Môže finálový pád poslúžiť aj ako motivácia v budúcej sezóne?
"Určite. Náš tím sa cez leto veľmi nezmenil. Naposledy sme si overili, že patríme medzi úplne najlepších. Ale aj to, že do posledných fáz play off vedie cesta len cez velikánsku drinu spojenú s poriadnou porciou šťastia. Keď už ste raz výhru od Stanley Cupu, len vás to ubezpečí, že o to môžete zabojovať aj ďalší rok."
Čo konkrétne vás naučilo posledné play off?
"Tentoraz som sa rozhodol, že si to užijem. Pokúsil som sa na sezónu pripraviť najlepšie ako som vedel. Snažil som sa zo seba dostať to najlepšie. Asi sa to aj podarilo, s tým som musel byť absolútne spokojný. Keď sme sa dostali do finále v roku 2013, bol som jednotkou ešte len chvíľu. Vtedy som si myslel, že budem mať takúto šancu každú ďalšiu sezónu. Ale zrazu na ňu čakáte česť rokov. Vtedy vám docvakne, že to nebude také ľahké. Takže keď sa potom predsa len prebojujete až medzi dvoch najlepších, chcete z toho okamihu vytrieskať čo najviac. Už totiž viete, že sa takáto príležitosť nemusí opakovať."
Takže si vekom každý úspech viac vážite?
"Áno, takto to skúsenejší hráči majú. Keď máte dvadsať, tak takéto veci nepochopíte. Takých chlapcov máme v kabíne dosť. A rozumiem im, úplne ma to vracia do roku 2011. Keď sme vtedy vyhrali, my zelenáči sme si vtedy naivne mysleli: Tak toto nás čaká každý rok! Varovania veteránov sme nebrali vážne."
Vníma brankár v kľúčových chvíľach iný druh tlaku?
"V minulosti to tak u mňa možno bolo. Ale v niekoľkých posledných sezónach s Bruins myslíme viac tímovo. Môže to byť pre mňa len užitočná sezóna. Z pochopiteľných dôvodov - keď sa trápi brankár, zvyčajne chradne aj celé mužstvo. Čím viac o tejto priamej úmernosti premýšľate, tým väčšia je pravdepodobnosť, že budete robiť chyby. Ľahko sa povie, aby som si to nebral tak k srdcu. Ale potom stojíte v bránke a je to len na vás. Preto je veľmi fajn, keď sa v kabíne podarí vytvoriť dobrá partia, v ktorej si ľudia môžu navzájom dôverovať a pomáhať. Práve táto mentalita nás podľa mňa v minulej sezóne dostala tak ďaleko."
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
Ono to asi platí aj naopak - ak hrajú biedne obrancovia a útočníci, tak to má brankár sakramentsky ťažké.
"Lenže práve toto je asi sen každého začínajúceho gólmana - stať sa niekým, kto sám dokáže vytiahnuť svoj tím z kaše. Skôr či neskôr to v kariére aj príde - skrátka musíte urobiť jeden alebo dva zákroky navyše, inak vás čaká porážka."
Skúste opísať ten kolotoč, ktorý brankár zažíva v play off.
"Je to náročné. Snažím sa však riadiť jedným pravidlom. Mal by som pochytať všetky strely, ktoré vidím. Podľa mňa hrám v NHL tak dlho vďaka tomu, že si už nedávam nereálne ciele. Jasné, človek by mal mať na pamäti, že sa dá neustále zlepšovať. Ale zároveň skrátka nie je vo vašich silách pochytať úplne všetko - niečo za vás spadne, pretože ste ten puk vôbec nevideli. Niečo preto, že sa tá strela trikrát nešťastne odrazila. Je dôležité vás pohľad správne vyvážiť - snažiť sa byť oporou pre spoluhráčov, ale zase si ani netrhať vlasy z úplne každého inkasovaného gólu."
Stihli ste si cez leto oddýchnuť?
"Boli sme mesiac a pol doma vo Fínsku, to je už dosť dlhý čas. Keď máte dve malé deti, o program máte postarané. Človek môže vypnúť hlavne z toho klasického sezónneho stresu. Keď pôsobíte v takom hokejovom meste ako je Boston, tak vás všade spoznávajú. Neustále čelíte otázkam, čo sa dalo v play off urobiť inak. Vo Fínsku som nabehol na úplne iný režim - užil som si svoju rodinu a priateľov. Bolo to skvelé."
Zažili ste niečo výnimočné?
"Asi nič, čo by sa extra vymykalo. Pre mňa je to však veľká vec, predsa len sa takého návratu domov dočkám len raz za rok. Vidím deti, ako mi rastú pred očami, ako plávajú v jazere. Za oceánom z nich vyrastajú Američania, ale my s manželkou za svoj domov považujeme Fínsko, takže by sme to aj u nich chceli mať rozumne vyvážené."
