Premenované ceny: Cena Mariána Šťastného a Demitrova trofej

Počas prestávky v rozohranej sezóne 2019-20 je čas na rôzne odľahčené témy i fiktívne príbehy. Vo štvrtok vám NHL.com/sk prináša rubriku Premenované ceny, v ktorej sa pozeráme na to, ako by sa mali volať veľké trofeje udelené po skončení sezóny v NHL, keby mali niesť mená výlučne slovenských osobností. Pozreli sme sa aj na hráčov, ktorí by ich v daný rok dostali, ak by sa udeľovali iba slovenským hokejistom. Tentoraz sú na rade Lady Byng Trophy a Ted Lindsay Award.

Lady Byng Trophy - Pamätná trofej Pavla Demitru
Druhá najstaršia cena NHL je už od sezóny 1924-25 prideľovaná hráčovi, ktorého vysoký herný štandard je unikátne skombinovaný s 'gentlemanskou' hrou.
My ju pomenovávame po Pavlovi Demitrovi, ktorý Lady Byng Trophy získal v sezóne 1999-2000, keď jeho St. Louis Blues ovládli základnú časť so ziskom 114 bodov. Slovenský mozog tímu k tomu prispel 28 gólmi a 47 asistenciami v 71 zápasoch, v ktorých inkasoval len osem trestných minút.
Demitra ovládol hlasovanie s 302 bodmi pred škandinávskym dvojblokom Nicklas Lidström z Detroit Red Wings (263 b.), Teemu Selänne (169 b.) z Anaheim Mighty Ducks.

Center Blues vtedy vyrazil na odovzdávanie cien do Toronta v sprievode svojho otca, ale kvôli problémom s letenkami a vízami do Kanady nakoniec nepricestoval a Lady Byng Trophy zaňho na pódiu preberal tréner St. Louis Joel Quenneville. Demitra si cenu poťažkal až počas krátkeho ceremoniálu pred fanúšikmi Blues na začiatku nasledujúcej sezóny.
Aj neskôr však pri rôznych príležitostiach dokazoval, že svoj účinný štýl dokáže ideálne skombinovať s čestnou hrou. V sezóne 2002-03 bol v hlasovaní o Lady Byng šiesty.
V našom plebiscite by si cenu pomenovanú po sebe prevzal až päťkrát, ešte o jednu trofej viac by od roku 2003 získal Marián Hossa. K trom prvenstvám by dospel Žigmund Pálffy a v posledných rokoch by slabšiu konkurenciu využil na dve ceny Tomáš Tatar. K Demitrovej ladnosti skombinovanej s herným prehľadom a citom na originálne riešenia však útočníkovi Montreal Canadiens ešte predsa len niečo chýba.
Viac o téme: [Slovenská stopa: St. Louis Blues\]
Fiktívni slovenskí víťazi 'Pamätnej trofeje Pavla Demitru'
1993 Peter Šťastný (New Jersey Devils)
1994 Zdeno Cíger (Edmonton Oilers)
1995 Peter Bondra (Washington Capitals)
1996 Peter Bondra (Washington Capitals)
1997 Žigmund Pálffy (New York Islanders)
1998 Žigmund Pálffy (New York Islanders)
1999 Pavol Demitra (St. Louis Blues)
2000 Pavol Demitra (St. Louis Blues)
2001 Žigmund Pálffy (Los Angeles Kings)
2002 Miroslav Šatan (Buffalo Sabres)
2003 Marián Hossa (Ottawa Senators)
2004 Pavol Demitra (St. Louis Blues)
2006 Pavol Demitra (Los Angeles Kings)
2007 Marián Hossa (Atlanta Thrashers)
2008 Marián Gáborík (Minnesota Wild)
2009 Pavol Demitra (Vancouver Canucks)
2010 Marián Gáborík (New York Rangers)
2011 Ľubomír Višňovský (Anaheim Ducks)
2012 Marián Hossa (Chicago Blackhawks)
2013 Marián Hossa (Chicago Blackhawks)
2014 Marián Hossa (Chicago Blackhawks)
2015 Marián Gáborík (Los Angeles Kings)
2016 Andrej Sekera (Edmonton Oilers)
2017 Marián Hossa (Chicago Blackhawks)
2018 Tomáš Tatar (Detroit Red Wings, Vegas Golden Knights)
2019 Tomáš Tatar (Montreal Canadiens)
Ted Lindsay Award - Cena Mariána Šťastného
Pre mnohých hokejistov má táto cena ešte väčší význam ako Hart Trophy, pretože o jej držiteľovi rozhodujú samotní hráči. A víťaz si ich rešpekt spravidla veľmi váži.
V polovici sedemdesiatych rokov na Slovensku nebol väčší hokejový šéf, ako bol najstarší zo súrodeneckého tria Šťastných Marián, ktorý už pri debute na majstrovstvách sveta 1975 ukázal, že jeho nominácia bola oprávnená a neskôr prebíjal cestu do národného tímu aj svojim bratom Petrovi a Antonovi.
Prvýkrát sa kompletný triumvirát Šťastných predstavil v reprezentácii pred majstrovstvami sveta v Prahe 1978 v príprave proti NDR.
"V Hradci Králové sme vyhrali 10:4 a náš útok dal šesť gólov. Od nášho druhého gólu ľudia stáli a tlieskali počas celého nášho pobytu na ľade. Antona však z kádra nakoniec vyradili a na šampionáte s nami potom hral Franta Černík," opisoval Šťastný, ktorého ligové štatistiky sú ohromujúce.

