blackhawks_lose_042017

V sci-fi filmoch sa občas stane, že hlavný hrdina má hneď po prebudení zvláštny dojem, že niečo nie je v poriadku. S rovnakým pocitom dnes vstávali fanúšikovia Chicago Blackhawks. Jeden z najväčších favoritov na zisk Stanley Cupu a víťaz Západnej konferencie vypadol už v prvom kole s Nashville Predators, bez toho že by v sérii uhral hoci len jedinú výhru.

Nezmyselné, absurdné, ale aj pravdivé.
Čo sa stalo s Blackhawks? Veď víťazi z rokov 2010, 2013, 2015 majú stále pokope tvrdé jadro tímu. Keď už v play off vypadli, ako sa im to prihodilo minulý rok alebo v roku 2014, tak to bolo po tvrdom boji na sedem zápasov. Tento rok ale hokejisti Chicaga svoj odchod zo scény spojili s útrpnou rezignáciou.
Vo štvrtom zápase sa Blackhawks nemohli sťažovať na nedostatok šťastia, alebo úroveň súpera, ktorá im skrátka viac nedovoľovala. Tak to nebolo. Chicago už nemalo energiu, aby sa po troch porážkach prebralo k životu a vybralo si dobrovoľnú smrť.
"Keď vypadnete, tak máte tendenciu myslieť na všetky veci, ktoré boli zle," povedal šokovaný kapitán Jonathan Toews. A tých teda bolo. "Je to úplne iný príbeh, keď prehráte na sedem zápasov, alebo keď skončíte po štyroch dueloch, v ktorých ste dali len tri góly. Žiadny veľký boj sa nekonal, Chicago sa neocitlo na dostrel a bol to preňho pochmúrny odchod zo scény.

S rovnakým skóre 0:4 na zápasy skončili Blackhawks naposledy v roku 1993, keď ako šampióni Norrisovej divízie a finalisti Stanley Cupu 1992 vybuchli v sérii proti St. Louis.
"Všetci sme si mysleli, že pôjdeme úplne inou cestou," pripustil Patrick Kane. "Hlavne po takej skvelej základnej časti." Chicago ju zakončilo s 50 výhrami, štyri z nich boli nad Nashvillom, ktorý skončil 15 bodov za Blackhawks.
"Cítili sme sa veľmi sebavedomo. Teraz je to ale nesmierne skľučujúci pocit. Všetci sme z toho v šoku. Bude to strašne dlhé leto," smútil Kane.
Manažment Blackhawks a tréner Joel Quenneville budú počas neho premýšľať, či im skaza s Nashvillom neukázala len holú pravdu súčasnej NHL, že rýchlosť je nadovšetko. Niektorí veteráni v drese Chicaga sa s tempom, aké nasadili Predators, vyrovnávali len veľmi problematicky.
"Nashville sa posunul na level, aký je v play off potrebný a my sme nedokázali zareagovať. My sme nemali úroveň, aká je v takýchto zápasoch nutná," zhodnotil výkony mužstva Quenneville.
"Čím viac sme sa snažili, tým viac sa nám séria vymykala z rúk. Nenašli sme spôsob, ako ukázať čo v nás je. A pritom sme celú sezónu smerovali k tomu, aby sme v play off predvádzali ten najlepší hokej. To sa nepodarilo a strašne nás to štve. Ani sme sa k tomu nepriblížili," povedal Toews.
Jen tri zo 126 striel vypálených na Fína v nashvillskej bránke Pekku Rinneho skončili v sieti. Po góle dali len Toews, Kane a Dennis Rasmussen.
Zvyšok chicagskej ofenzívy sa nezmohol na nič. Marián Hossa nepremenil žiadny z 15 pokusov, Richard Pánik neuspel šesťkrát a šikovný Rus Artemi Panarin mal bilanciu 0-11. Blackhawks vypálili v priemere 31,5 strely na zápas a zaznamenali zbesilý priemer 0,75 streleného gólu na stretnutie. V základnej časti pritom mali priemer 2,98 gólu na zápas.
Ani brankár Crawford sa veľmi nepochlapil. V sérii inkasoval dvanásťkrát, končil s priemerom 2,83 gólu na zápas a s úspešnosťou máličko cez 90 percent.
Pre tridsaťosemročného Hossu to bolo jedno z troch najhorších play off v kariére. Bilanciu 0+0 mal raz, v sezóne 1999-2000, keď hral ešte v Ottawa Senators a potom v ročníku 2011-12, keď mu sezónu ukončil zákrok Raffiho Torresa z Coyotes.
"Základný rozdiel bol v strednom pásme, kde sme mali veľké problémy," vyhlásil Hossa po dvoch zápasoch v Chicagu. "Mali sme hrať oveľa viac na hrane, a hlavne sa snažiť dať prvý gól."
Aj keď sa to Blackhawks v treťom zápase na ľade Predators podarilo, dvojgólový náskok nakoniec stratili a podľahli v predĺžení 2:3. To bol ťažký direkt na bradu.

" V tíme pritom máme veľa chlapcov, ktorí dali v základnej časti cez 20 gólov," nariekal Hossa nad zúfalou produktivitou. Lenže ani Kane s Toewsom, ani Rusi Panarin s Artemom Anisomovom, ani Slováci Hossa s Pánikom ofenzívnu bilanciu veľmi nevylepšili. A Tomáš Jurčo dôveru od kouča Quennevillea nedostal.
Minulý rok označil bývalý slovenský kanonier Peter Bondra Pánika za dominujúceho hráča, v základnej časti si dvadsaťšesťročný útočník vytvoril 22 gólmi a 44 bodmi nové osobné rekordy. Na gól v play off ale stále čaká, tento rok stihol len asistenciu.
Na ďalšiu šancu ukázať, že duch šampiónskeho tímu sa úplne nevytratil, si musia počkať aj Blackhawks. V ére tridsiatich tímov a platových stropov, keď manažment musel každoročne látať diery v zostave, boli tri tituly počas šiestich rokov takmer zázrakom. Tento rok sa ale Chicagu sezóna skončila s nepríjemným odórom hanby.