Do top útoku v histórii NHL patrí aj Jágr

NHL kvôli obavám z pandémie koronavírusu prerušila sezónu 2019-20, ale NHL.com/sk vám naďalej prináša originálnu publicistiku od vážnejších po odľahčené témy. Tentoraz sme vybrali a porovnali najlepšie útoky v histórii NHL a priniesli rebríček prvých desiatich podľa hlasovania našej redakcie.

1. Kevin Stevens (Ron Francis), Mario Lemieux, Jaromír Jágr(Pittsburgh Penguins, 1991-1995)
Žiadny iný útok v histórii nespojil dve také veľké hviezdy, akými boli Lemieux a Jágr. Prvý je spolu s Wayneom Gretzkym považovaný za najlepšieho hokejistu v dejinách a druhý určite patrí do najlepšej pätice. Lemieux v NHL nazbieral celkovo 1723 bodov v 915 zápasoch, Jágr pred dvomi rokmi odišiel do Česka ako druhý najproduktívnejší hráč všetkých čias s 1921 bodmi.
Keď sa namiesto Stevensa postavil na ľavé krídlo tejto formácie Ron Francis, stretli sa v jednom útoku dokonca traja z ôsmich najproduktívnejších mužov v celej histórii NHL. Do útoku dvoch ofenzívne najlepších hráčov 90. rokov však lepšie sedel tvrdý Stevens, ktorý čistil priestor pred bránkou a prebúraval kolegom cestu, ale aj on vedel hrať dobrý hokej. Za štyri roky, keď títo traja hrali prevažne spolu, dali celkovo 425 gólov a nazbierali 1009 bodov. Lemieux pritom v tomto období odohral ledva polovicu zápasov, v 146 štartoch vedľa Jágra a Stevensa však nazbieral 328 bodov (priemer 2,24 na zápas).
2. Jari Kurri, Wayne Gretzky, Glen Anderson (Jaroslav Pouzar, Esa Tikkanen)(Edmonton Oilers, 1982-1988)
Či na pravom krídle hral Kanaďan Anderson, Čech Pouzar alebo Fín Tikkanen, vždy to bol neskutočný hokejový koncert, ktorý dirigoval najslávnejší hokejista všetkých čias Gretzky so svojím verným kolegom Kurrim. Ten prvý bol geniálny tvorca hry a asistoval na 364 gólov fínskeho krídla. Kurri strieľal góly a prihral na 196 Gretzkyho zásahov. Úlohou tretieho do partie bolo hlavne brániť, čo výborne zvládal aj odchovanec Českých Budějovíc Pouzar, ktorý bol na to z československého hokeja zvyknutý.
Gretzky s Kurrim k sebe pasovali ako dvojčatá. "Zistili sme, že asi v deviatich z desiatich prípadov dokážeme dať po tejto osi gól. Nech som našiel Jariho kdekoľvek, dal som mu puk na hokejku alebo na korčuľu a on z toho dokázal skórovať," spomínal neskôr Gretzky.
Ak tvrdíme, že Jágr a Lemieux boli najlepším tandemom všetkých čias, edmontonská dvojica by bola tesne za nimi. Medzi rokmi 1982 až 1988 dali len títo dvaja 718 gólov a nazbierali kozmických 1843 bodov! Ani nehovoriac o play off, v ktorom s Oilers získali štyri Stanley Cupy za päť rokov.

3. Ted Lindsay, Sid Abel, Gordie Howe(Detroit Red Wings, 1947-1952)
V piatich povojnových rokoch sa dali dokopy traja forvardi a všetci traja patria medzi legendy. Hlavné úlohy hrali Lindsay a Howe, ktorí v roku 1952 bok po boku pokračovali ďalej aj po tom, ako Abela nahradil rovnako vynikajúci Alex Delvecchio.
Útok rýchlo dostal prezývku Production Line a je úplne jasné prečo: vďaka úžasnej produktivite, ktorá Detroit vytiahla k štyrom Stanley Cupom za šesť rokov: dvakrát s Abelom a dvakrát s Delvecchiom. Dodnes je poslednou formáciou, ktorej členovia obsadili prvé tri miesta v bodovaní NHL: v sezóne 1949-50 mal Lindsay 78 bodov, Abel 69 a Howe 68. Lindsay skončil s hokejom v roku 1965, Howe si vyslúžil prezývku Mr. Hockey a hral až do 52 rokov - kariéru ukončil v roku 1980 ako vtedy najproduktívnejší hokejista v dejinách s 1850 bodmi a jeho 1767 zápasov je ešte stále aktuálnym rekordom NHL.

