Bourqueovi pomohla magická guľa

NHL kvôli obavám z pandémie koronavírusu prerušila sezónu 2019-20, ale NHL.com/sk vám naďalej prináša originálnu publicistiku od vážnejších po odľahčené témy. V novej rubrike s názvom Pondelkové príhovory sa raz za týždeň pokúsime priblížiť, ako mohli vyzerať chvíle, v ktorých sa hráči či tréneri odhodlali k zásadným motivačným prejavom, vďaka ktorým ich tímy potom vo veľkom triumfovali. Pokračujeme spomienkou na dojímavý príbeh Raya Bourquea, ktorý sa po 22 rokoch v NHL dočkal Stanley Cupu.

Uvedenie do deja
Vtedy mu to asi želal úplne každý, kto práve nedržal palce New Jersey Devils. Príbeh finále 2001 sa točil predovšetkým okolo hokejového harcovníka Raya Bourquea, ktorý rok a pol pred tým prišiel do Colorado Avalanche z mužstva Boston Bruins.
V Bostone sa stal absolútnou ikonou. Za Bruins odohral 21 sezón, bol najdlhšie slúžiacim kapitánom v histórii. Fanúšikovia ho milovali. Nie náhodou je dnes medzi bekmi rekordérom ligy v počte bodov, gólov aj asistencií.
Pre Boston sa však na prelome tisícročí začali zlé časy a štyridsaťročný veterán zistil, že ak chce ešte niekedy získať Stanley Cup, musí to skúsiť inde. Takže klub svojho srdca požiadal o výmenu a vzápätí sa sťahoval do Denveru.
*** ***Viac o téme: [Zdeno, vieš, čo robil Franklin v roku 1753? ]
Jeho prvá, aj keď necelá sezóna v Colorade sa skončila konferenčným finále. O rok neskôr sa s Avalanche dostal ešte o krok ďalej. Na dosiahnutie vysnívaného triumfu mu už stačilo len jedno: poraziť Devils.
Bourque a spol. po piatom dueli prehrávali 2:3, na ľade New Jersey však natešeného súpera vyškolili 4:0. Rozhodujúca séria vtedy dospela až do siedmeho zápasu, 9. júna 2001 sa malo hrať o všetko.
Po rannom rozkorčuľovaní muž s prešedivenou bradou spoluhráčov požiadal, aby ešte chvíľu počkali v kabíne.
Pamätný príhovor
Bourque zhasne žiarivku a zapáli namiesto nej levanduľovú sviečku. Zo skrinky vytiahne kohútí pazúrik, čierny špicatý klobúk lemovaný zmijou kožou a zúbky osmáka degu. Celý sa zahalí do plášťa z tmavého zamatu. So škrípaním otvorí starú hrdzavú truhličku na stole a vyberie z nej zaprášenú krištáľovú guľu.
"Chlapci, toto mi ostalo na povale po praprababičke Hilde," vysvetľuje. "Nikdy som tomu veľmi neveril, ale vraj vedela veštiť budúcnosť. Čo keď na tom niečo je? Ja pre ten pohár urobím fakt čokoľvek."
Bitkár Scott Parker sa z tej mystiky okamžite celý roztrasie a s vydeseným výrazom sa schováva za automatom na kávu. Patrick Roy si podľa svojho zvyku začína rozčúlene pohmkávať.
"Tak to skús," nabáda spoluhráča Peter Forsberg. "Najskôr sa teda pozri napríklad na to, kto bude o dvadsať rokov najslávnejším Švédom. Ja? Björn Borg? Nejaký vedec, herec, modelka? Niekto z Abby?"
Bourque pohladká guľu a pomaly odriekava: "Tu stojí, že bude od vás najslávnejšie nejaké sedemnásťročné dievča, ktoré tvrdí, že sa nemá lietať lietadlom."
V kabíne sa rozoznie smiech.

