Lamoriello-holland-Best-GMs

Na začiatku augusta prinášame nový seriál, v ktorom hodnotíme najlepších hráčov na jednotlivých pozíciách v 21. storočí. Nejde o to, čo dosiahli počas celej kariéry, ale len medzi rokmi 2000 a 2021. Šesť členov redakcie NHL.com/sk zostavilo svoju top desiatku, z ktorej vznikol rebríček tých najlepších. Pozrite sa naň a porovnajte ho s tým, koho by ste si vybrali vy. V poslednej časti sa zameriame na generálnych manažérov.

Od ich krokov závisia osudy klubov aj hráčov. Najlepší generálni manažéri v NHL musia byť vizionári a pragmatici zároveň. Hlavne na nich záleží, či sa preinvestované milióny vrátia v podobe športového úspechu na ľade.
Tu je naša top desiatka:
1. Lou Lamoriello 53
Jeho kariéra na poste generálneho manažéra sa začala už v roku 1987. Za necelých 28 rokov Lamoriellovej vlády si New Jersey Devils päťkrát zahrali finále Stanley Cupu a trikrát ho vyhrali (1995, 2000, 2003). Práve rodák z Rhode Islandu pre Devils draftoval Scotta Niedermayera, Patrika Eliáša, Petra Sýkoru alebo neskôr aj Zacha Pariseho, z ktorých sa stali tváre klubu.
Odchod z New Jersey do Toronta v roku 2015 však neznamenal predzvesť konca Lamoriellovej kariéry. O tri roky neskôr sa stal generálnym manažérom New York Islanders, ktorí mu dali voľnú ruku a teraz sa Lamoriellovou zásluhou šplhajú v ligovej hierarchii. Tento rok ich od postupu do finále delila len jedna výhra. Sedemdesiatosemročný šéf vládne tvrdou rukou a robí to dobre, čo dokazuje aj zisk General Manager of the Year Award z rokov 2020 a 2021.
2. Jim Rutherford 49
Ďalší veterán v našom rebríčku. Sedemdesiatdvaročný bývalý brankár v NHL odchytal 457 zápasov v štyroch kluboch, ale výrazné úspechy dosiahol až ako šéf.
Najprv sa 20 rokov aj ako minoritný vlastník staral o Carolina Hurricanes, ktorí v roku 2002 hrali finále. V roku 2006 potom získali Stanley Cup na lavičke s Peterom Lavioletteom, ktorého Rutherford uviedol do funkcie ešte ako tridsaťdeväťročného v roku 2003.
Ostrieľaný Kanaďan je aj architektom triumfu a obhajoby Pittsburgh Penguins v rokoch 2016 a 2017. Risk s odvolaním kouča Mikea Johnstona a angažovaním Mikea Sullivana v decembri 2015 sa oplatil nielen Rutherfordovi.

3. Ken Holland 41
Ďalší manažér, ktorí mal klub pod palcom viac ako dve dekády. Detroit Red Wings počas jeho kraľovania (jún 1997 až apríl 2019) získali tri Stanley Cupy (1998, 2002, 2008) a až do roku 2016 s Hollandom vo funkcii nikdy nechýbali v play off.
Okrem toho desaťkrát vyhrali Centrálnu divíziu, majú päť konferenčných titulov a štyri Presidents' Trophy. V neskorších kolách draftov Holland a jeho tím vyčíhali Pavla Dacjuka, Henrika Zetterberga i Johana Franzéna, budúce piliere zostavy.
V roku 2019 sa Holland ako šesťdesiattriročný presídlil do Edmonton Oilers, z ktorých chce vybudovať kanadskú pevnosť Západnej konferencie. 2
4. Stan Bowman 36
Veľkolepo pokračuje v rodinnej tradícii a nadväzuje na svojho otca Scottyho, najúspešnejšieho trénera v dejinách NHL. Bowman junior sa zapojil do práce v Chicago Blackhawks v roku 2001 a o osem rokov neskôr nahradil vo funkcii generálneho manažéra Dalea Tallona.
S Bowmanom sú spojené tri Stanley Cupy z rokov 2010, 2013 a 2015. Šéfovi Chicaga sa premyslenými zákulisnými ťahmi výborne darilo občerstvovať zostavu, aby nestratila jadro ani šampiónsky nádych. V Bowmanovej chicagskej zbierke je aj Presidents' Trophy 2013, tri konferenčné a divízne tituly a osem účastí v play off.
5. Steve Yzerman 33
Do nami sledovaného obdobia sa ešte zmestí jeho päť hráčskych sezón nezabudnuteľného kapitána Detroitu a trojnásobného víťaza Stanley Cupu. Yzerman si však dáva záležať na to, aby jeho kariéra nestrácala lesk ani po tom, ako bol uvedený do Hokejovej siene slávy (2009).
Bývalý excelentný center je jedným z konštruktérov súčasného tímu Tampa Bay Lightning, kde bol generálnym manažérom v rokoch 2010-18. Aktuálny šéf posledných šampiónov Julien BriseBois z Yzermanovej práce výrazne čerpal.
Už v roku 2015, keď sa Lightning dostali do finále proti Chicagu, bol Yzerman dekorovaný ako General Manager of the Year. V náture bývalého kanadského útočníka boli prekvapujúce herné ťahy na ľade, ktorých sa nevzdal ani ako manažér. V roku 2019 sa zo špičkového tímu Tampy vrátil do podpriemerného Detroitu, aby z neho vytvoril obávaný tím.
6. George McPhee 25
Sedemnásť rokov (1997-2014) bol manažérom Washington Capitals. Je podpísaný pod draftovaním Alexandra Ovečkina (2004), Nicklasa Bäckströma (2006) i Johna Carlsona (2008). Desať účastí v play off a Presidents' Trophy 2010 však bolo s nabitým kádrom Capitals McPheeho maximom.