4. Toe Blake, Elmer Lach, Maurice Richard(Montreal Canadiens, 1943-1948)
Prvý naozaj superslávny útok v dejinách NHL sa dal dokopy v 40. rokoch v Montreale, keď tréner Dick Irvin postavil ku skúsenému Blakeovi mladíkov Lacha a Richardom. Vzniklo dominantné trio, ktoré priviedlo Canadiens k dvom Stanley Cupom a v sezóne 1944-45 obsadilo prvé tri priečky bodovania NHL: Lach mal po 50 dueloch 80 bodov, Richard 73 a Blake (po 49 štartoch) 67.
Trojica, ktorá dostala prezývku Punch Line (Úderný útok), sa rozpadla v roku 1948, keď Blake ukončil kariéru. O pár rokov neskôr sa stal trénerom legendárneho mužstva Canadiens, ktoré v 50. rokoch vyhralo päť Stanley Cupov za sebou! Z raketovo rýchleho Richarda sa stal najlepší strelec dovtedajšej histórie, v roku 1960 ukončil kariéru s 544 gólmi v 978 zápasoch (o štyri roky neskôr ho prekonal Gordie Howe) a neskôr dal meno súčasnej trofeji pre najlepšieho kanoniera sezóny v NHL.

5. Clark Gillies, Bryan Trottier, Mike Bossy(New York Islanders, 1977-1986)
Keď v roku 1977 prišiel na Long Island nováčik Bossy a ukázal, čo dokáže, tréner Al Albour sformoval najlepší útok prelomu 70. a 80. rokov, ktorý sa zaslúžil o štyri Stanley Cupy newyorského tímu v rade. Trottier bol skvelý tvorca hry, Bossy zase fantastický strelec, z ktorého sa neskôr stalo najlepšie pravé krídlo v histórii až do príchodu Jágra v 90. rokoch.
Elitný útok Islanders dostal malebnú prezývku The Trio Grande (Veľké trio podľa mena rieky Rio Grande). V 689 zápasoch medzi rokmi 1977 a 1986, keď Gillies odišiel do Buffala, dal Bossy 535 gólov (nazbieral 1051 bodov) a Trottier si pripísal 593 asistencií (948 bodov). Za deväť rokov a 1983 štartov títo traja spolu nazbierali skvelých 2499 bodov.

6. Reggie Leach, Bobby Clarke, Bill Barber (Philadelphia Flyers, 1974-1981 )

Aj po štyridsiatich piatich rokoch od zisku dvoch Stanley Cupov sa s legendárnymi Broad Street Bullies spája imidž násilníkov a bitkárov. Aj ich niekdajší slávny rival Phil Esposito však hovoril, že by sa nikdy neprepracovali k dvom trofejam, keby nemali množstvo talentovaných hráčov. Tí najvýnimočnejší z vtedajšieho pensylvánskeho súboru dostali prezývku LCB.
Leach však prišiel do Philadelphie až v roku 1974. Keď sa dal dokopy s Clarkom a Barberom, Flyers obhájili pohár a do roku 1980 ešte dvakrát hrali finále. V sezóne 1975-76 dôrazné trio vytvorilo rekord NHL v počte gólov nastrieľaných jedným útokom - 141 (Leach 61, Clarke 30, Barber 50), kapitán Clarke v nej navyše získal svoju tretiu Hart Trophy a 119 bodmi stvoril rekord klubu. LCB za sedem

spoločných sezón celkovo nastrieľali 649 gólov.
7. Gilbert Perreault, Rene Robert and Rick Martin (Buffalo Sabres, 1972-1979)
Keďže boli všetci traja frankofónni Kanaďania, tak si výborne rozumeli aj mimo ľadu, ale na ľade to bolo cítiť najviac. Útok dostal prezývku French Connection (Francúzska spojka) a okrem Dominika Haška je dodnes najväčšou legendou v histórii klubu. Pred halou KeyBank Center nakoniec stojí socha týchto troch hráčov bok po boku ako symbol Sabres.
Boli ako trojčatá, videli sa aj poslepiačky a vedeli, kde kto bude hrať. Uprostred 70. rokov boli jediným útokom, ktorý mohol konkurovať dominantným Flyers a Canadiens. Za sedem sezón nazbierali spolu 1681 bodov, najviac z nich Perreault (617).

