Nezabudnuteľná. Olympiáda nadchla hokejovú planétu

Matthew Tkachuk vôbec nepreháňal.

Ak, tak naozaj len trochu.

Tesne pred finále turnaja Zimných olympijských hier Miláno-Cortina 2026 medzi Kanadou a USA vyhlásil, že keď sa začne hrať tento ostro sledovaný zápas o zlato, tak v oboch zainteresovaných krajinách bude hokej bežať v úplne každej televízii.

Radosť zo struhujúcej bitky, ktorej výsledok 2:1 určilo až predĺženie, mali nakoniec len Američania.

Nielen diváci od Aljašky po Miami však museli byť uchvátení. Z toho hokeja bola paf celá planéta.

Hviezdy NHL sa pod piatimi spojenými kruhmi vrátili po predlhých 12 rokoch. A fanúšikovia v priebehu dvoch týždňov súbojov na ľade určite dostali viac, ako dúfali.

"Pôvodne som nemal v úmysle olympijské zápasy sledovať, ale dopadlo to tak, že som videl pätnásť duelov. Úplne ma to pohltilo. Nie také som nečakal," priznal obranca Aaron Ekblad z tímu Florida Panthers. "Skrátka som sa nadopoval kávou a pozeral som jedno stretnutie za druhým."

Boli to fascinujúce zážitky.

Na jednej strane vidíte hrať Connora McDavida, Nathana MacKinnona, Caleho Makara, veľa ďalších hviezd v drese s javorovým listom. Na druhej bratov Jacka a Quinna Hughesovcov, súrodencov Matthewa a Bradyho Tkachukovcov, Austona Matthewsa, brankárskeho kúzelníka Connora Hellebuycka v drese s hviezdami a pruhmi.

Aj v ostatných tímoch vidíte množstvo fantastických hráčov.

Necháte sa prikovať k stoličke senzačnou štvrťfinálovou vzburou českého tímu proti supersilnej Kanade.

Bláznivou jazdou podceňovaných Slovákov, vedených olympijským špecialistom Jurajom Slafkovským z Montreal Canadiens.

Prvým triumfom Američanov od roku 1980, ich dojímavou spomienkou na zosnulého kamaráta Johnnyho Gaudreaua.

A hltáte to všetko ako pochúťky z najlepšieho lahôdkarstva.

"Sledovať takýto nabitý turnaj je skrátka mimoriadne," priznal útočník Adam Henrique z Edmonton Oilers. "Mám zlomené srdce z toho, že sa Connor McDavid nedočkal zlatej medaily. Pre mňa ako Kanaďana je smutné, ako to dopadlo. Veľmi dobre viem, čo olympijské prvenstvo pre chlapcov znamená. A v priamom prenose sa o tom presvedčil celý svet."

Hokej je vďaka turnaji na talianskom ľade zase o niečo ďalej. Určite si vďaka februárovej akcii získal nových fanúšikov a zásluhou olympijských prenosov vkročil do zatiaľ nezmapovaných trhov.

Nepochybne uspel aj tam, kde je už dávno doma.

Pro zámorskú televíziu NBC boli milánske súboje najsledovanejšou zimnou olympiádou za posledných 12 rokov. Semifinále Slovensko proti Spojeným štátom sledovalo na obrazovkách STVR :Šport 1,188 milióna televíznych divákov. Na webe stvr bolo zaznamenaných ďalších 306 tisíc spustení.

To všetko sú obrovské čísla.

Turnaj sa odohral v neskutočnom tempe. Na malom ľade sa stále niečo dialo a hráči si nemohli vydýchnuť. Hlavne v súbojoch proti elite sa ukázalo, čo v kom drieme.

Už minuloročný 4 Nations Face-Off naznačil, aké je jedinečné, keď najlepší hokejisti na svete hrajú za svoju krajinu. Olympiáda túto výnimočnosť o rok neskôr ešte znásobila.

Tých niekoľko dní ostane v pamäti každému, komu hokej nie je ľahostajný.

"Budú ľudia na víťazný finálový gól Jacka Hughesa spomínať aj o 46 rokov ako teraz spomínajú na zásah Mikea Eruzioneho proti Sovietom z roku 1980? Dúfam, že áno. Určite to má v sebe rovnaký potenciál," povedal pre NHL.com bývalý hokejista Tony Granato.

Nie pre každého bude teraz jednoduché prepnúť z olympiády na ligu. Niekto sa z Talianska vracia zo zdravotnými problémami, iný s únavou. Napríklad práve Hughesa môže úspech v Miláne nakopnúť aj v dueloch s New Jersey Devils. Rovnako ako brankára Hellebuycka, ktorý doteraz v drese Winnipeg Jets nezažíval ideálnu sezónu.

Z mnohých spoluhráčov z reprezentačných kabín sa teraz znova stanú súperi. Vrhnú sa do ďalších bitiek, ktoré sa tiež môžu zapísať do hokejových letopisov.

Keď si však raz s vnúčatami sadnú k albumu s fotkami, tak sa ich prvá spomienka možno začne práve takto: To vtedy, keď som hral na olympiáde v Miláne...