Skutočne životným dielom šesťdesiattriročného Kanaďana je však tvorba 31. tímu NHL Vegas Golden Knights. McPhee a jeho partia v rozširovacom drafte 2017 vybrali z 'nechcených' hráčov taký kompaktný tím, že okamžite ovládol Pacifickú divíziu a dostal sa až do finále Stanley Cupu, kde však paradoxne prehral s Washingtonom...
McPhee bol vyhlásený za Generálneho manažéra roka a z jeho pôvodnej vízie naďalej čerpá aj jeho nástupca vo funkcii Kelly McCrimmon.
7. Dean Lombardi 22
Ako šéf San Jose Sharks stvoril klubovú kultúru na nasledujúce sezóny, pretože sa veľmi rád spoliehal na veteránov. To bol prístup, ktorý sa mu osvedčil aj v Los Angeles Kings (2006-17). Lombardi si veľmi cenil prácu svojho predchodcu Davea Talora, ktorý pre Kings draftoval Dustina Browna, Anžeho Kopitara a Jonathana Quicka, teda kľúčové osoby cesty za Stanley Cupom 2012.
Lombardi k nemu prispel vyhodením trénera Terryho Murrayho, na ktorého miesto inštaloval Darryla Suttera, svojho starého známeho zo San Jose. Zvyšok je už história. Kings z ôsmeho miesta v konferencii porazili všetkých súperov s celkovým skóre 16:4 a o dva roky neskôr si triumf zopakovali, aj keď vtedy išli za Stanley Cupom oveľa ťažšou cestou.
To, čo v Los Angeles nezvládol Wayne Gretzky, Lombardi so svojimi tímami zvládol až dvakrát.
8. Brian Burke 14
Jeho najslávnejším manažérskym kúskom asi ostane draftovanie Daniela a Henrika Sedinovcov do Vancouver Can6ucks, ku ktorému Burke dospel niekoľkými výmenami a zákulisnými paktmi. V jeho manažérskej zbierke je však aj Stanley Cup 2007 s Anaheim Ducks. Spätne by Burke asi ostal v Kalifornii dlhšie ako tri roky, ale na ponuku z Toronta na jeseň 2008 sa asi nedalo povedať nie.
Maple Leafs však za päť rokov Burkeovho pôsobenia nepostúpili do play off a šéf bol tvrdo ostreľovaný médiami hlavne kvôli príchodu Phila Kessela z Boston Bruins, ktorí vďaka tomu získali Tylera Seguina a Dougieho Hamiltona.
V Calgary Flames (2013-18), ktorí ho najali ako prezidenta pre športový úsek, sa k práci generálneho manažéra dostal ešte na niekoľko mesiacov na prelome rokov 2013-14 po vyhadzove Jaya Feastera.
9. Don Sweeney 9
Ešte len ôsmy generálny manažér v takmer storočných dejinách Boston Bruins. Nečudo, veď Art Ross v tejto funkcii pôsobil 30 rokov a Harry Sinden 28...
Sweeney je v úrade od mája 2015 a už sa stihol stať generálnym manažérom sezóny 2018-19, v ktorej sa Bruins dostali do finále Stanley Cupu.
Viac o téme: [Medzi trénermi 21. storočia dominuje Quenneville]
Bývalý obranca, ktorý v NHL odohral 1115 zápasov (z toho 1052 za Bruins), sa určite nebojí kontroverzných krokov. Vytrejdoval Dougieho Hamiltona a Milana Lucica za výbery v drafte. Neobnovil kontrakt dlhoročnému kapitánovi Zdenovi Chárovi a ďalšieho člena bostonského jadra Davida Krejčího nechal odísť do Olomouca.
10. Joe Sakic 8
"Keď som ho prvýkrát videl na vlastné oči, mal som pocit, že stretávam filmovú hviezdu," opísal svoje dojmy zo stretnutia s charizmatickým šéfom Colorado Avalanche gólman Pavel Francouz.
Dvojnásobný víťaz Stanley Cupu (1996, 2001) ukončil hráčsku kariéru až v sezóne 2008-09 ako jeden z najlepších útočníkov všetkých čias, keď v 1378 štartoch naz6bieral 1641 bodov (625+1016). Ako manažér si Sakic od roku 2014 určil jasný cieľ - dostať Avalanche znova na vrchol.
Jeho podpis je pod draftovaním Mikka Rantanena (2015) i Calea Makara (2017). Na Colorade jasne vidieť postupné kroky nahor. Tento rok Avalanche vyhrali Presidents' Trophy a na budúci rok by sa už radi fotili so Stanley Cupom.
Tesne pod čiarou: Doug Armstrong, Ray Shero, David Poile...