8. Anton Šťastný, Peter Šťastný, Marián Šťastný(Quebec Nordiques, 1981-1986)
Trio bratislavských súrodencov nebolo prvou bratskou trojicou v NHL, pred nimi v lige hrali už Max, Doug a Reg Bentleyovci (Chicago Blackhawks v 40. rokoch) a Barclay, Bob a Bill Plagerovci (St. Louis Blues v 70.). Bratia Šťastní však zo všetkých súrodeneckých útokov boli jasne najlepší.
Keď v roku 1981 Antona a Petra doplnil aj najstarší Marián, ktorý emigroval z komunistického Československa o rok neskôr, vznikol útok, ktorá bola vo svojej dobe najlepší v celej lige a dodnes patrí medzi najlepšie v histórii.
Ako center ju viedol Peter Šťastný, z ktorého sa neskôr stala superhviezda s prezývkou Peter the Great (Peter Veľký) - v 80. rokoch nazbieral v NHL viac bodov ako on už len samotný Gretzky. Vo svojej prvej sezóne bol na ceste stať sa veľkým esom aj Marián, ale zastavilo ho zranenie ramena, ktoré mu pokazilo nielen prebiehajúci ročník, ale limitovalo ho aj po celý zvyšok kariéry. Bratia Šťastní dali v NHL celkovo 823 gólov a nazbierali 2169 bodov (najviac Peter: 450 a 1239).

9. John LeClair, Eric Lindros, Mikael Renberg(Philadelphia Flyers, 1995-1997)
Keby spolu hrali dlhšie, mohli v našom rebríčku figurovať ešte vyššie. LeClair, Lindros a Renberg spolu strávili len dve a pol sezóny a potom bol posledný spomínaný v auguste 1997 vymenený do Tampy Bay. Ale stálo to za to. V jednom čase vytvorili najdominantnejší útok NHL, ktorý svojou obrovskou fyzickou silou kombinovanou so schopnosťou dávať góly drvil všetko, čo mu prišlo do cesty. Vďaka svojmu štýlu a ničivej ofenzíve si vyslúžil prezývku Legion of Doom - Légia skazy.
Jej hlavnou postavou bol kanadský center Lindros, po Lemieuxovi s Jágrom asi najlepší útočník 90. rokov, ktorý ničil súperov dunivými hitmi, ale vedel aj výborne hrať hokej - dokazuje to skvelý priemer 1,36 bodu na zápas počas angažmánu vo Flyers (1992-2000). Američan LeClair sa stal jeho dvorným krídlom a Švéd Renberg ho doplnil rýchlosťou a schopnosťou dať gól. V období, keď hrali spolu, nastrieľali 305 gólov a pripísali si diabolských 666 bodov - Lindros pritom kvôli častým zraneniam odohral len 171 zápasov (LeClair 201 a Renberg 175).

10. Bobby Hull, Murray Balfour, Bill Hay(Chicago Blackhawks, 1960-1964)
Najväčšou hviezdou Chicaga bol v tom období Stan Mikita, ale najlepším útokom v histórii klubu bola určite 'Million Dollar Line' (Miliónová lajna), ktorá vyčíňala na začiatku 60. rokov a pomohla Blackhawks získať prvý a na nasledujúcich 49 rokov aj jediný Stanley Cup v histórii klubu.
Hull bol skvelý strelec (za štyri roky trvania tohto útoku dal 155 gólov), Hay výborný nahrávač (166 asistencií) a Balfour bol dôrazný drvič, ktorý pre nich získaval puky pri mantineloch. Spoločne dali v 760 štartoch všetkých troch 260 gólov a nazbierali 615 bodov.