Po 25 rokoch ožili trpké spomienky na Nagano

Aj v sezóne 2022-23 vám prinášame sondu na opačnú stranu Atlantiku. V rubrike Európsky ľad sa zameriavame na dianie v jednotlivých ligách a na medzinárodnej scéne, ktoré je často nejakým spôsobom spojené s NHL. V tejto časti sme si zo slovenského pohľadu pripomenuli olympiádu v Nagane, od ktorej uplynulo už 25 rokov.

V Českej republike sú olympijské hry v Nagane v roku 1998 symbolom úspechu a hrdosti. Na turnaji storočia, ktorý bol prvýkrát otvorený pre všetkých hráčov sveta, českí hokejisti získali zlaté medaily.
Slováci však na Nagano nemajú dobré spomienky.
Reprezentáciu zasiahla viróza, navyše museli hrať kvalifikáciu, do ktorej nemohli zasiahnuť všetci hráči NHL, ktorí boli už v Nagane pripravení hrať. Systém kvalifikácie bol nastavený tak, že nastúpiť mohli len dvaja hráči z NHL. Slovensko tak kvalifikáciu odohralo značne oslabené a do hlavného turnaja nakoniec nepostúpilo.
"Máme trochu smolné spomienky na to všetko. Hrali sme kvalifikáciu, prehrali sme s Kazachstanom a prakticky sme tam boli dva-tri dni. Som rád, že aspoň vyhrali Česi a nie niekto iný. Majú na čo spomínať," hovorí dnes s úsmevom Žigmund Pálffy, bývalý slávny útočník NHL.
"Letel som z New Yorku, ďalší spoluhráči z Bostonu. Bolo to dosť psychicky náročné, ale nedalo sa nič robiť. Vtedy bolo také pravidlo, že kvalifikáciu môžu hrať len dvaja hráči z NHL. Takže sa rozhodlo, že hrať budú Peťo Bondra a Robo Švehla a my ostatní sme zostali na tribúne," dodáva bývalý útočník New York Islanders, Los Angeles Kings a Pittsburgh Penguins.

Pálffy dodnes považuje vtedajší systém kvalifikácie za nespravodlivý. "Mohli sme mať dobrý tím. Vtedy to bolo trochu nespravodlivé, pretože sme mali veľa hráčov z NHL, všetci sme sa na to tešili, boli sme na ten turnaj nabudení. A išiel tam Kazachstan, ktorý nemal ani jedného hráča z NHL. Leteli sme po dvoch dňoch domov, ale najhorší bol ten pocit, že sme nemohli hrať olympiádu," spomína Pálffy aj po rokoch.
Počas kvalifikácie s Kazachstanom sedeli na tribúne okrem Pálffyho aj takí skvelí hráči ako Miroslav Šatan (vtedy Buffalo Sabres), Pavol Demitra (St. Louis Blues), Jozef Stümpel (Los Angeles Kings) či Richard Zedník (Washington Capitals). Z tribúny videli len potupnú prehru 3:4 s Kazachstanom a neodohrali na turnaji ani minútu.
"So Žigom (Pálffym) sme sa v Tokiu v rýchlovlaku prezliekali do nafasovaných olympijských vecí a vôbec som si nepripúšťal, že by som sa napokon nedostal počas olympiády na ľad," písal Stümpel vo svojej autobiografii Posledný mohykán. "Celý zápas sme v napätí sledovali z tribúny. Ani neviem, koľko rokov života sme počas toho zápasu stratili, ale blížil sa záver a bolo nám jasné, že sme do Nagana prišli len na výlet. Len sme tam sedeli ako takí 'blbci.'"
Exkluzívny obsah a všetko podstatné o NHL: sledujte náš [Facebook a Twitter!]
Bývalý obranca Ľubomír Višňovský hovorí o Nagane ako o drsnom zážitku. "Neprebojovali sme sa do hlavného turnaja. Bolo to pre nás ťažké obdobie. Bolo to trochu nespravodlivé, na olympiáde proste majú hrať tí najlepší a nám to neumožnili," povedal.
Višňovský a ďalší slovenskí hokejisti, ktorí nemohli nastúpiť, majú z Nagana skôr nehokejové zážitky. "Všetci sme tam kupovali kamery a podobne. Keď som videl ten ich rýchlovlak Šinkansen, to bolo niečo neuveriteľné. Keď sa pozriem ešte aj teraz na naše vlaky, máme sa za čo hanbiť. Bol to pre nás šok, prišli sme do Japonska a chodili sme všade s padnutou sánkou," uviedol.

Vtedajší reprezentačný tréner Ján Šterbák pre hockeyportal.net v roku 2014 povedal, že Nagano bolo obrovské sklamanie. Dodatočne vysvetlil, prečo z hráčov NHL vybral pre kvalifikáciu práve Bondru a Švehlu. "Švehla mal vtedy výbornú fazónu, bol to obranca veľkých kvalít. Dobrú formu mali v tom čase aj Pálffy a Šatan, no Bondra bol skúseným a výborným korčuliarom, takisto excelentným strelcom," odôvodnil Šterbák svoj výber.
Na turnaji v Nagane doplatili Slováci aj na chrípkovú epidémiu. Slovensko v A-skupine kvalifikačného turnaja len remizovalo 2:2 s Rakúskom, vyhralo 4:3 nad Talianskom a rovnakým výsledkom prehralo s Kazachstanom. V skupine skončil slovenský výber druhý a do hlavnej fázy turnaja postúpil iba víťazný Kazachstan. V zápase o konečné 9. miesto potom Slovensko prehralo s Nemeckom 2:4.
"Teraz, s odstupom rokov, je ten pocit ešte oveľa horší," uzavrel nepríjemnú skúsenosť Stümpel. "To potupné čakanie na tribúne a rovnako sklamanými spoluhráčmi so slzami v očiach, tú strašnú bezmocnosť skrátka treba zažiť, ak to chcete pochopiť. Jedinú radosť z olympiády som mal zo svojho kamaráta Láďu Růžičku, ktorý mi veľmi pomáhal pri mojich začiatkoch v NHL. Stal sa totiž v českom drese kapitánom olympijských víťazov."