oshie, Jonathan Toews alebo Radim Vrbata, ktorý je spoločne s Fransom Nielsenom autorom najväčšieho počtu gólov v nájazdoch - obaja ich doteraz dali zhodne po 45.

 Video: Datsyukove kúzla s hokejkou

"Keď sa v NHL zaviedli nájazdy, bolo vidieť, že gólmani sa veľmi zlepšili a na strelcoch bolo, aby zareagovali. Predtým išiel človek sám na bránku raz za desať zápasov, zrazu mal šancu po každom predĺžení. Ale keď stopercentne urobíte tú moju bekhendovú kľučku do blafáku, tak je to takmer istý gól," uviedol pre NHL.com/sk Vrbata, ktorého obľúbeným nájazdovým špecialistom bol práve Datsyuk.

"Ten mal skvelé ruky. Ono je nakoniec jedno, či dostanete puk do brány tvrdou strelou, alebo blafákom, ale mne sa páčilo, ako tam vždy gólmana 'vymiešal'," povedal Vrbata.

Na vlastnej koži to pocítil napríklad aj Tomáš Vokoun, ktorý sa po kľučke ruského čarodejníka ocitol úplne mimo bránkoviska. 

Aj konzervatívni fanúšikovia si nájazdy rýchlo obľúbili, často im dokonca priniesli jediné väčšie vzrušenie po neveľmi záživnom zápase.

Idea zaviesť predĺženia vo formáte 3 na 3 ale exekútorom nájazdov zobrala miesto na výslní. Zmeny, ktoré sa v NHL v posledných dvoch sezónach odohrali, sa premietajú aj do záverečných pasáží duelov.

Ak to preženieme, môžeme povedať, že pokým nájazdy mohol rozhodnúť aj hráč, ktorý už má zenit výkonnosti za sebou, v predĺžení troch proti trom sa presadzujú hlavne tí najrýchlejší, najpriebojnejší, najtechnickejší. Tak, ako si to NHL želala.

V sezóne 2015-16 v predĺžení päťkrát trafil kapitán Chicago Blackhawks Toews, po štyroch góloch dali Anze Kopitar z Los Angeles Kings a Shayne Gostisbehere z Philadelphia Flyers. V predchádzajúcom ročníku vyčnievali s piatimi gólmi v predĺžení Alex Galchenyuk z Montreal Canadiens a so štyrmi Jeff Carter z Kings.

Video: Gostisbehere bodoval v 15. zápase za sebou

V sezóne 2014-15 pred zavedením predĺžení s troma hráčmi a gólmanom na každej strane sa konalo celkovo 169 rozstrelov. Hneď ako v nadstavení pribudol priestor na ľade, klesol ich počet na 107, minulú sezónu ich už bolo len 99 a trendy naznačujú, že nájazdov bude ubúdať aj v tejto sezóne.

Snaha tímov vydolovať z nerozhodného zápasu bod navyše sa tak definitívne presúva do päťminútového úseku, v ktorom sa často dejú neuveriteľné veci.

Formátu 3 na 3 urobil skvelú reklamu aj minuloročný Svetový pohár v Toronte, na ktorom tím Severnej Ameriky v dueli základnej skupiny v zbesilom tempe predviedol takmer rýchlokorčuliarske závody so Švédmi a gólové šance sa striedali po pár sekundách na oboch stranách.

Po dvoch sezónach si už ale tímy v NHL vypestovali svojich špecialistov na päťminútovú pasáž a nekonajú sa také šialené dostihy ako v období, keď nikto veľmi netušil, ako v troch proti trom hrať.

"Párkrát sa mi stalo, že som sa tam zavaril na dve minúty, a to ma z ľadu museli skoro odnášať," povedal Tomáš Hertl zo San Jose Sharks.

Generálni manažéri sú však spokojní, hra 3 na 3 lepšie charakterizuje súčasnú vývojovú fázu v NHL, keď víťazia hlavne rýchlosť a mladosť. A nikomu nevadí, že je to ešte stále občas chaotické a niekedy aj nechtiac vtipné.

Video: McDavid rozhodol v predĺžení proti Floride

Nájazdy mnohokrát rozhodovali hráči, ktorí v danom zápase vôbec nežiarili a elitní brankári sa pri rozstreloch zasa trápili. V predĺžení sa spravidla zaskvejú tí najlepší.

"Určite je to zábava," hovorí kouč Flyers Dave Hakstol. "Určite lepší spôsob, ako ukončiť zápas, ako nájazdy. Hokej je hra chýb a hneď ako v predĺžení nejakú urobíte, tak je oveľa viac vidieť."

Občas sa na jednu chybu nabalí ďalšia, a dianie na ľade potom pripomína divoký roj, keď všetci prchajú za pukom a brankári čelia jednej stopercentnej šanci za druhou. Občas si aj musia pripadať ako pri exhibičných zápasoch bez obrán.

Na súboje troch proti trom si ale postupne zvykli aj tí, ktorí ich kritizovali. Ako napríklad Erik Karlsson z Ottawa Senators, ktorý novú formu nadstavenia nepovažoval za hokej. Dustin Byfuglien z Winnipeg Jets ju dokonca označil za 'blbosť', ale pri jeho nie úplne dynamickom štýle vlastne niet divu. 

"Človek sa musel prispôsobiť. Ale kto chce, nájde si spôsob, ako aj takéto predĺženia odohrať konzervatívnym spôsobom bez gólov a sústrediť sa na nájazdy," myslel si Brayden Schenn zo St. Louis Blues. 

Tí, ktorí chcú rozhodnúť v nadstavení, naopak vymýšľajú stále sofistikovanejšie finty a spôsoby, ako využiť viac miesta medzi mantinelmi. Cifry dokazujú, že takých hráčov sa nájde stále viac. 

Predĺženie 3 na 3 síce nájazdy nezničilo, ale rozhodne im ublížilo. Diváci ale o nič neprichádzajú. Niekedy dostanú po šesťdesiatich minútach zápasu ešte ďalšie dve porcie zábavy za rovnaké peniaze.

Čítajte viac

NHL používa cookies, web beacons a ďalšie podobné technológie. Používaním webových stránok a ďalších online služieb NHL dávate súhlas s našou Ochranou osobných údajov a s Podmienkami služby, vrátane našej Cookie Policy.