Montrealská legenda Ken Dryden zomrela vo veku 78 rokov

Ken Dryden bol úspešný vo všetkom, čoho sa dotkol. V hokeji aj mimo športového diania.

Člen Hokejovej siene slávy, ktorého brankárske umenie v 70. rokoch pomohlo Montreal Canadiens šesťkrát získať Stanley Cup a ktorý sa neskôr stal spisovateľom, televíznym analytikom, hokejovým funkcionárom a členom kanadského parlamentu, v piatok zomrel po boji s rakovinou. Mal 78 rokov.

"Od okamihu, keď sa Ken Dryden v roku 1971 ako dvadsaťtriročný nováčik pripojil k Montreal Canadiens, mal okamžitý a trvalý vplyv na NHL, klub Canadiens a na pozíciu brankára," povedal komisár NHL Gary Bettman. "Potom ako v prvom roku odohral iba šesť zápasov základnej časti, Ken priviedol svoj tím k Stanley Cupu a zároveň získal Conn Smythe Trophy ako najužitočnejší hráč play off. Je takmer neuveriteľné, že to všetko dosiahol o rok skôr, ako po sezóne 1971-72 získal Calder Memorial Trophy ako najlepší nováčik ligy," pripomenul Bettman.

"Kenov raný úspech bol len predzvesťou toho, čo malo prísť. Za osem rokov v Canadiens viedol tím plný budúcich členov Siene slávy k šiestim výhram Stanley Cupu a vo svojom adoptívnom meste Montreal sa rýchlo stal milovanou postavou. Päťkrát získal Vezina Trophy ako najlepší brankár ligy vrátane štyroch po sebe idúcich ocenení v rokoch 1975-76 až 1978-79. Bol vymenovaný za jedného zo 100 najlepších hráčov v histórii ligy a v 70. rokoch bol dominantný brankár NHL," zdôraznil komisár.

"Jeho pôsobenie v hokeji sa rozšírilo aj do vedenia Toronto Maple Leafs, kde zastával funkciu prezidenta klubu. Ken bol aj plodný autor, ktorého diela zaznamenávali históriu tohto športu vrátane kritiky ocenených kníh The Game a Home Game: Hockey and Life in Canada," vypichol Bettman.

"Kenova láska ku krajine bol zjavná na ľade aj mimo neho. Bol kľúčovým členom kanadského tím na Summit Series 1972, keď nadchol celú krajinu historickou výhrou nad Sovietskym zväzom. Ako člen parlamentu Ken pokračoval v službe Kanade. Z osobného hľadiska dodávam, že ako spolužiak z Cornellovej univerzity mal jednu z najúspešnejších kariér v univerzitnom hokeji. Ken za tri roky dosiahol bilanciu 76-4-1 a preslávil sa tým, že viedol tím Big Red k víťazstvu v NCAA Championship v roku 1967," povedal Bettman.

"V mene National Hockey League trúchlime nad úmrtím legendárneho Kanaďana a vyjadrujeme sústrasť jeho manželke Lynde, rodine a mnohým priateľom a fanúšikom z celého hokejového sveta."

Dryden sa narodil 8. augusta 1947, Boston Bruins si ho vybrali v treťom kole (č. 14) draftu 1964, ale o dva týždne neskôr ho vymenili práve za šestnásťročného hráča s Canadiens.

Dryden sa však rozhodol získať vysokoškolský titul na Cornell University namiesto toho, aby sa zúčastnil tréningového kempu Canadoens, čo bolo v tom období nezvyčajné rozhodnutie. V priebehu troch sezón (1966-69) za Big Red odohral 83 zápasov s bilanciou 76-4, jednou remízou a priemerom 1,59 inkasovaného gólu, potom hral za Kanadu aj na majstrovstvách sveta IIHF v roku 1969.

Až v roku 1970 sa Dryden pripojil k montrealskému klubu. V sezóne 1970-71 odohral 33 zápasov za Montreal Voyageurs v AHL s bilanciou 16-7 a ôsmimi zárezmi, čím si vyslúžil šancu v Canadiens. Nastúpil na šesť duelov základnej časti a bol vymenovaný za jednotku Montrealu do play off. Vo štvrťfinále viedol Canadiens k prekvapujúcemu víťazstvu nad Boston Bruins, nasledovali série s Minnesota North Stars (4:2) a finále s Chicago Blackhawks (4:3). Dryden bol zvolený za najlepšieho hráča play off a získal Conn Smythe Trophy.

V sezóne 1971-72 viedol NHL s 39 výhrami a umiestnil sa medzi štyrmi najlepšími v priemere inkasovaných gólov (2,24, 4.), percentuálnej úspešnosti zákrokov (93,0, 3.) a počte čistých kont (osem, 2.) a získal Calder Trophy ako najlepší nováčik.

