Trejd, ktorý sa vydaril. Tkachuk bol kľúčom k Poháru

Deň, keď sa zo silného tímu stal jeden z horúcich adeptov na Stanley Cup. Tento trejd bol poslednou, ale kľúčovou časťou víťazného puzzle.

22. júla 2022. Magický dátum, magický začiatok magického príbehu.

Vtedy Florida Panthers vyslali do sveta správu, že získali útočníka Matthewa Tkachuka, dlhoročnú oporu Calgary Flames. Opačným smerom putoval okrem iného Jonathan Huberdeau, duša a hlavná tvár tímu.

Bol to správny krok? Pred dvomi rokmi sa objavila aj neistota.

Netrvalo dlho a obavy sa rozptýlili. Pokým Huberdeau po príchode do Kanady spomalil, z Tkachuka sa stal kľúčový hráč. Bojovník, ktorý ostatných strhol svojim prístupom. Špecialista na víťazné góly. A teraz už aj víťaz Stanley Cupu.

"Je to prirodzený líder. Prišiel a hneď to bolo vidieť. Viedol tím na ľade, ale aj mimo neho. Odviedol neuveriteľnú prácu," vychvaľuje jeho prínos Aleksander Barkov, fínsky kapitán mužstva.

Spätne sa jasne ukazuje, že to bol pre Panthers zlatý trejd. "Myslím si, že zlom nastal pred dvomi rokmi, keď Florida získala Tkachuka. Týmto krokom jasne ukázala: Naozaj chceme pohár," súhlasí aj bývalý skvelý útočník Martin Straka, ktorý si v roku 1996 s Panthers zahral ich prvé finále v histórii.

Na ďalšiu finálovú účasť si klub zo slnečného štátu musel počkať 27 rokov. Až na vrchol sa Panthers minulý rok nedostali, stroskotali vo finále na Vegas Golden Knights. Už vtedy Tkachuk v play off dominoval, rozhodoval série a ukázal, že je nenahraditeľný.

Teraz to so spoluhráčmi vďaka víťazstvu v siedmom zápase s Edmonton Oilers dotiahol až k hokejovému grálu.

"Je to skutočný šampión. Pravý víťaz. Skrátka dôležitý člen nášho mužstva," chváli ho aj brankár Sergej Bobrovskij.

Vo veku 26 rokov je syn bývalého slávneho útočníka Keitha Tkachuka v najlepších rokoch a na vrchole síl. V tohtoročnom play off si pripísal 22 bodov (6+16) v 24 zápasoch. Po tom poslednom mohol najslávnejšiu športovú trofej zdvihnúť nad hlavu a hrdo ju ukázať do hľadiska.

Na miesta, kde sedela jeho rodina. Aj otec a brat Brady, rovnako útočník, ktorý je kapitán Ottawa Senators. Bol to emotívny moment. Otec Keith si utieral slzy a brat mával rukami.

"Toto je pre moju rodinu," povedal dojatý Matthew na ľade. "Meno Tkachuk bude konečne na Pohári! Toto je pre nich."

Všetci traja v NHL spolu odohrali 2391 zápasov. Až staršiemu synovi sa však podarilo zdvihnúť nad hlavu Stanley Cup. "Keď som odchádzal z domu na zápas, tak som si hovoril, že to chcem vyhrať pre otca a mamu. Som rád, že sa to podarilo," dodáva Tkachuk. 

Bojovník, ktorý sa nikdy nevzdá. Na ľade je z neho predátor, ktorý má pred sebou jedinú korisť. Víťazstvo.      

"Je srdcom nášho tímu," výstižne to opísal tridsaťšesťročný veterán Kyle Okposo, ktorý si mohol poťažkať pohár až po odohraní viac ako tisícky zápasov v NHL.  

Florida ho pred uzávierkou prestupov získala z Buffalo Sabres. Mal dodať nadhľad a skúsenosti. Vyšlo to.  

"Je fantastické, že môžem byť jeho spoluhráč," hovorí Okposo o Tkachukovi. "Nie je veľmi príjemné hrať proti nemu, ale mať ho v tíme je super." 

Brat Brady na ľade s dojatím spomínal na to, ako v St. Louis, kde vyrastali, doma hrali hokej. "Je to niečo, o čom sme snívali. A teraz sa to podarilo, je to..." ťažko hľadal slová o dva roky mladší súrodenec, ktorý tento rok ako kapitán viedol USA na majstrovstvách sveta IIHF v Prahe a v Ostrave.  

"Som z toho nadšený a nenachádzam slová. Naozaj super moment," hovorí Brady, ktorý bol so Senators od titulu veľmi ďaleko. Aj tak sa dočkal aspoň ako člen rodiny. Rovnako ako otec, ktorý kariéru najviac spojil so St. Louis Blues. 

Presne to bol dôvod, prečo sa generálny manažér Bill Zito pred dvomi rokmi rozhodol pre obrovský trejd. Dobre vedel, prečo Tkachuka tak veľmi chce.  

Keď sa ho minulý rok v apríli novinári pýtali, či ho uspokojil vstup do play off, tak otvorene priznal: "Chcel by som povedať áno, ale nie je to ten prípad. Máme dobrých hráčov a dobrých trénerov, ale je to len začiatok. Teším sa," jasne naznačil, že cieľom je niečo viac. 

To, čo sa im podarilo teraz.  

Stanley Cup. Aj vďaka Tkachukovi.