V sezóne 1974-75 strelil v 43 zápasoch za Slovan Bratislava 36 gólov. K titulu z roku 1979 Marián Šťastný prispel 74 bodmi (39+35) v 40 zápasoch.
"Slovan som ťahal na ramenách. Keď sme niekde vyhrali 1:0 alebo 2:1, tak som dal gól alebo prihral. Mal som kvality a bol som na to hrdý," tvrdil Šťastný, ktorého kariéru výrazne ovplyvnila emigrácia bratov, o ktorej do poslednej chvíle netušil.
Po odchode Petra a Antona do NHL ich najstarší súrodenec dostal doma dištanc.
"Aby som bol fit, trénoval som s dorastencami, lenže niektoré tréningy boli po ligovom zápase a na mňa ostávalo v hľadisku tritisíc ľudí. Aby sa pozreli, ako trénuje Šťastný..."
Bez najlepšieho útoku sa Slovan trápil a v roku 1981 dokonca vypadol z najvyššej československej súťaže. Šťastný neskôr nasledoval svojich bratov, s ktorými v Québec Nordiques stvoril jeden z najslávnejších útokov v dejinách NHL.
Po ročnej hernej pauze Šťastný v 74 zápasoch nazbieral 35 gólov a 54 asistencií, v play off dal spolu 17 bodov (3+14) v šestnástich štartoch a s bratmi ťahal Nordiques cez Montreal a Boston Bruins až do konferenčného finále proti New York Islanders. Aj za morom sa majster sveta z rokov 1976 a 1977 ukázal, kto bol tým najlepším hokejovým vzorom pre jeho súrodencov.
Najčastejšími držiteľmi Ceny Mariána Šťastného v našom rebríčku boli kanonier Peter Bondra a obranca Zdeno Chára (obaja 5x). Štyri prvenstvá by si pripísali Pavol Demitra a Marián Hossa. Silné slovenské osobnosti po skončení éry bratov Šťastných nezmizli.
Fiktívni slovenskí víťazi 'Ceny Mariána Šťastného'
1993 Peter Bondra (Washington Capitals)
1994 Peter Bondra (Washington Capitals)
1995 Peter Bondra (Washington Capitals)
1996 Peter Bondra (Washington Capitals)
1997 Žigmund Pálffy (New York Islanders)
1998 Peter Bondra (Washington Capitals)
1999 Pavol Demitra (St. Louis Blues)
2000 Pavol Demitra (St. Louis Blues)
2001 Žigmund Pálffy (Los Angeles Kings)
2002 Pavol Demitra (St. Louis Blues)
2003 Pavol Demitra (St. Louis Blues)
2004 Zdeno Chára (Ottawa Senators)
2006 Marián Hossa (Atlanta Thrashers)
2007 Marián Hossa (Atlanta Thrashers)
2008 Marián Gáborík (Minnesota Wild)
2009 Zdeno Chára (Boston Bruins)
2010 Marián Gáborík (New York Rangers)
2011 Ľubomír Višňovský (Anaheim Ducks)
2012 Marián Gáborík (New York Rangers)
2013 Marián Hossa (Chicago Blackhawks)
2014 Zdeno Chára (Boston Bruins)
2015 Marián Hossa (Chicago Blackhawks)
2016 Andrej Sekera (Edmonton Oilers)
2017 Andrej Sekera (Edmonton Oilers)
2018 Zdeno Chára (Boston Bruins)
2019 Zdeno Chára (Boston Bruins)