Jágr má 45. Hokej si bez neho nedokážeme predstaviť

Gordie Howe hral tak dlho, že si vyslúžil prezývku 'Mr. Hockey'.
Rovnako ako bol práve on pre Kanadu stelesnením tohto športu, pre Česko (a do určitej miery aj pre Slovensko) je stelesnením hokeja Jaromír Jágr. Útočník z Kladna je už viac ako štvrťstoročie súčasťou histórie i prítomnosti, de facto aj súčasťou našich životov.

Poznajú ho všetci a všetci si zvykli, že tento šport je bez neho takmer nemysliteľný. Ako by to tak bolo odjakživa a ako keby sa to nikdy nemalo skončiť. Predstaviť si hokej bez čísla 68 sa vlastne ani nedá.
Český Pán Hokej. Narodil sa 15. februára 1972. V stredu oslavuje 45. narodeniny.
Keď mal 15 rokov, hral s juniormi z Kladna a vyskúšal si najvyššiu československú súťaž pod menom Zdeněk Hrabě, pretože prvá liga sa vtedy smela hrať až od 16 rokov.
V 18 už bol na majstrovstvách sveta dospelých vo Švajčiarsku v senzačnej mládežníckej lajne s Robertom Reichlom a Bobby Holíkom. V tom istom roku bol draftovaný do NHL a vstúpil do nej ako jeden z najväčších talentov.
V 20 rokoch už mal za sebou prvé víťazstvá v Stanley Cupe a s Pittsburgh Penguins mal práve nakročené k jeho obhajobe. V 25 načal prvú zo série štyroch sezón za sebou, v ktorých získal Art Ross Trophy pre víťaza bodovania NHL (okrem neho sa to v histórii podarilo len Wayneovi Gretzkymu, Howeovi a Philovi Espositovi). 26. narodeniny oslávil na olympiáde v Nagane, kde pre Česko pomohol vybojovať senzačné zlaté medaily.

V 30 rokoch mal za sebou päť Art Ross Trophy a jednu Hart Trophy, v 33 získal titul majstra sveta vo Viedni 2005 a stal sa tak členom Triple Gold Clubu. V 35 bol hlavným strojcom vzostupu New York Rangers a hovoril: "Podľa otca má chlap najviac síl v tridsiatich siedmich. Takže ja sa teraz budem vekom ešte zlepšovať."
Vtedy sa zdalo, že sa pomaly blíži čas, keď začne uvažovať o konci kariéry. Nakoniec, s reprezentáciou sa prvýkrát takmer lúčil už po Nagane.
Namiesto toho však v 38 rokoch oslávil druhý titul majstra sveta a v 39 rokoch sa vrátil po trojročnom angažmáne v Kontinentálnej hokejovej lige, kde hájil farby Avangardu Omsk, späť do NHL. A v nej sa rok čo rok zlepšoval. V 41 rokoch si zahral s Boston Bruins finále Stanley Cupu, v 43 bol vymenený z New Jersey Devils do klubu Florida Panthers, kde valcuje dodnes. A v 45 rokoch je druhý v historickom bodovaní NHL, tretí v góloch a piaty v asistenciách.
"Chcem hrať do päťdesiatich," vyhlásil potom, ako na Floride chytil druhý dych.
V predvečer svojich 45. narodenín to pozmenil.
"Päťdesiatpäť. Práve som sa rozhodol. Pretože sa cítim tak dobre, budem na ľade do 55," povedal koncom januára pri príležitosti vymenovania medzi stovku najväčších legiend v histórii NHL.
55 znie ako bláznivé číslo. Veď aj Howe, kanadský Pán Hokej, hral 'len' do 52. Lenže nie je bláznivé už to, že v súčasnosti drží Jágr krok s o generáciu mladšími hráčmi v stále rýchlejšej NHL, proti ktorej vyzeral hokej v Howeových časoch trochu ako spomalený film?
Nie je veľa hráčov, ktorí dokázali po štyridsiatke podávať skoro rovnaké výkony ako pred tým. Do tejto hŕstky hokejovo dlhovekých hviezd patrili napríklad Howe, Chris Chelios, Jacques Plante, Dominik Hašek, Doug Harvey, Dave Keon, Tim Horton, Johnny Bucyk, Mark Messier alebo Igor Larionov.

