Moment #9: Český kolotoč v bránke: Nech chytá Vokounička!

Hokejisti NHL sa vracajú pod päť kruhov, vo februári budú bojovať o medaily na Zimných olympijských hrách Miláno-Cortina 2026. Vždy 5. a 20. deň v mesiaci budeme predtým prinášať seriál, ktorý sa vracia k najväčším udalostiam OH s účasťou hokejistov zo zámorskej ligy (1998, 2002, 2006, 2010 a 2014) z globálneho aj zo slovenského pohľadu. Momentom číslo 9 je pre nás český brankársky kolotoč na olympiáde v Turíne.

Tesne pred polnočnou uzávierkou po prehre 2:3 v poslednom zápase skupiny s Kanadou armáda českých športových žurnalistov narýchlo písala komentáre do posledného vydania stredajších denníkov. Asi polovica z nich navrhovala, aby do štvrťfinále proti Slovensku viedol reprezentáciu Tomáš Vokoun. Druhá polovica bola za Milana Hniličku.

Po odoslaní textov sa v tlačovom stredisku turínskej haly Palasport Olimpico rozhorela vášnivá debata, ktorá sa každou minútou stupňovala... Až niekto vykríkol: "Nech chytá Vokounička!"

A od vedľajšieho stolu sa ozvala odpoveď: "Najlepšie by bolo, keby išiel do bránky Hniloun."

Ako vidieť, tak únava z dlhej športovej akcie s náročnými presunmi po olympijských športoviskách medzi mestom a horami, si vyberá daň aj na novinároch. Zároveň však táto epizóda vystihuje zvláštnosť situácie, v akej sa vtedy ocitol Alois Hadamczik, tréner tímu s hviezdami na vrchole, od ktorého mnohí fanúšikovia čakali ďalšie olympijské zlato.

Na hry do Turína zobral Dominika Haška, Vokouna a Hniličku. Ešte dva dni pred úvodným zápasom s Nemeckom nechcel oznámiť, kto bude reprezentačnou jednotkou, ani kto bude chytať v prvom dueli, čo vnieslo špekulácie a nervozitu do českej olympijskej výpravy aj medzi fanúšikov. Tí si totiž dobre pamätali, ako Vokoun dotiahol Česko k zlatu na majstrovstvách sveta IIHF vo Viedni 2005 a chytal tam skvele do veľkej miery vďaka dôvere, ktorú už dlho pred turnajom verejne deklaroval vtedajší tréner Vladimír Růžička.

Atmosfére v Turíne nepomohla ani zatúlaná batožina Haška, ktorý musel trénovať vo výstroji požičanom od talianskeho tímu. Veci nedorazili ani niekoľkým ďalším hokejistom.

Hadamczik sa nakoniec rozhodol pre Haška, teda už štyridsaťjedenročnú legendu, olympijského šampióna z Nagana a víťaza Stanley Cupu s Detroit Red Wings, ktorý v tom období v NHL chytal za Ottawa Senators. Lenže akoby sa už nad tímom vznášala zlá karma - 'Dominátor' si v 10. minúte prvého zápasu natiahol priťahovač stehenného svalu a skončil sa preňho nielen olympijský turnaj, ale aj celá sezóna 2005-06.

"Je to neobvyklá vec, ale človek musí byť vždy pripravený. Toto si samozrejme neželáte, ale keď sa to stane, tak sa rozhýbete a idete chytať," uviedol Vokoun po prvom zápase, do ktorého naskočil ako náhradník a vychytal výhru 4:1.

Lenže možno aj kvôli predchádzajúcej neistote v Turíne nemal takú formu ako na predchádzajúcom šampionáte vo Viedni a podobne to bolo aj s celým tímom.

Už v druhom zápase skupiny Česi prehrali 2:3 so Švajčiarskom, čo síce neznie tak hrozivo, ale na vtedajšie pomery to bol takmer šok. Nasledovala porážka 2:4 s Fínskom a 'utrápená' výhra 4:1 s outsiderom z Talianska.

V poslednom dueli skupiny to vyzeralo takmer na debakel. Kanada nasypala národnému tímu tri góly v prvej tretine a Vokoun po pauze nechal miesto Hniličkovi, ktorý sa rýchlo chytil niekoľkými vydarenými zákrokmi a nakoniec stál za veľkým vzopätím, ktoré takmer viedlo k vyrovnaniu. Po góloch Pavla Kubinu a Petra Čajánka zrazu Česi favorita pritlačili a v tretej tretine mu dovolili len dve strely.

Po porážke 2:3 s Kanadou sa tak pôvodne brankárska trojka náhle stala kandidátom na post prvého brankára do štvrťfinále proti víťazom skupiny B Slovákom. Nešlo však len o čaro okamihu, ktoré sa rýchlo rozplynie? Na jednej strane brankár, s ktorým sa veľmi nepočítalo, na druhej zlatý hrdina z Viedne. Hnilička alebo Vokoun. Vokoun alebo Hnilička?

Ideálna by asi bola kombinácia - Vokounička. Alebo pokojne Hniloun. Prvé skombinované priezvisko evokovalo predstavu vrtkej rybičky hádzajucej sa v bránkovisku od jednej tyčky k druhej. Do druhé zase pokojne stojacu istotu, ktorú máločo vyvedie z miery.

Vybrať bolo treba rýchlo, štvrťfinále bolo na programe každý deň.

"Bude chytať Hnilička. Všetky rozhodnutia v živote sú ťažké, ale získal som presvedčenie, že do bránky by mal ísť on," oznámil Hadamczik po dopoludňajšom rozkorčuľovaní. "Ísť do bránky je pocta a zodpovednosť pre každého. Hnilička to zobral tak, ako to má správny hráč vziať. Rovnako ako Vokoun, ktorý je súčasťou tímu rovnako ako on, a pokiaľ to bude nutné, tak je pripravený chytať."

Stávka hlavného trénera vyšla. Hnilička proti ofenzívne naladeným Slovákom chytal parádne a priviedol tím k výhre 3:1. Pred semifinále so Švédskom už malo byť jasno.

Lenže vtedy sa dôsledky predchádzajúceho brankárskeho kolotoča prejavili naplno. Švédi vyhrali prvú tretinu 2:1, ale na začiatku tej druhej však dali tri góly v priebehu necelých ôsmich minút a de facto bolo po zápase. Hnilička odišiel z bránkoviska, do ktorého sa vrátil Vokoun. Ten potom inkasoval ešte dvakrát a český zlatý sen sa rozplynul po porážke 3:7.

Väčšina gólov padla z tečov alebo dorážok, ale s niektorými si Hnilička mohol poradiť - napríklad s tým z hokejky obrancu Christiana Bäckmana. A nervozita okolo bránkoviska sa preniesla aj na tím.

"Necítil som dôveru," priznal Hnilička po olympiáde.

Do bránky sa vrátil Vokoun, ktorý v zápase o tretie miesto našiel správny rytmus. Česi aj vďaka tomu porazili Rusko 3:0 a získali bronz. Z dnešného pohľadu výrazný úspech, veď to bola doteraz posledná česká hokejová medaila z olympiád.

Dodnes je však ťažké vytesniť pocit, že nebyť vtedajšieho čudného brankárskeho kolotoča a následne pokazenej atmosféry okolo celého mužstva, tak sa mohli českí reprezentanti s nabitým tímom na vrchole dostať ešte ďalej.