Viac Ovečkinov a Ayresov. Príbehy lákajú

Kaviareň je miestom oddychu, zamyslení, ale aj debát, polemík a výmen názorov na rôzne témy. Redakcia NHL.com/sk sa aj počas tejto sezóny každú sobotu stretáva v 'Hokejovej kaviarni', kde vybraní autori preberajú jeden z námetov týkajúcich sa vývoja v NHL. Tentoraz Lukáš Vrkoč, Marek Burkert a Martin Tomaides debatovali o tom, ako liga pravidelne prináša okamihy, ktoré siahajú aj mimo sveta hokejových fanúšikov.

Vrkoč: To bol teda mesiac, čo? Uzávierka prestupov, Alex Ovečkin na méte 700 gólov, vodič rolby fantómom Carolina Hurricanes a k tomu tá nepríjemnosť Jaya Bouwmeestera. Na štyri týždne naozaj slušná porcia hokejového vzrušenia, aj keď tá štvrtá vec vôbec nebola príjemná.
Mne ešte ani teraz nejde do hlavy, ako mohol David Ayres ako pohotovostný brankár vychytať hviezdy Toronto Maple Leafs. Veď proti nemu okrem iných stáli aj štyria hráči, ktorí spolu zarábajú viac ako 40 miliónov za sezónu! Lenže v poslednej tretine naňho veľmi nestrieľali, takže to asi bude v tom.
Celá táto príhoda ma veľmi pobavila a vlastne všetko okolo nej. Napríklad ako hneď začali vyrábať tradičné tričká s hrdinovým menom a číslom a na Twitteri si ho hneď rezervovali aj samotní hráči Hurricanes. Toto naozaj nevymyslíte, toto sa asi môže stať len v NHL.

Ovečkinovo čakanie na zdolanie ďalšej stovky bolo nemenej pútavé. Gr8 skrátka nesklamal a užil si to so všetkým, čo k tomu patrí. Vrátane videa s odkazmi hokejových legiend aj rodinných príslušníkov počas pauzy ďalšieho zápasu. Koho to nedojalo, nech hodí kameňom.
Burkert: Človek sa naozaj nestačí čudovať. Na fanúšikov sa to neskutočne valí. Je fajn, že môžeme sledovať aj to, ako sa darí Tomášovi Tatarovi a ako ovláda štatistiky celého mužstva Montreal Canadiens. Mať Slováka na čele bodovania tímu, to tu poriadne dlho nebolo. Najmä ak zoberieme do úvahy, že do sezóny naskočilo len 11 slovenských hráčov v poli plus brankár Boston Bruins Jaroslav Halák.
Ale vráťme sa k téme. Keď sa pozriete na uplynulé roky 21. storočia, aká udalosť, ktorá až tak nesúvisela s gólmi a bodmi, vám napadne? Za seba musím povedať, že to asi bude strašné zranenie Richarda Zedníka z roku 2008. A bol som vtedy rád za bleskovú reakciu kustódov, doktorov a šťastnú pointu tej mrazivej chvíle.
Tomaides: Príbeh Davida Ayresa - to bola teda bomba. Veľmi sa mi páči, ako si s podobnými situáciami NHL a fanúšikova pomocou sociálnych sietí vedia poradiť. Vďaka tomu sme zistili, čo pán Ayres v živote robí, ako vyzerá jeho žena či mama a možno si niekde môžeme prečítať aj rozhovor s tetou jeho spolužiaka, ktorý vedľa neho sedel na strednej škole, a ona mu raz v roku 1984 pripravovala desiatu do školy. Toto NHL zvláda fakt dobre.
Mňa naposledy veľmi dojal štvrtkový hetrik Bobbyho Ryana. Tento chlapec to v kariére nemá jednoduché, málokto pozná jeho životný príbeh a vie, že bývalá dvojka draftu v detstve musela sledovať, ako sa jeho otec puškou pokúsil zabiť jeho matku. To sa potom ľahko skĺzne k niečomu takému nepríjemnému, ako je alkoholizmus.

