Všetko do seba zapadlo. A tak Blues oslavujú

Je dobojované. Hotovo.

Víťazstvo v Stanley Cupe oslavujú St. Louis Blues, ktorí lepšie zvládli rozhodujúci siedmy duel finálovej série na ľade Boston Bruins (4:1) a vrhli sa do víru osláv. K triumfu ich (nielen) v poslednom zápase priviedli tradičné opory a fakty. Dokonale im do seba zapadlo všetko, čo potrebovali.
Prečítajte si posledný zoznam tradičných piatich pozápasových ponaučení, tentoraz zo záverečného zápasu sezóny v NHL.
1. Triumf disciplíny
Nefaulovať, nefaulovať, nefaulovať.
Kouč Craig Berube od tretieho finále zdôrazňoval novým šampiónom jedno jediné slovo. Tí jeho si jeho rady veľmi poctivo vypočuli a tú ťažkú úlohu vyhnúť sa silným presilovkám súpera najlepšie zvládli práve v rozhodujúcom zápase. Davidovi Pastrňákovi a spol. dovolili len jednu početnú výhodu a tú ubránili. Iné zbrane Bruins na záver nemali.
Zaujímavý je aj fakt, že Blues presilovky posledné dva dni vôbec netrénovali, aj keď výkonmi v tejto disciplíne sa počas celého play off určite nemohli chváliť. Nepotrebovali to, bostonský faul neprišiel.

2. Symbolická bodka rozprávky
Príbeh o tom, ako sa St. Louis z hokejového bahna, v ktorom sa nachádzalo ešte na začiatku roka 2019, dostalo až na vrchol, je už známy. Dosť symbolicky sa na jeho dopísaní do obrovskej miery podieľal brankár Jordan Binnington - ligový nováčik, ktorý pred rokmi riešil, či vôbec má na NHL.
V siedmom zápase finále, ktorý dokáže zamávať aj s oveľa ostrieľanejšími hráčmi, ho prekonal len obranca Matt Grzelcyk 130 sekúnd pred koncom - teda vo chvíli, keď už o nič nešlo. Spolu chytil 32 z 33 striel Bostonu.
"Dostane ten chlap vôbec niekedy gól?" nechápavo sa pýtali diváci počas zápasu.
Ódy na Binningtonovu nepriestrelnosť sa v noci niesli do stále vzdialenejších končín hokejového sveta. Absolútne zaslúžene.

3. Môj dom, cudzí hrad
Bruins veľmi dobre vedeli, že vyhrať infarktový siedmy duel Stanley Cupu bude doma nesmierne náročné. Práve oni totiž boli v roku 2011 posledným tímom, ktorý hral takýto zápas. A vyhral. Na ľade súpera.
Teraz to bolo trochu iné. Zverenci trénera Brucea Cassidyho sa o domovskú TD Garden mohli oprieť len v prvom zápase celej série. Potom v nej už všetky ostatné duely prehrali. Áno: druhý, piaty a teraz aj siedmy.
"Mali sme dobré šance, hráčom nemôžem nič vyčítať. Hlavný rozdiel bol v tom, že sme nedali góly a súper ich dal," našiel tréner najväčší problém.
Vyčítať čokoľvek iné by teraz bolo zbytočné.
[Kompletní pokrytí série Bostonu se St. Louis]
4. Nadvláda prvého útoku - toho z Blues
Na trio David Pastrňák, Patrice Bergeron, Brad Marchand dlhodobo znejú ódy, ale spomeňte si, že aj o formácii Vladimir Tarasenko, Brayden Schenn, Jaden Schwartz sa hovorilo ako o jednej z najlepších v lige. Bolo to na jeseň 2017, predtým, ako sa fungujúci stroj Blues aj kvôli zraneniam na rok zasekol.
V tom správnom čase sa však opäť rozbehol naplno a súperovu elitnú linku vo finále prekonal. Korunoval to v poslednom zápase sezóny, v ktorom zariadil dva góly zo štyroch.
5. Rozdelené úlohy
"Rozhodujúce bolo, že sme pracovali ako tím. Mohli sme sa oprieť jeden o druhého a vyžarovala z nás obrovská vnútorná sila.," uviedol útočník Ryan O'Reilly.

Ten skóroval v štyroch finálových zápasoch za sebou (vrátane toho posledného), čo sa naposledy podarilo Wayneovi Gretzkymu v 80. rokoch, a zaslúžene dostal Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča play off.
Kým O'Reilly bol mužom celej série, brankár Binnington sa stal mágom kľúčovej bitky. Počas strhujúcej jazdy si však zobrali slovo aj členovia prvej a štvrtej formácie, obrancovia či skúsený Patrick Maroon, ktorý sa len nedávno vrátil hrať do rodného mesta. Pre pohár. "Ani nemôžem byť viac hrdý na to, že som zo St. Louis," povedal natešený veterán.
Blues si to rozdelili naozaj pekne.