Canadiens znova vyhrali Stanley Cup v roku 1973, keď Dryden v play off zaznamenal bilanciu 12-5 a dostal Vezina Trophy ako najlepší brankár ligy, pretože Canadiens inkasovali najmenej gólov (184).

Dryden sa však na jeseň 1973 nezúčastnil tréningového kempu. Nespokojný s ponukou novej zmluvy od Canadiens namiesto toho vo veku 26 rokov oznámil svoj odchod z hokeja a začal pracovať v právnickej firme v Toronte. Vynechal kompletnú sezónu 1973-74 a do Montrealu sa vrátil až na jeseň 1974. V nasledujúcej sezóne s Canadiens naštartoval sériu štyroch po sebe idúcich víťazstiev Stanley Cupu, vo finále v roku 1976 porazili Philadelphia Flyers.

Canadiens sa v ročníku 1976-77 stali prvým tímom v histórii NHL, ktorý vyhral 60 zápasov základnej časti a potom zavŕšili sezónu, ktorú mnohí považujú za najlepšiu v histórii NHL, keď vo finále 1977 porazili Bruins. Boston zdolali znova v roku 1978 a v roku 1979 ovládli finále proti New York Rangers v piatich zápasoch a získali štvrtý titul v rade.

"Ken Dryden bol výnimočný športovec, ale aj výnimočný človek," povedal majiteľ Canadiens Geoff Molson. "Za maskou bol 'väčší ako život sám'. Dnes trúchlime nielen nad stratou základného kameňa jednej z najväčších hokejových dynastií, ale aj nad stratou človeka oddaného rodine, ohľaduplného občana a gentlmana, ktorý výrazne ovplyvnil naše životy a komunity naprieč generáciami. Bol jednou zo skutočných legiend, ktoré pomohli formovať tento klub do podoby, akú má dnes," vyhlásil.

"Ken stelesňoval to najlepšie, čo Montreal Canadiens predstavujú a jeho odkaz v našej spoločnosti presahuje rámec športu. V mene rodiny Molsonovcov a celého ich klubu by som chcel vyjadriť úprimnú sústrasť jeho rodine, priateľom a všetkým, ktorí mali to privilégium stretnúť sa s ním a poznať ho osobne."

Dryden bol stále na vrchole svojej kariéry, ale v roku 1979 opustil NHL so šiestimi Stanley Cupmi získanými v ôsmich sezónach. V 397 zápasoch základnej časti (389 štartov) mal bilanciu 258-57 so 74 remízami, priemerom 2,24 gólu na zápas, úspešnosťou zákrokov 92,2 % a 46 nulami. V 112 zápasoch play off mal bilanciu 80-32 s priemerom 2,41 gólu na zápas, úspešnosťou 91,5 % a 10 čistými kontami.

Päťkrát získal Vezina Trophy (1973, 1976, 1977, 1978, 1979), čo je štvrtý najlepší výsledok v histórii NHL za Jacquesom Plantem (sedem), Billom Durnanom a Dominikom Haškom (obaja šesť).

Namiesto toho, aby bol v roku 1980 na ľade s Canadiens, sedel v televíznej kabíne. Pôsobil aj ako analytik na olympijských hrách v Lake Placid 1980 a spolu s Alom Michaelsom komentoval 'Zázrak na ľade' - prekvapujúce víťazstvo USA nad Sovietskym zväzom. Dryden pôsobil ako olympijský analytik aj v rokoch 1984 a 1988.

V roku 1983 sa stal autorom bestselleru, keď vyšla kniha The Game, v ktorej Dryden opisuje svoju sezónu 1978–79 v Montreale. O viac ako tri desaťročia je táto kniha stále považovaná za jednu z najlepších, aké boli o hokeji napísané. V tom istom roku bol uvedený aj do Hokejovej siene slávy.

Po niekoľkých rokoch mimo hokeja sa Dryden v roku 1997 vrátil do NHL, keď bol vymenovaný za prezidenta Toronto Maple Leafs. Tím opustil v roku 2004, aby kandidoval za Liberálnu stranu do kanadského parlamentu v okrsku York Centre. Dryden získal parlamentné kreslo drvivým víťazstvom a bol vymenovaný za kanadského ministra sociálneho rozvoja. V roku 2006 bol zvolený znova.

Canadiens ocenili jeho úspechy na ľade 29. januára 2007, keď bolo jeho číslo 29 vyvesené pod strop Bell Centre. V roku 2012 dostal Rád Kanady.

Dryden bol zvolený aj za jedného zo 100 najlepších hráčov v histórii NHL počas osláv stého výročia ligy v roku 2017.

Vďaka všetkým svojim úspechom Dryden zmenil vnímanie moderného športovca a neustále hľadal nové športové aj intelektuálne.

Na žiadosť Drydenovej rodiny sú tí, ktorí si chcú uctiť jeho pamiatku, vyzvaní, aby poslali dar Princess Margaret Cancer Centre alebo Concussion Legacy Foundation.