"Nemám vysvetlenie, prečo som dával toľko gólov. Ako chlapec som hrával s kamarátmi na ulici s loptičkou a pre zábavu som potom ešte strieľal na drevenú dosku. Ale hlavne som skúšal najrôznejšie športy a to sa človek priučí aj niečo iné," tvrdil Nedomanský.
Svoje prvé majstrovstvá odohral už v roku 1965, na šampionátoch získal celkovo osem medailí, medzi ktorými má špeciálne miesto zlato z Prahy 1972. V druhom zápase so ZSSR, ktorý rozhodol o titule, dal Nedomanský úvodný gól.
"Mali sme vtedy vynikajúci tím a nachádzali sme spôsob, ako Rusov poraziť," rozprával útočník, ktorého jedným z najväčších zážitkov sú majstrovstvá sveta 1969 v Štokholme, kde Československo len pár mesiacov po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy dvakrát porazilo nenávideného súpera.
Po góle obrancu Jana Suchého vtedy Nedomanský prišiel k sovietskej bránke a silno ňou lomcoval. "To bola asi najväčšia extáza, akú som v hokeji zažil. Ale rád si spomeniem aj na zápas vo Winnipegu v roku 1967. Vtedy sme Rusom dali 5:2 a ja som strelil štyri góly. Uznali mi ale len tri, pretože pri štvrtom puk pretrhol sieťku," usmieval sa ostrostrelec. "Na mojom poslednom šampionáte v Helsinkách 1974 sme potom Sovietov zmietli 7:2 a to mi tiež urobilo dobre," povedal Nedomanský, ktorý v reprezentačnom drese strelil 163 gólov.
Vzhľadom na to, že pri svojej kariére študoval vysokú školu, ho ako čerstvého tridsiatnika čakala vojenská služba. Takých šialencov, ktorí by sa dobrovoľne hrnuli do zelenej rovnošaty, ale v polovici 70. rokov v Československu veľa nebolo. A nepatril k nim ani Nedomanský. Navyše sa okolo neho sťahovala slučka, ŠtB mu chcela zabaviť pas, donášali naňho jeho známi, o komunistami posvätenom zahraničnom angažmáne nemohlo byť reči.
Vynikajúci útočník si ale vymyslel trik, na ktorý bola tajná polícia krátka. Z Bratislavy sa oficiálne presťahoval do Brna, kde ŠtB nedostala od svojich slovenských kolegov echo. A na Morave mu vydali potrebné pečiatky, aby mohol s rodinou vycestovať na dovolenku do Švajčiarska. Keď bolo jasné, že sa nevráti, komunisti strašne zúrili. Nedomanského meno bolo vymazané z kníh, nesmelo sa o ňom hovoriť, písať.
Pod Alpami ale český emigrant nezostal, rýchlo sa vydal do zámoria, podobne ako jeho reprezentačný spoluhráč Richard Farda.
"Prvú ponuku od klubov NHL sem dostal už v roku 1963, pri turné národného mužstva po Kanade," povedal Nedomanský, ktorý kývol na laso z WHA, kde nakoniec strávil necelé štyri sezóny v kluboch Toronto Toros a Birmingham Bulls a nastupoval tam s hviezdami ako boli Frank Mahovlich, alebo Paul Henderson.
"Mal som to ťažšie v tom, že keby sa mi nedarilo, ako emigrant som sa nemal kam vrátiť. Pre Američanov a Kanaďanov sme pritom boli komunisti, ktorí im berú prácu a dievčatá. Začal sa tréningový kemp: malé ihrisko, veľa hráčov, bola to skrátka smršť! Navyše som nevedel po anglicky," opisoval krušné začiatky. Tiež sa párkrát oháňal päsťami, napríklad v potýčkach so slávnym Darrylom Sittlerom.
Jeho povestný hlad po góloch, ktorý bol v rovnostárskom Československu považovaný za sebectvo, zrazu vynikol. Počas prvej sezóny v NHL sa Nedomanský trochu rozhliadal, ale potom to prišlo: v ročníku 1978-79 nemali Detroit Red Wings produktívnejšieho hráča a chválil ho aj slávny kouč Bobby Kromm.
Pokým Farda kvôli nižšej postave a technickejšiemu založeniu schytával veľa rán, načo sa vrátil do Európy, Nedomanský v tvrdej zámorskej konkurencii obstál.
"Nemal som inú možnosť ako uspieť. Nemohol som si z existenčných dôvodov dovoliť opustiť profesionálny šport. Prídete v tridsiatich a komunikujete na úrovni päťročného dieťaťa. Nerozprával som, mnohým veciam som nerozumel a pomoc žiadna nebola. Ešteže sa hral hokej. Keď som dokázal, že som lepší než ostatní, začali si ma vážiť. Keby som nebol prínosom pre tím, bez milosti by ma vyhodili," zveril sa Nedomanský v rozhovore pre denník MF DNES.