Obdivujem každého, kto sa tomu postaví a potom zabojuje. Bolo naozaj silné vidieť ho so slzami v očiach oslavovať tri góly proti Vancouveru.
Príbeh Richarda Zedníka… Bŕŕ… Stále vidím tú červenú čiaru na ľade. Podobne si pamätám aj Jiřího Fischera a jeho kolaps. To strašidelné ticho v hale bolo 'počuť' aj na diaľku. Ale skôr by som bol za niečo veselšie, minimálne na záver.
V pamäti mi utkvel príbeh Mariána Hossu a jeho dvojnásobný pád vo finále Stanley Cupu. Najskôr v roku 2008 v drese Penguins gratuloval k titulu hráčom Detroitu. O rok neskôr sa karta obrátila, ale on bol opäť na nesprávnej strane a tentoraz v drese Detroitu potriasal rukou hokejistom Pittsburghu. Neuveriteľná smola. Maximálne mu ju však vynahradili tri Stanley Cupy, ktoré neskôr získal s Chicagom.
A čo tak Jaromír Jágr a jeho návrat z Ruska? Ja so si jeho opätovné pôsobenie v Amerike veľmi užíval.
Vrkoč:Fischer, Zedník ani Bouwmeester a podobné... Nie, to nie sú okamihy, na ktoré by som rád spomínal alebo by som ich dokonca niekedy chcel vidieť znova, aj keď vymazať ich z pamäti a už vôbec nie z histórie ligy sa samozrejme nedá. Jágr? To je už lepšie, aj ja som každé ráno sledoval, ako sa mu po návrate vlastne darí. A aj dávno po štyridsiatke to boli slušné jazdy. Nie je to však to, čo by bolo z môjho pohľadu úplne najlepšie.

Síce to súvisí s výsledkami a bodmi, ale nie jednotlivcov. Samozrejme, že boli aj globálne hodnotnejšie udalosti, ale mňa fascinovali Vegas Golden Knights keď vtrhli do ligy. Nikdy predtým by mi nenapadlo, že úplne nový tím bez jasného hviezdneho lídra môže byť taký úspešný. Manažér George McPhee a tréner Gerard Gallant však odviedli neskutočnú prácu a od októbra do júna počas premiérovej sezóny v pravidelných intervaloch rúcali aj tie najaktuálnejšie a nepríliš lichotivé prognózy.
Celkovo sa mi vak páči, ako liga dokáže ísť s dobou a ako je prezentovaná napríklad na sociálnych sieťach. Veď aj to, ako sa grafici cez týždeň pohrali s Ovečkinovou osmičkou a číslom 700 bola skrátka bomba.
Tomaides: Ja viem, už som to asi v Kaviarni už niekedy povedal, ale Jágr mi v lige skrátka chýba. Stále sa okolo neho niečo dialo, prekvapoval svojou hrou aj tým, ako si dokázal získať pozornosť a pripraviť sa na zápasy. Mladí sa od neho učili, jednoducho tam mal svoje miesto, ktoré z môjho pohľadu zatiaľ nikto nezaplnil.
Príbeh z Vegas bol super. Som veľmi zvedavý, ako to dopadne s novým tímom zo Seattlu. Nechcel by som byť v koži tých, ktorí budú klub skladať a vstupovať s ním do ligy. Golden Knights nastavili latku, ktorú sa nebude dať len tak ľahko preskočiť. To, čo sme videli pred dvomi rokmi, bola veľká výnimka - len si spomeňte, ako vyzerali prvé roky Ottawa Senators, San Jose Sharks, Florida Panthers alebo Columbus Blue Jackets.
Exkluzívny obsah a všetko podstatné o NHL: sledujte náš [Facebook a Twitter!]
Medzi veľké zážitky by som zaradil aj Blues a ich zisk Stanley Cupu. Chcel by som byť fanúšik klubu, ktorý je v januári posledný v lige a v júni ju vyhrá. To musí byť naozaj neopísateľný zážitok.
Burkert:Je výborné, že Seattle bude v Pacifickej divízii, takže si užijeme veľa jeho zápasov proti Vegas a mohla by z toho byť krásna rivalita. Dúfam, že generálny manažér Ron Francis bude mať podobne dobrý odhad ako George McPhee a jeho tím z Golden Knights na rozširovacom drafte 2017.
Brutálne podmienky z úvodu 90. rokov, keď si kluby mohli chrániť dvoch brankárov a 14 hráčov v poli, sú už preč a z ponuky nechránených hráčov 31 tímov si už predsa len vyberiete oveľa lepšie. Som zvedavý aj na to, ktorý zo Slovákov či z Čechov pri Space Needle zaparkuje.
Ja si myslím, že sa stále máme na čo tešiť. Aj bez Hossu a Jágra...