"Určite som nechcel, aby ten gól bol nejaká strela do prázdnej bránky. Som rád, že padol počas rozohraného zápasu, je to dobrý pocit," povedal.
V dobe, kedy sa dosiahol 500 zásahov, však už góly paradoxne dávno nie sú jeho hlavnou devízou. Hossov prínos pre mužstvo jeho góly presahuje.
Navzdory 500 gólom a 1092 bodom v NHL nie je trenčiansky odchovanec len kanonierom. Vďaka defenzívnym schopnostiam, stabilite, prehľadu a pracovitosti patrí medzi najkomplexnejších hráčov súčasnej NHL a často býva spomínaný ako v debatách o kandidátoch na Selke Trophy pre najlepšie brániaceho forvarda ligy, tak ako možný budúci člen Siene slávy v Toronte.
V Chicagu nabitom hokejovými esami prvej veľkosti ako Patrick Kane, Jonathan Toews alebo Duncan Keith už nie je ani najväčšou hviezdou. Aj v zápase proti Philadelphii viac zažiaril ruský mladík Artemi Panarin, ktorý dal dva góly a na dva ďalšie prihral. Slovenský bard je však stále nenahraditeľný, či už nastupuje v prvom, alebo v treťom útoku, kde sa momentálne stará o rozvoj mladíkov Vincenta Hinostrozu a Nicka Schmaltza. Patrí mu pevné miesto v presilovke i v oslabení aj v iných dôležitých momentoch zápasov.
"Najdôležitejším faktorom jeho hry sú konzistentné výkony. V každom zápase sa ukazuje ako obrovský profík, hrá zodpovedne s pukom i bez neho a do každého zápasu ide naplno," chválil ho tréner Blackhawks Joel Quenneville.
Práve pod jeho vedením v Chicagu prežíva Hossa najlepšiu časť kariéry. Hoci individuálne viac žiaril zamlada v tímoch Ottawa Senators a Atlanta Thrashers, kde bol spolu s Ilyom Kovalchukom najväčšou ofenzívnou hviezdou a kde na jar 2007 dosiahol sto bodov za sezónu. Lenže v týchto kluboch sa ani zďaleka nepriblížil tímovému úspechu tak, ako v roku 2008 a 2009, kedy hral finále Stanley Cupu ako člen kádrov Pittsburgh Penguins a Detroit Red Wings. A hlavne ako v rokoch 2010, 2013 a 2015, kedy s Blackhawks slávny pohár získal trikrát za šesť rokov.