Väčšina z nich však ukončila kariéru pred dovŕšením 45 rokov. Z hráčov v poli pôsobili v NHL po štyridsaťpäťke len Howe a Chelios.
"Sám som hral do 41 rokov, takže rozumiem, aké ťažké je pre staršieho chlapa v lige držať krok," uviedol pre stanicu Sportsnet Ron Francis, niekdajší Jágrov spoluhráč z Pittsburghu a súčasný generálny manažér Carolina Hurricanes. "To, čo dokáže vo svojom veku, je fantastické. A to si myslím, že je ťažšie hrať NHL po štyridsiatke v dnešnej dobe, než keď som hral po štyridsiatke ja. Pretože hokej sa v posledných rokoch strašne zrýchlil."
Jágr začal s profesionálnym hokejom v čase, keď ešte neexistovala pasca stredného pásma, ktorej sa následne musel prispôsobiť. V druhej polovici 90. rokov sa musel prispôsobovať dôraznej hre na malom klzisku, v ktorej sa držanie ani hákovanie, kým faulovaný hráč neležal na ľade, takmer nepískalo. Pred desiatimi rokmi sa musel prispôsobovať zmenám vo výklade pravidiel NHL, rovnako ako neskôr hre na širokom klzisku v ruskej KHL a po návrate do zámoria znovu tesnejšiemu 'kanadskému' hokeju. A v posledných rokoch sa musí prispôsobovať štýlu, v ktorom už nie je taká dôležitá fyzická sila a namiesto nej vládne rýchlosť a výbušnosť.
"Schopnosť vidieť veci inými očami, vyvíjať sa a prispôsobovať novým trendom a vývoju hokeja, je pre jeho dlhovekosť strašne dôležitá. Vďaka tomu, že sa dokáže adaptovať, môže stále hrať a pridávať ďalšie a ďalšie úspechy," hodnotil Václav Prospal, bývalý Jágrov spoluhráč z reprezentácie.
Aby sa dokázal adaptovať, menil Jágr spôsoby prípravy a vlastne aj celý svoj život. Podľa potreby priberal i chudol. Jeden rok pracoval na sile, inokedy pochopil, že musí pridať v korčuľovaní. Aj teraz, v 45 rokoch, neustále premýšľa, ako sa zlepšovať. Jeho prídavky na ľade, extra tréningy v neskorých večerných hodinách sú dobre známe. Rovnako ako práca s mentálnou stránkou výkonu. Čím je starší, tým viac počúva svoje telo... A telo za to poslúcha jeho. Vďaka tomu sa mu vyhýbajú väčšie zranenia. A vďaka tomu môže stále pôsobiť v najlepšej lige sveta a vo svojom tíme patriť medzi najlepších.

"Hrať v 45 rokoch NHL je niečo neskutočné. Vracia sa mu jeho oddanosť hokeju, vďaka tomu je stále dostatočne dobrý, aby tu hral dôležitú úlohu," napísal Prospal vo svojom blogu pre NHL.com/cs. Aj on bol jedným z tých, ktorí si užívali, že môžu nastupovať vedľa čísla 68, hoci v jeho prípade len v reprezentácii.
Z mnohých ďalších vyrástli aj vďaka Jágrovi hviezdy NHL priamo v klube. Rozprávať by o tom mohol Martin Straka v Pittsburgh Penguins. Petr Průcha v New York Rangers. Claude Giroux alebo Jakub Voráček vo Philadelphia Flyers. Jonathan Huberdeau a Aleksander Barkov na Floride. Na ich kariéry mal český velikán zásadný vplyv či už ako mladík, tridsaťročný ťahúň alebo štyridsaťročný mentor. A aj keď s ním často nebolo ľahké vychádzať, kto to dokázal, tomu sa to zvyčajne vyplatilo.
Jágr miluje hokej a hokejoví fanúšikovia milujú jeho. Budúce esá NHL i obyčajní chlapci, ktorí si posúvajú puk len pre radosť, sa na tisíckach ľadových klzísk a zamrznutých rybníkov hrali práve naňho. Pomenovali po ňom pivo, čokoládu, fankluby...
A asi by sa nikto nečudoval, keby po ňom pomenovali aj samotný hokej.