"To je hrozná blbosť," vystihne to za všetkých Martin Škoula. "No to určite. A v Prahe sa bude hrať NHL a u nás budú zase o všetkom rozhodovať komunisti, Oscara vyhrá kórejský film a ľudia budú zarábať rovnaké peniaze ako my len za to, že si odfotia, čo mali na večeru, nie?"
"A prezidentom bude Donald Trump," pridá sa Alex Tanguay.
"A St. Louis Blues vyhrajú Stanley Cup," doplní s hurónskym rehotom Adam Foote.
"A ja Jack Adams Award," baví sa Roy.
Všetko to znie rovnako smiešne. Len Joe Sakic sa nesmeje - nabáda Bourquea, aby pokračoval v čítaní budúcnosti. Veterán sa nenechá dlho prosiť.
"Chlapci, nie je ľahké sa v tom orientovať, ja v tej guli pozorujem len výjavy. Napríklad tu vidím, že sa tento rok niečo stane dvojčatám."
"Sedinovcom?" čuduje sa Ville Nieminen.
"Ťažko povedať, to už neviem zistiť. Veľa iných vecí sa tu však rysuje konkrétnejšie - a väčšinou je to dosť zvláštne. Napríklad móda! Všetci chlapi budú nosiť brady ako Rasputin, ženy zase vyblednuté rifle so zvýšeným pásom a šusťákové bundy. Ako v osemdesiatych!"
"Mne to vôbec nepripadá čudné, u nás Litoměřiciach sa to nosí stále," namieta Škoula.
"Vidím tu aj to, že syn Milana Hejduka v roku 2024 vyhrá majstrovstvá sveta," nadväzuje Bourque.
Vedľa sediaci Hejduk sa celý rozžiari a už si predstavuje oslavy na pražskom Staromestskom námestí. Bourque pokračuje: "Ale je dosť divné, že má pri tom na sebe modrý dres a v tíme sú s ním aj syn Chrisa Druryho a Shjona Podeina. No nič, už tá guľa asi veľmi nejde."
"No tak sa už pozri na to najdôležitejšie! Na dnešný večer!" netrpezlivo kričí Sakic.

Bourque ešte raz pohladká magický nástroj, kohútim pazúrom nad ním opíše ležatú osmičku. Až potom sa pred ním v guli odohrajú kľúčové momenty siedmeho zápasu a neubráni sa úsmevu.
"Počúvaj hlavne ty, Alex," hovorí Tanguayovi. "V 13. minúte zľava obídeš Brodeurovu bránku a rýchlo mu to tam šupneš pod hokejku. Keď sa v 25. minúte napravo vyštartuje Joe, pakuj za ním - puk sa k tebe odrazí a v pohode ho doklepneš. A ty, Joe, sa potom o chvíľu nebol trafiť ľavý horný roh Brodeurovej bránky. Uvidíš, padne to tam. No, a potom to už dáme, nech sa deje čokoľvek."
V tej chvíli do kabíny vstúpi tréner Bob Hartley. Začudovane zapne svetlo: "To čo tu preboha robíte?"
Bourqueovi spadne krištáľová guľa a rozbije sa na márne kúsky. Ale nikomu to nevadí. Aj tak už nie je potrebná.
Ako to celé dopadlo
Presne tak, ako predpovedal inštrument Hildy Bourqueové. Hokejisti Colorada vstúpili do zápasu bez nervozity. Akoby vedeli, že to nemôže dopadnúť zle.
Pekne im to za Martina Brodeura napadalo. Najskôr dvakrát Tanguayovi, potom raz Sakicovi. Zníženie Petra Sýkoru v 30. minúte už nič nezmenilo, Avalanche vyhrali 3:1.
Exkluzívny obsah a všetko podstatné o NHL: sledujte náš [Facebook a Twitter!]
Zo všetkých hráčov s lavínou na drese z toho mal najväčšiu radosť Bourque.
Keď Sakic dostal Garyho Battmana Stanley Cup, tak trofej nezdvihol nad hlavu, ale okamžite ju odovzdal dojatému veteránovi. Bourque mal v tej chvíli za sebou 1612 zápasov v základnej časti a 214 v play off. Žiadny víťaz Stanley Cupu na prvenstvo nečakal dlhšie.
Jeho príbeh je dodnes veľkou inšpiráciou. Kariéru nekončil len ako jeden z najlepších obrancov v dejinách NHL a ako päťnásobný držiteľ James Norris Memorial Trophy. Končil aj ako šampión.