5. Frank Mahovlich (1956-74) 30 bodov
Toronto Maple Leafs, Detroit Red Wings, Montreal Canadiens
Starší, nadanejší a úspešnejší z bratskej dvojice Mahovlichovcov. Šesťnásobný víťaz Stanley Cupu, bez ktorého sa nezaobišli tradičné Zápasy hviezd v rokoch 1959-74! Keby neodišiel do WHA, mohol mať potomok chorvátskych imigrantov s prezývkou Big M ešte zaujímavejšie štatistiky ako konečných 1103 bodov v 1181 zápasoch, z toho 533 gólov. Kanadu reprezentoval aj v legendárnej Sérii storočia v roku 1972. Neskôr sa stal senátorom.
6. Ted Lindsay (1944-60, 1964-65) 22 bodov
Detroit Red Wings, Chicago Blackhawks
V prvej polovici 50. rokov neexistovala v NHL obávanejšia formácia ako detroitská Production Line s centrom Sidom Abelom a pravým krídlom Gordiem Howeom. Lindsay sa staral o dianie na ľavom krídle. A aké spomienky naňho mali súperi, je zjavné aj z prezývky Terrible Ted. Štyrikrát vyhral Stanley Cup (1950, 1952, 1954, 1955), v roku 1950 aj Art Ross Trophy. Kariéru ukončil 851 bodmi v 1068 zápasoch. Od roku 2010 sa udeľuje Ted Lindsay Award najlepšiemu hráčovi sezóny podľa členov Hráčskej asociácie NHL.
7. Johnny Bucyk (1955-78) 19 bodov
Detroit Red Wings, Boston Bruins
Viac ako dve dekády bol súčasťou Bruins a v klubovej histórii zatiaľ nikto nedal viac gólov, ako hráč s ukrajinskými koreňmi (545). V globálnejšom pohľade sa netešil takej sláve ako Hull a Mahovlich, s ktorými bol porovnávaný, ale pre Boston ostane modlou aj vďaka svojmu príspevku k zisku Stanley Cupov z rokov 1970 a 1972. Vtedy totiž hviezdil v obávanej presilovkovej formácii Bruins s Bobby Orrom a Philom Espositom. Celkovo odohral 1540 zápasov, v ktorých zaznamenal 1369 bodov. V sedemdesiatych rokoch dvakrát získal Lady Byng Trophy.